Predmet mesiaca apríl 2010 – Veľkonočné kraslice

Vajíčko bolo najmä v minulosti chápané ako symbol jarného znovuzrodenia prírody, pričom jeho magický účinok malo posilniť práva farbenie. Okrem toho, že do zač. 20. storočia bolo obetným darom dávajúcim sa na hroby, v poslednom storočí plní i funkciu daru lásky a náklonnosti dievčat chlapcom na Veľkonočný pondelok. Na pôde Gemersko-malohontského múzea sa začala zbierka kraslíc formovať už krátko po jeho vzniku v roku 1882, pričom jej súčasťou je viac ako 150 veľkonočných vajíčok.
Najstaršie vajíčko nachádzajúce sa v zbierkovom fonde múzea je datované rokom 1889. Je to zároveň aj najstaršie datované vajíčko vo fondoch ostatných múzeí na Slovensku. Táto veľkonočná kraslica je vyhotovená zo slepačieho vajíčka na ktorom je nanesený ružový podklad s datovaním vytvoreným technikou vyškrabovania. Do múzea sa dostala s početným súborom veľkonočných vajíčok na konci 19. a na začiatku 20. storočia, kedy sa o ich záchranu zaslúžil vtedajší riaditeľ Ján Fábry. Boli medzi nimi aj vyškrabované kraslice, zdobené okrem rastlinného dekóru i veršovaným textom.
Gemersko- malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní i 5 ks okovaných vajíčok. Napriek zdanlivo malému množstvu patrí táto zbierka medzi najväčšie na Slovensku. Vajíčka zdobené kováčskou symbolikou v podobe ručne kovaného kladivka, klieští, nákovy a podkovičky, pripevnených malými klincami o krehký povrch, poukazujú na zručnosť a šikovnosť kováčskych majstrov a tovarišov, ktorí zhotovením takéhoto výrobku chceli dokázať kvalitu a precíznosť svojej práce. Kovové figúrky sú namáčané v sadre zafarbenej zlátenkou. Ručne kované je aj datovanie v spodnej časti- na štyroch vajíčkach 1911, piate je odlišne zdobené a datované 1913.
Okrem vyškrabovania a okúvania kovovými figúrkami sa v zbierkovom fonde múzea nachádzajú i kraslice zdobené batikovaním, maľovaním, otláčaním listov, oblepovaním slamou, voskovaním a obháčkovaním.