Gemersko-malohontské múzeum ešte v roku 2021 doplnilo historický fond o súbor 44 cirkevných rúch katolíckeho kňaza z Husinej a pozlátené rokokové zrkadlo z kaštieľa v Ožďanoch, ktoré boli získané kúpou vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia.

Unikátnosť zbierky cirkevných rúch v počte 44 kusov zahŕňa jednotlivé súčasti odevu katolíckeho farára. Kňažské rúcha a doplnky rímskokatolickej cirkvi pochádzajú z Farského úradu v Husinej, a pochádzajú prevažne z medzivojnového obdobia a prvej polovice 20. storočia. Liturgické odevy nosili správcovia farnosti Husiná Ján Majoros (farár v rokoch 1938 - 1954), Ján Kabla (farár v roku 1948), Pavol Szabó (farár v roku 1954) a Barnabás Bacskai (farár v rokoch 1971 - 1991). Súčasťou cennej cirkevnej zbierky sú štóly, manipuly, cingulá, ornáty a pluviály rôznej farby a typu podľa náboženských udalostí a liturgických omší.

Výnimočná je tiež početnosť zbierky, nakoľko múzeum má vo svojich zbierkach zatiaľ minimálne zastúpenie cirkevného odevu. V rámci dokumentácie spoločenského života a religionistiky 20. storočia je tiež potrebné uchovať artefakty mapujúce odievanie rímskokatolíckého kňaza z daného obdobia v Rimavskej Sobote a okolia.

V roku 2020 sa nám ponúkla možnosť obohatiť historickú zbierku múzea ďalším kusom z honosného interiéru kaštieľa barónskej rodiny Luzénszkych - nástenným zrkadlom v rokokovom štýle Ľudovíta XIV. z lipového dreva so zachovalou bohatou priestorovou listovou rezbou rokokových ozdôb, pozlátené 23 karátovým zlatom. Zrkadlové sklo je po obvode fazetované, nepoškodené.

Interiérový nábytok pravdepodobne tvoril súčasť bohatej výzdoby salónu kaštieľa, ktorá je z hľadiska dokumentácie kultúry bývania aristokracie v historickom Gemeri-Malohonte nesmierne cenná. Šľachtická rodina barónov Luzénszkych patrila v historickom regióne Gemera-Malohontu k majetným rodom. Jednoposchodový barokovo-renesančný kaštieľ v Ožďanoch s nárožnými vežami, patriaci v minulosti barónskej rodine Luzénszkych, je Národnou kultúrnou pamiatku. Šľachtická rodina baróna Henrika Luzsénszkeho (1869 - 1907) patrila medzi posledných majiteľov kaštieľa. Vznikom Československa v roku 1918 sa uhorská šľachta ocitla vo vážnych problémoch, skonfiškovanie rozsiahlej pôdy rozprestierajúcej sa v okolitých obciach bolo iba otázkou času. Luzénszky prišli o svoj majetok a v roku 1926 vdova po Henrikovi, barónka Margita aj so štyrmi dcérami, opustila rozsiahle šľachtické sídlo, oždiansky kaštieľ. Podľa ústnych informácií sa presťahovala na dvoch drevených vozoch do mesta Edelényi, neďaleko Miškovca. V období druhej svetovej vojny rodina už bývala v obci Girincs na severe Maďarska. Rozsiahly majetok veľkostatkárky Margity Luzénszkej siahal od Oždian, cez Sobôtku pri Rimavskej Sobote, Kľačany, Čerenčany, Széplak - Krásnu, Veľké Teriakovce, Vrbovce, Dobrošte, po Világoš (Svetlú), až k obci Sušany. Veľkopanské pozemky a lesy boli časom zanedbané, spustošené, obydlia správcov zdevastované. Ešte v 20. rokoch 20. storočia barónka, pokiaľ to okolnosti dovoľovali, rozpredala časť svojich pozemkov. Osud bohatého inventára rodiny Luzénszkych je neznámy. V roku 2013 Gemersko-malohontské múzeum získalo do zbierok súbor nábytku - obývaciu izbu z kaštieľa. Nábytok sa stal súčasťou stálej vlastivednej expozície.