Predmet mesiaca júl
Znalosť produkcie keramických nádob je v priestore Karpatskej kotliny známa od neolitu (mladšej doby kamennej). Keramické nádoby (hrnce, amfory, krčiažky a pod.) boli v období praveku formované a tvarované v rukách.
K zmene technológie produkcie keramiky dochádza až v dobe laténskej (v mladšej dobe železnej). V archeologickej terminológií predstavuje jednu z vrcholných etáp pravekého vývoja spoločnosti odohrávajúcu sa v období zhruba od rokov 450/400 pred Kr. až po prelom letopočtov. Nazvaná je podľa náleziska La Tène na brehu Neuchâtelského jazera vo Švajčiarsku. Nositeľmi materiálnej kultúry v dobe laténskej boli Kelti.
Na území historickej župy Gemer-Malohont sa v období 3. – 2. storočia pred Kr. prvýkrát objavuje keramika zhotovovaná (vytáčaná) na nožnom hrnčiarskom kruhu.
Laténska keramika, predstavuje hrnčinu, ktorá bola severne od Álp vôbec prvýkrát zhotovovaná na nožnom hrnčiarskom kruhu. Technológia vytáčania nádob na nožnom hrnčiarskom kruhu bola závislá od vynájdenia rýchlo rotujúceho nožného hrnčiarskeho kruhu. Kruh otáčajúci sa rýchlo okolo svojej osi sa objavuje prvý krát v 4. tisícročí pred Kr. v Babylone, ktorý je pravdepodobne aj jeho kolískou. Z Babylonu prenikol okolo roku 3000 pred Kr. do Egypta, odkiaľ pochádza aj jeho najstaršie zobrazenie a do Indie, odkiaľ sa dostáva do Malej Ázie, na Krétu a do Grécka, odkiaľ prenikol do Európy. V Európe ho začali používať Kelti, neskôr Rimania a čiastočne sa používal ešte aj v období sťahovania národov, po tomto období nožný kruh upadol do zabudnutia. Nožný hrnčiarsky kruh sa v priestore strednej Európy znovu objavuje až na rozhraní 14. a 15. storočia.
Aplikácia grafitu v keramickej produkcii doby laténskej je charakteristická predovšetkým pre strednú dobu laténsku. Keramika s obsahom grafitu sa v dobe laténskej vyskytuje predovšetkým na území strednej a čiastočne juhovýchodnej Európy. Používanie grafitovej keramiky bolo obľúbené z dôvodu jej vynikajúcich úžitkových vlastností (dobrá tepelná vodivosť, nepriepustnosť tekutín pri príprave pokrmov). Tento druh keramiky bol určite aj hodnotný a cenený, dokladom toho sú snahy o opravu poškodených grafitových keramických nádob prostredníctvom železných skôb a obručí.
Nálezy prezentovanej grafitovej keramiky z Gemera – Malohontu pochádzajú zo Včeliniec, z polohy Feketesár a z Hodejova – Várhegy (Hradný vrh).
Autor tlačovej správy: PhDr. Alexander Botoš (archeológ Gemersko-malohontského múzea)
Kontakt: 047/56 32 741, botos@gmmuzeum.sk