A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 18:00 |
So-Ne:
10:00 - 18:00
DOMOV

Predmet mesiaca február 2022 - Fajansa v etnologickom fonde Gemersko-malohontského múzea

1. 2. - 27. 2. 2022
Kurátor/ka výstavy:
Mgr. Ľudmila Pulišová

Súčasťou etnologického fondu Gemersko-malohontského múzea je aj kolekcia keramiky obsahujúca viac ako 3 000 zbierkových predmetov. Jej súčasťou je i zbierka fajansy v počte 46 kusov - 30 džbánov, 3 baňaté nádoby s úzkym hrdlom „čepáky“, 2 šálky, 1 kalamár, 4 misy a 6 tanierov.  Šesť džbánov má na dne značenie výrobcu v podobe veľkých tlačených písmen E, S, GW. Vo výzdobe prevládajú štylizované rastlinné motívy vypĺňajúce zvyčajne väčšinu bielej plochy nádoby, objavujú sa architektonické prvky, zvieracie postavy (jelene, vtáci), no i figurálny výjav v podobe rybolovu. V niekoľkých prípadoch je výzdoba doplnená menom majiteľa a datovaním.

Hoci bol región Gemer-Malohont známy bohatou hrnčiarskou tradíciou, vo viacerých domácnostiach našla uplatnenie i fajansa zo západného Slovenska. Do zbierok múzea sa dostávala najmä v rokoch 1882 - 1907,  za pôsobenia jeho zakladateľa a prvého riaditeľa Jána Fábryho a v rokoch 1913 – 1917, kedy bol riaditeľom múzea Eduard Loysch. Bola získaná prevažne od rimavskosobotských rodín Kalocsaiyovcov, Bárdosovcov, Zsuffovcov, Endrédyovcov, Bikkyovcov, Szőlősyovcov, Komjáthyovcov, Szabóovcov, Groóovcov, Kernovcov, Terrayovcov, Káposztásovcov.

Termínom fajansa označujeme dva razy vypaľovanú keramiku, obliatu zvyčajne bielou, prípadne modrou či žltou glazúrou. Na naše územie priniesli znalosť tejto keramickej technológie členovia skupiny novokrstencov - habáni, prichádzajúci na západ Slovenska v 16. storočí zo Švajčiarska, Nemecka a Talianska. Usadili sa najmä v Sobotišti, Brodskom, vo Veľkých Levároch, Košolnej, Častej, Dobrej Vode. Tu žili v spoločných dvoroch pozostávajúcich niekedy z 30 – 50 rodín. Riadili sa podľa náboženských zásad, hlásali sociálnu rovnosť, všetky zisky ukladali do spoločnej pokladnice spravovanej radou starších. V 17. storočí boli tieto dvory vplyvom stavovských povstaní či tureckých nájazdov vyplienené, čo spôsobilo ich prechod na systém súkromného hospodárenia. Habáni vynikali vo viacerých remeslách, no preslávila ich najmä džbankárska a hrnčiarska produkcia. Zhotovovali rôzne džbány, taniere, misy, kanvice, hrnčeky, čutory a iné. Tieto zdobili prevažne maľovaným rastlinným a kvetinovým dekórom, neskôr i zvieracími či antropomorfnými motívmi, architektonickými prvkami, cechovými atribútmi, pričom využívali farby žltú, fialovú, zelenú a modrú.

hello world!
Predmet mesiaca júl 2022 - Dámska šnurovačka z roku 1770

Dámska šnurovačka, vystužená kosticami zo zbierok Gemersko-malohontského múzea pochádza z obdobia neskorého rokoka (1780-1795). Tento módny kus od neznámeho výrobcu zo svetlomodrého brokátu s kvetinovým vyšívaním sa nosil ako vonkajšia súčasť vrchného odevu meštianskych šiat. Pochádza z roku 1770 a do múzea sa dostala darom od Antónií Sztrelko pravdepodobne medzi prvými zbierkami počas riaditeľstva Fábryho.

Vráťme sa troška do histórie módy! Francúzska meštianska revolúcia v roku 1789 výrazne ovplyvnila dámske odievanie na prahu 19. storočia. Vyššie spoločenské triedy, ktoré sympatizovali s vládnucim meštianstvom, dávali odievaním najavo rešpekt ich moci.

Angličania sa už od polovice 18. storočia v odievaní osamostatnili, napriek tomu, že na dvorné slávnosti si obliekli GRANDETOILLET, v každodennom živote si osvojili pohodlnejšie oblečenie. Ženy nosili menej natupírovaný účes a obliekli sa do nariasených mušelínových alebo batistových košeľových šiat, ktoré v páse ozdobili opaskom.

V 80. rokoch 18. storočia vtrhla anglická móda aj do Paríža, samozrejme v komplikovanejšom, „francúzskejšom“ štýle. Ženy si zvolili namiesto hodvábu jednoduchšiu látku: batist, bavlnu, plátno, kartón. V móde sú pásikavé textílie, bez ozdoby a mašličiek, nanajvýš si pripnú na golier kvet. Farby sú tmavšie, najpopulárnejšie sú tabakovo hnedá a zeleno-fialovo hnedá. Farba vlasov je tmavá blond, alebo sivá, ženy nosia vlasy menej natupírované, skôr uprednostňujú jemné vlnky, na hlave nosia obrovské, bohato zdobené klobúky.

Do módy prichádza aj FICHU (fišu) - jemná mušelínová šatka okolo krku a pliec, zakrývajúca hlboký výstrih šiat. Driek je stále veľmi úzky, volán nie je vystužený, ale okrúhly. Bočné obručné spodné sukne - PANIER - sa nosili už len pod večerné toalety. Sukňa je vpredu hladká, vzadu husto nariasaná s vlečkou, namiesto paniera sa používa už len vankúšik na zväčšenie zadku, tzv. CUL DE PARIS, sukňa je vystužená množstvom spodničiek.

Ženám sa takisto zapáčil pánsky RIDINGCOAT, ktorý pomenujú po francúzsky na REDINGOT. Ide o dlhý, po driek úzky kabát s veľkými goliermi a gombíkmi, ktoré nepretržite sprevádzajú celú meštiansku módu 19. storočia, ale v móde sú naďalej aj krátke kabátiky, nazývané CARACO.

1 2 3 19

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left