A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Ne:
9:00 - 17:00
DOMOV

Predmet mesiaca február 2022 - Fajansa v etnologickom fonde Gemersko-malohontského múzea

1. 2. - 27. 2. 2022
Kurátor/ka výstavy:
Mgr. Ľudmila Pulišová

Súčasťou etnologického fondu Gemersko-malohontského múzea je aj kolekcia keramiky obsahujúca viac ako 3 000 zbierkových predmetov. Jej súčasťou je i zbierka fajansy v počte 46 kusov - 30 džbánov, 3 baňaté nádoby s úzkym hrdlom „čepáky“, 2 šálky, 1 kalamár, 4 misy a 6 tanierov.  Šesť džbánov má na dne značenie výrobcu v podobe veľkých tlačených písmen E, S, GW. Vo výzdobe prevládajú štylizované rastlinné motívy vypĺňajúce zvyčajne väčšinu bielej plochy nádoby, objavujú sa architektonické prvky, zvieracie postavy (jelene, vtáci), no i figurálny výjav v podobe rybolovu. V niekoľkých prípadoch je výzdoba doplnená menom majiteľa a datovaním.

Hoci bol región Gemer-Malohont známy bohatou hrnčiarskou tradíciou, vo viacerých domácnostiach našla uplatnenie i fajansa zo západného Slovenska. Do zbierok múzea sa dostávala najmä v rokoch 1882 - 1907,  za pôsobenia jeho zakladateľa a prvého riaditeľa Jána Fábryho a v rokoch 1913 – 1917, kedy bol riaditeľom múzea Eduard Loysch. Bola získaná prevažne od rimavskosobotských rodín Kalocsaiyovcov, Bárdosovcov, Zsuffovcov, Endrédyovcov, Bikkyovcov, Szőlősyovcov, Komjáthyovcov, Szabóovcov, Groóovcov, Kernovcov, Terrayovcov, Káposztásovcov.

Termínom fajansa označujeme dva razy vypaľovanú keramiku, obliatu zvyčajne bielou, prípadne modrou či žltou glazúrou. Na naše územie priniesli znalosť tejto keramickej technológie členovia skupiny novokrstencov - habáni, prichádzajúci na západ Slovenska v 16. storočí zo Švajčiarska, Nemecka a Talianska. Usadili sa najmä v Sobotišti, Brodskom, vo Veľkých Levároch, Košolnej, Častej, Dobrej Vode. Tu žili v spoločných dvoroch pozostávajúcich niekedy z 30 – 50 rodín. Riadili sa podľa náboženských zásad, hlásali sociálnu rovnosť, všetky zisky ukladali do spoločnej pokladnice spravovanej radou starších. V 17. storočí boli tieto dvory vplyvom stavovských povstaní či tureckých nájazdov vyplienené, čo spôsobilo ich prechod na systém súkromného hospodárenia. Habáni vynikali vo viacerých remeslách, no preslávila ich najmä džbankárska a hrnčiarska produkcia. Zhotovovali rôzne džbány, taniere, misy, kanvice, hrnčeky, čutory a iné. Tieto zdobili prevažne maľovaným rastlinným a kvetinovým dekórom, neskôr i zvieracími či antropomorfnými motívmi, architektonickými prvkami, cechovými atribútmi, pričom využívali farby žltú, fialovú, zelenú a modrú.

fajansa - tanier s kvetinovým dekorom
fajanska - džbán s motívom dediny
fajansa - džbán s rastlinným dekorom
fajansa - krčah s motívom rybolovu
hello world!
Revitalizácia hlavného vstupu a
zriadenie návštevníckeho centra

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Novohradské múzeum a galéria LučenecHorehronské múzeum BreznoPohronské múzeum v Novej BaniStredoslovenské múzeumStredoslovenská galéria

Partnerské inštitúcie

Novohradské múzeum a galéria Lučenec
Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left