Predmet mesiaca október 2010:
Kútna plachta so žilinským výrezom
V
etnologickom fonde Gemersko-malohontského múzea patria kútne plachty k najstarším obradovým textíliám. Sú to tkaniny s
domácky tkaného plátna, ktoré sa vešali v izbe okolo postele rodičky, aby ju oddelili od ostatného priestoru. Malo to
význam nielen praktický (kedysi všetci bývali v jednej izbe), ale aj magický- podľa poverových predstáv bola žena v čase
šestonedelia považovaná za nečistú, mohla ohroziť okolie, no zároveň sama bola vystavená vplyvu rôznych škodlivých síl.
Na ochranu pred nimi slúžila výšivka červenej farby, no i motív kohútov, ktorí mali rovnako profilaktickú funkciu.
Najstaršia
kútna plachta v zbierkach múzea pochádza zo začiatku 19. storočia z oblasti Rimavskej kotliny. Je ušitá z dvoch šírok
plátna v strede spojených paličkovanou čipkou. Paličkovaná čipka zdobí aj spodný okraj plachty. Vzácnosťou je tiež
výšivka v spodnej časti, tzv. žilinský výrez, zhotovená technikou prelamovania, kedy ornament vzniká narušením podkladu
– stiahnutím, alebo vytiahnutím nití a ich upevneným rôznymi stehmi. Na našom území sa táto výšivkárska technika
udomácnila v priebehu 15. storočia, za vlády Mateja Korvína, pod vplyvom renesancie. V 17. – 18. storočí prenikol daný
spôsob zdobenia textílií i do ľudového prostredia, ktoré si ho prispôsobilo svojmu vkusu a potrebám. Jedným z
najvýznamnejších centier zhotovovania prelamovanej výšivky bola Žilina, no prostredníctvom podomového obchodu sa vložky
do plachiet so žilinským výrezom rozširovali i do ostatných oblastí Slovenska. Ich výskyt bol typický aj pre Gemer –
Malohont, kde tiež tvorili súčasť ľudového odevu a textilu.
Mgr. Ľudmila Pulišová
 |
 |