Predmet mesiaca december 2010:
Keltské spony z Drne
Medzi najnovšie prírastky v zbierkovom fonde archeológia patria nálezy železných a bronzových spôn z keltského
(laténskeho) pohrebiska v Drni. Spony boli získané od objaviteľa pohrebiska Barnabáša Zsófiho z Drne.
Doba laténska
(mladšia doba železná) v archeologickej terminológií predstavuje vrcholnú etapu pravekého vývoja spoločnosti
odohrávajúcu sa v období zhruba od 5. storočia pred Kr. až po prelom letopočtov. Nazvaná je podľa náleziska La Téne na
brehu Neuchatelského jazera vo Švajčiarsku. Nositeľmi materiálnej kultúry v dobe laténskej boli Kelti.
Najväčší zachovaný exemplár spony predstavuje časť železnej spony spojenej konštrukcie, z ktorej je zachovaná len časť
tetivy, lúčika a ihly. Môžeme predpokladať, že táto veľká železná spona slúžila na spínanie plášťa z hrubej tkaniny.
Z estetického hľadiska patria medzi najhodnotnejšie drobné bronzové spony zdobené plastickým rastlinným motívom. Spony
boli súčasťou ženského keltského kroja a slúžili na spínanie šiat z jemnej tkaniny. Vystavované keltské spony pochádzajú
z obdobia 3
.
– 2. storočia pred Kr.
Ženský keltský kroj bol mimoriadne bohatý. Základ tvoril odev na spôsob tuniky bez rukávov, ktorý sa spínal na oboch
pleciach železnými alebo bronzovými sponami. Okrem toho ženy často nosievali aj symetricky riešený plášť so stredovým
uzatváraním, ktorý sa spínal pod bradou. Hlava ženy bola chránená akýmsi závojom v podobe prehodeného plášťa alebo aj
čepcom. V páse bol keltský kroj stiahnutý opaskom.
Kelti na území Gemera – Malohontu v období 3. – 2. storočia pred Kr. vytvorili pomerne významnú enklávu. Pohrebisko v
Drni sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie keltské pohrebiská v Karpatskej kotline, na ktorom boli žiarovým spôsobom
pochovaní aj vrcholní predstavitelia keltskej moci.
Alexander Botoš
archeológ Gemersko – malohontského múzea