Stálu vlastivednú expozíciu Gemersko-malohontského múzea sme začiatkom júla 2020 doplnili o historické župné zástavy, ako symboly a insígnie niekdajšej Gemerskej župy z 18. storočia. Komplexné reštaurovanie dvoch historických zástav z rokov 1741 a 1793 sa podarilo vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia. Odborným garantom a realizátorom projektu bola reštaurátorka Mgr. art. Barbora Figuli, ktorá sa špecializuje na reštaurovanie historického textilu a odevu. Ide pravdepodobne o najstaršie župné zástavy, ktoré sa na území dnešného Slovenska nachádzajú. Obidve obojstranne maľované zástavy sú ručné práce, ktorých výrobca a pôvod sú neznáme. Datovanie spadá do obdobia panovania Márie Terézie (1740 - 1780) a Františka I. (1792 - 1835):

Prvá zástava z roku 1741 má obdĺžnikový tvar, do špica zastrihnutý. Vyhotovená je zo svetlomodrej jemnej látky. Latinský nápis na averze zástavy je ručne maľovaný zlatými písmenami: „VEXILLUM COMITATUS GÖMÖRIENSIS 1741 (Zástava Gemerskej župy)”, okolo písmen sa nachádza hnedý vavrínový veniec. Na okraji zástavy sa nachádza zlatá ornamentálna výzdoba. Žrď je drevená s medenou násadkou, druhotne vyrobená. Na jednej strane žrde sa nachádza cisárska koruna a iniciály panovníka F. I. (pozn. František I.), na druhej strane je text v maďarskom jazyku: „NEMES GÖMÖR KISHONT VÁRMEGYE” (Vznešená župa Gemera-Malohontu). Na žrdi je nasadený medený ozdobný hrot s datovaním 1809. Samotná zástava má dĺžku 120 cm, šírku 155 cm, žrď meria 325 cm.

V poradí druhá župná zástava je vyhotovená z tenkého hodvábu svetlomodrej farby so zlatým lemovaním. Tvar má takisto obdĺžnikový a do špica zastrihnutý. Na averze zástavy sa nachádza pozlátený text v latinčine: „ANNO DOMINI 1793 (roku Pána).“ V strede je umiestnený ručne maľovaný zelený vavrínový veniec a farebný erb Uhorska. Na reverze môžeme čítať latinský text: „INCLYTI COMITATUS GÖMÖRIENSIS (Slávna Gemerská župa)”, uprostred je zelený vavrínový veniec s farebným erbom Gemerskej župy. Zástava má drevenú žrď so železnou násadkou. Zástava má dĺžku 240 cm, šírku 160 cm, žrď meria 284 cm.

Obe zástavy boli v kritickom stave so značným poškodením celej plochy zástavy. Reštaurátorským prieskumom bolo zistené, že v oboch prípadoch ide o hodvábnu tkaninu, ktorá je citlivá na vplyv okolitých podmienok (teplo, svetlo, vlhkosť) a časom vlákna krehnú, strácajú pružnosť a pevnosť a pri manipulácii sa lámu. Podkladová tkanina bola degradovaná, na veľa miestach poškodená, polámaná, veľa fragmentov bolo oddelených od celku alebo úplne chýbalo. Na ploche sa nachádzali aj sekundárne zásahy, záplaty sekundárnou tkaninou aj šitie sekundárnou hodvábnou niťou. Zástavy boli vyblednuté a znečistené viazaným a neviazaným depozitom. Oddeľovali sa nové fragmenty a materiál sa aj pri menšom pohybe lámal. Dôležité preto bolo spevniť materiál pomocnou tkaniny po celej ploche, aj cez maľbu, pretože materiál pod ňou bol rovnako polámaný.

Základným cieľom reštaurovania bolo stabilizovať textilný materiál a zachovať čo najviac jeho častí. Materiál spevniť tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu poškodzovaniu, aby bolo predmet možné vystaviť. Textilná časť zástavy bola najskôr povrchovo očistená od neviazaného depozitu. Čistenie prebiehalo pomocou muzeálneho vysávača, povrch bol odsávaný cez sieťku, aby sa predišlo poškodeniu materiálu. Po suchom procese čistenia bola textilná časť zástavy očistená lokálne mokrým procesom. Pomocou vatového tampónu namočeného v demineralizovanej vode bol povrch jemne čistený. Poškodené miesta bez úbytkov materiálu, tam kde bolo možné trhliny na seba nadpojiť, boli fixované pomocou polyamidového textilného zváracieho prášku a reštaurátorskej ihly. Úbytky materiálu bolo potrebné doplniť, aby došlo k estetickému sceleniu predmetu zvolením vhodného typu a farby materiálu. Počas reštaurovania sa tiež zistilo, že rok na rubovej strane v poradí druhej zástavy je 1705 (nie 1793), tým datovanie spadá do obdobia panovania Jozefa I. (1705 - 1711). Maľba bola doplnená v takej miere, aby predmet spĺňal estetickú, ale aj informatívnu funkciu, aby bol text a symboly na nej dostatočne čitateľné. Celkovo môžeme konštatovať, že sa podarilo spomaliť proces degradácie a poškodzovania predmetu a zachovať jeho formu čo najlepšie v danom čase.