Predmet mesiaca január 2011
Drobnosti z archívu Gemersko-malohontského múzea
40. roky 20. storočia
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote okrem rozsiahlych zbierkových fondov a cennej historickej knižnice
spravuje aj zaujímavý a bohatý archívny fond. V ňom zastúpené archívne dokumenty sú pozoruhodným svedectvom doby. Mnohé
z nich boli kedysi bežnou súčasťou života a sú pre svoju dobu charakteristické. Iné sú zriedkavejšie a vytratili sa
spolu s ľuďmi, do ktorých osudu zasiahli, alebo na ktorých život sa vzťahovali. Ponúkame Vám výber niekoľkých vizuálne i
obsahovo zaujímavých dokumentov z archívu GMM z obdobia 40. rokov 20. storočia.
Plagát
Rozsievač kúkoľa (dokument č. 1 – sign. GMM 7293 PL 1), z obdobia existencie vojnového
Slovenského štátu, poskytuje veľmi výstižné svedectvo o atmosfére doby a ideológii, ktorá v nej panovala. Slovenská
republika 9. septembra 1941 prijala Židovský kódex, ktorý predstavoval rozsiahle obmedzenie občianskych, ale i
základných ľudských práv Židov. Bolo tiež potrebné presvedčiť verejnosť o opodstatnenosti takýchto opatrení. To sa dalo
dosiahnuť podnietením nenávisti a odporu. Okrem propagandistickej kampane v denníkoch a rozhlase sa na tento účel
využívali i takéto plagáty.
Koniec
druhej svetovej vojny je okrem oslobodenia spojený i s rozhodnutiami konfiškačných komisií (dokument č. 2 - sign. GMM
6508 DR 1), alebo odnímaním viacerých práv niektorým občanom, ale i celým skupinám obyvateľov štátu. Štefanovi Réthymu
bolo na základe jeho maďarskej národnosti uprené právo voliť (dokument č. 3 – sign. GMM 6931 DRS 2). V tom čase bol na
základe svojej národnosti, podobne ako tisícky iných, vnímaný na úrovni nepriateľa štátu. Pritom je paradoxné, že v roku
1965 mu prezident Československej socialistickej republiky Antonín Novotný udeľuje Pamätnú medailu k 20. výročiu
oslobodenia ČSSR, ktorá sa udeľovala za mimoriadne zásluhy v boji proti fašizmu so zbraňou v ruke, svedectvo o čom je
tiež v archíve múzea.
Iným
sa dostalo za ich postoje a činy v období druhej svetovej vojny ocenenie prakticky tesne po jej skončení. Príkladom je
dekrét k vyznamenaniu Československý válečný kříž 1939 (dokument č. 4 – sign. GMM 6342 VM
590) udelený čatárovi v zálohe Jozefovi Elznicovi 10. januára 1947. Dekrét je podpísaný generálom Ludvikom Svobodom
(veliteľ 1. čs. armádneho zboru, do roku 1950 minister národnej obrany a v rokoch 1968 až 1975 prezident Československej
socialistickej republiky).
Československý válečný kříž 1939 bol zriadený rozhodnutím vlády Československej republiky z 20. decembra 1940, s úpravou
stanov jeho udeľovania vládnym nariadením z 18. januára 1949. Bol udeľovaný za zásluhy v bojoch za oslobodenie
Československa v období od roku 1939. Mohli ho získať československí štátni príslušníci vo vlasti - jednotlivci, ale i
celé jednotky československej armády v zahraničí. Od roku 1948 bol udeľovaný i príslušníkom spojeneckých armád.
Udeľovaný bol za preukázaný vynikajúci a úspešný bojový alebo veliteľský čin, pri ktorom bol držiteľ vystavený
nebezpečenstvu ohrozenia života alebo svoj život obetoval.