Hudobné nástroje zo zbierok Gemersko-malohontského múzea
15.06.2011, vernisáž o 15.00 -
30.11.2011
Kurátori: RNDr. Ján Aláč, Mgr. Ľudmila Pulišová
Výstava
s názvom Hudobné nástroje zo zbierok Gemersko – malohontského múzea prezentuje prostredníctvom trojrozmerných
artefaktov a fotografií zo zbierkových a archívnych fondov múzea hudobnú kultúru regiónu Gemer – Malohont.
Samotné hudobné nástroje sa vyvíjali pod vplyvom rozmanitých kultúrnych, historických, geografických a etnických
podmienok. Prameňom pre ich poznanie v minulosti sú viaceré ikonografické pamiatky z 15. storočia, nachádzajúce
sa napr. v kostoloch v Lukovištiach, Kraskove, či Rimavskej Bani. V 15. – 16. storočí zasiahla i región Gemer –
Malohont valašská kolonizácia. Pod jej vplyvom sa tu začali udomácňovať pastierske hudobné nástroje, ktoré
dodnes tvoria podstatnú časť regionálneho inštrumentára.
V zbierkovom fonde Gemersko – malohontského múzea sa nachádza 172 kusov hudobných nástrojov, ktoré sú v
prevažnej väčšine umiestnené vo fonde etnografie, niekoľko kusov sa nachádza vo fondoch histórie a jeden kus je
súčasťou archeologických zbierok múzea. I napriek zdanlivo nízkemu počtu je zbierka hudobných nástrojov pomerne
rôznorodá. Sú v nej zastúpené strunové hudobné nástroje reprezentované niekoľkými husľami, prenosným cimbalom a
viacerými druhmi citár. Raritou sú husle, ktoré zhotovil celé zo zápaliek Alojz Horváth z Drne. Dominantným
prvkom výstavy je koncertné krídlo z 2. polovice 19. storočia, dlhé roky používané v baptistickom kostole v
Klenovci, ktoré je v celku hudobných nástrojov najnovšou akvizíciou múzea. V rámci vzduchozvučných hudobných
nástrojov majú pomerne veľké zastúpenie fujary, píšťaly a trúby z rohoviny zhotovené výrobcami z regiónu Gemer -
Malohont. Zaujímavosťou sú hlinené píšťalky vyrábané hrnčiarmi, či signálna pastierska trúba obalená čerešňovou
kôrou. Najpočetnejšiu skupinu medzi samozvučnými hudobnými nástrojmi tvoria plechové a liate zvonce. Známym
strediskom výroby plechových zvoncov na území Gemera – Malohontu bolo mestečko Jelšava. Do tejto skupiny
hudobných nástrojov zaraďujeme i pastierske palice, tzv. kuľagy, ktoré vydávajú charakteristický zvuk pomocou
železných krúžkov navlečených v hornej časti. Zaujímavý je tiež veľký rapkáč z konca 19. storočia, používaný v
rimavskosobotských viniciach na plašenie škodcov.
Umiestnenie výstavy hudobných nástrojov v dolnej expozícii múzea je viac – menej symbolické. V týchto
priestoroch sídlila v rokoch 1931 – 1949 prvá hudobná škola v Rimavskej Sobote, a bol tu tiež byt jej
vtedajšieho riaditeľa Júliusa Wernera.
Mgr. Ľudmila Pulišová
Fotografie z výstavy:
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |