A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 18:00 |
So-Ne:
10:00 - 18:00
DOMOV

Predmet mesiaca marec: 300-ročné dišputy vo francúzštine

1. 3. 2021 - 31. 3. 2021
Kurátor/ka výstavy:
Mgr. Iveta Krnáčová

Knižnica Gemersko-malohontského múzea vo svojom viac než 46-tisícovom knižničnom fonde uchováva i 300-ročné dišputy vo francúzštine: Discours Historiques, Critiques, Theologiques, et Moraux, Sur Les Evenemens Les Plus Memorables Du Vieux, et du Nouveau Testament (Historické, kritické, teologické a morálne diskurzy/dišputy o najpamätnejších udalostiach Starého a Nového Zákona).

Dišputy sú rozsiahlym, pravdepodobne 11-zväzkovým dielom, z ktorých každý zväzok obsahuje približne 500 strán textu. V knižnici múzea uchovávame 9 zväzkov, ktoré vyšli v rokoch 1720 - 1739. Autormi diela sú významní teológovia francúzskej reformovanej kresťanskej cirkvi. Hlavným a prvým autorom dišpút je Jacques Saurin (1677 - 1730). Po jeho smrti vo vedeckých rozpravách kontinuálne pokračoval Pierre Roques (1685 – 1748) a následne Charles Luis De Beausobre (1690 - 1753). Diskurzy boli vydané v Holandsku. Prvý a druhý  zväzok vydal v Amsterdame Henri Du Sauzet, od 3. zväzku bol vydavateľom dišpút Pierre De Hondt v Haagu.

Prezentované dielo je vytlačené na kvalitnom ručnom papieri. Každý knižný blok je orezaný a oriezka farebne zdobená fŕkaním červeno-sivými bodkami. Ručne šité kapitáliky sú bielo-hnedé. Knihy sú viazané v pôvodnej hladkej, celopergamenovej väzbe. Pergamen je aplikovaný na lepenkové knižné dosky. Väzba je jednoduchá, bez výzdoby. Iba na chrbte kníh je čiernym atramentom ručne napísaný názov diela a poradové číslo zväzku. Jednotlivé knihy sú zachované v úplnom stave, s výnimkou 9. zväzku, z ktorého bol niekedy v minulosti sňatý pergamenový pokryv, pravdepodobne za účelom druhotného využitia.

Pergamen je prírodný materiál, ktorý sa v staroveku používal na písanie, neskôr v novoveku na väzbu kníh. Už na prvý pohľad je charakteristický svojim pôvodným svetlým sfarbením, podobným farbe slonovej kosti. Pergamen je jemná, špeciálne vypracovaná koža mladých zvierat, najčastejšie oviec a kôz. Základom výroby historického pergamenu bolo dôsledné lúhovanie čerstvej zvieracej kože vo vápenatom roztoku.

V historickej knižnici múzea je početne zastúpená novoveká kresťanská teologická literatúra, ktorú si pôvodní majitelia starostlivo chránili, a tak sa zachovala až do dnešných čias. Okrem rôznych vydaní Biblie, modlitebných knižiek a spevníkov uchováva knižnica i rozsiahle teologické vedecké rozpravy, výklady Svätého písma a obrany náboženského vyznania katolíckej i reformovanej kresťanskej cirkvi. Historická teologická literatúra je zachovaná v originálnych vydaniach, najčastejšie v latinskom a nemeckom jazyku, no taktiež i vo francúzštine, maďarčine a biblickej češtine.

hello world!
Predmet mesiaca júl 2022 - Dámska šnurovačka z roku 1770

Dámska šnurovačka, vystužená kosticami zo zbierok Gemersko-malohontského múzea pochádza z obdobia neskorého rokoka (1780-1795). Tento módny kus od neznámeho výrobcu zo svetlomodrého brokátu s kvetinovým vyšívaním sa nosil ako vonkajšia súčasť vrchného odevu meštianskych šiat. Pochádza z roku 1770 a do múzea sa dostala darom od Antónií Sztrelko pravdepodobne medzi prvými zbierkami počas riaditeľstva Fábryho.

Vráťme sa troška do histórie módy! Francúzska meštianska revolúcia v roku 1789 výrazne ovplyvnila dámske odievanie na prahu 19. storočia. Vyššie spoločenské triedy, ktoré sympatizovali s vládnucim meštianstvom, dávali odievaním najavo rešpekt ich moci.

Angličania sa už od polovice 18. storočia v odievaní osamostatnili, napriek tomu, že na dvorné slávnosti si obliekli GRANDETOILLET, v každodennom živote si osvojili pohodlnejšie oblečenie. Ženy nosili menej natupírovaný účes a obliekli sa do nariasených mušelínových alebo batistových košeľových šiat, ktoré v páse ozdobili opaskom.

V 80. rokoch 18. storočia vtrhla anglická móda aj do Paríža, samozrejme v komplikovanejšom, „francúzskejšom“ štýle. Ženy si zvolili namiesto hodvábu jednoduchšiu látku: batist, bavlnu, plátno, kartón. V móde sú pásikavé textílie, bez ozdoby a mašličiek, nanajvýš si pripnú na golier kvet. Farby sú tmavšie, najpopulárnejšie sú tabakovo hnedá a zeleno-fialovo hnedá. Farba vlasov je tmavá blond, alebo sivá, ženy nosia vlasy menej natupírované, skôr uprednostňujú jemné vlnky, na hlave nosia obrovské, bohato zdobené klobúky.

Do módy prichádza aj FICHU (fišu) - jemná mušelínová šatka okolo krku a pliec, zakrývajúca hlboký výstrih šiat. Driek je stále veľmi úzky, volán nie je vystužený, ale okrúhly. Bočné obručné spodné sukne - PANIER - sa nosili už len pod večerné toalety. Sukňa je vpredu hladká, vzadu husto nariasaná s vlečkou, namiesto paniera sa používa už len vankúšik na zväčšenie zadku, tzv. CUL DE PARIS, sukňa je vystužená množstvom spodničiek.

Ženám sa takisto zapáčil pánsky RIDINGCOAT, ktorý pomenujú po francúzsky na REDINGOT. Ide o dlhý, po driek úzky kabát s veľkými goliermi a gombíkmi, ktoré nepretržite sprevádzajú celú meštiansku módu 19. storočia, ale v móde sú naďalej aj krátke kabátiky, nazývané CARACO.

1 2 3 19

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left