DOMOV
V Rimavskej Sobote, v bývalom župnom sídle Gemersko-malohontskej župy (v rokoch 1867 - 1918 a 1918 - 1922), sa otázka pamätníka padlých vojakov 1. svetovej vojny stala aktuálnou po Viedenskej arbitráži v roku 1938, čiže po pripojení Rimavskej Soboty k Maďarskému kráľovstvu. Zámer sa prejavil aj vo vytvorení tzv. Pamätného výboru.
Pre svoje rodné mesto, ktoré opäť získalo štatút župného mesta, vytvoril náčrty pamätníka na Hlavné námestie miestny maliar a sochár Jenő Mátrai-Makovits (1896 - 1967). Medzi jeho sadrovými návrhmi, ktoré sú dnes súčasťou zbierkového fondu história umenia Gemersko-malohontského múzea, bol nakoniec zrealizovaný skromný pamätník s bielou mramorovou doskou, ktorý stojí dodnes. Zaujímavosťou je, že stavba sa 3 roky odkladala, pretože travertínové kamene boli prevezené zo Spišskej Novej Vsi a zo Spišského Podhradia (ktoré vtedy patrili Slovenskej republike).
Pamätník, označený menami 119 padlých rimavskosobotských vojakov, bol odhalený na vtedajšom Námestí Miklósa Horthyho 10. novembra 1942, presne na 4. výročie pripojenia mesta k Maďarsku.
Priebeh slávnostného odhalenia pamätníka hrdinov môžeme „rekonštruovať“ na základe miestnej regionálnej tlače Gömör z 15. novembra 1942.
Mesto, odeté do bielo-červeno-zelených vlajok, si padlých vojakov o deviatej hodine uctilo vo všetkých kostoloch kresťanských cirkvi v rámci slávnostných bohoslužieb a potom od desiatej hodiny sa konalo slávnostné zhromaždenie vo veľkej sále Mestskej radnice. Slávnostné odhalenie pamätníka sa uskutočnilo o pol dvanástej na hlavnom námestí Rimavskej Soboty. Ceremóniu v rámci slávnostného programu otvorila miestna mládežnícka a skautská kapela s predstavením náboženskej piesne a následne farári kresťanských cirkví požehnali pamätník. Slávnostný úvodný prejav predniesol Béla Lukács, maďarský kráľovský tajný radca, minister bez rezortu, čestný občan Rimavskej Soboty. Po odznení hymny v podaní rimavskosobotského speváckeho súboru bol v mene Pamätného výboru hrdinov odhalený pomník, ktorý v mene mesta prevzal mešťanosta László Éva. Po položení venca k čerstvo odovzdanému pomníku slávnostný program uzavrel spevácky súbor prednesením piesne „Szózat”. Pamätník postavený pred rímskokatolíckym kostolom a odhalený v rámci pompéznej ceremónie, pôvodne obsahoval aj meno Istvána Horthyho, syna guvernéra Maďarského kráľovstva, ktorý zahynul pri tragickej leteckej havárii. Jeho meno tam bolo napísané ako „prejav úcty” (v skutočnosti však povinne, na základe ustanovenia z roku 1942). Meno bolo z pamätníka odstránené po vzniku Československa v roku 1945. Takisto zmizol aj nápis „A HAZÁÉRT“ (Za vlasť). Rovnako sa stratili aj „večné svietniky” položené na stĺpoch pamätníka.
