Predmet mesiaca jún 2011

Obrázky maľované na skle

Obrázky maľované na skle sa začali na naše územie šíriť z oblasti Talianska približne v 17. – 18. storočí, pričom zo začiatku našli uplatnenie najmä v prostredí šľachty, meštianstva a cirkvi. Keďže zobrazované námety mali prevažne náboženský charakter boli blízke i cíteniu dedinského človeka, a tak už koncom 18. storočia prenikli aj do ľudového prostredia. Tieto maľby sa medzi širšie vrstvy obyvateľstva masovejšie rozšírili v 20-tych rokoch 19. storočia prostredníctvom podomových obchodníkov, pútí a jarmokov. Šíreniu obrazov maľovaných na skle napomáhal aj dostatok tabuľového skla, ktoré vyrábali sklárske huty. Z toho dôvodu ich zhotovovali najmä jednotlivci, alebo rodiny, žijúce na dedinách v ich blízkosti.
Pri zhotovovaní samotnej maľby si maliar najprv z predlohy položenej na skle odkreslil kontúry hlavného výjavu, po ich uschnutí namaľoval detaily tvárí a plochu vyplnil farbami. Používali sa najmä práškové farby riedené vodou a ako spojivo vajcový žĺtok.
V prevažnej väčšine boli na obrazoch maľovaných na skle zobrazované náboženské motívy. Z toho dôvodu sa im pripisovala ochranná funkcia, a tak bývali umiestnené v kultovom kúte izby, často krát spolu s inými svätými obrazmi a malým oltárikom.
V zbierkovom fonde Gemersko – malohontského múzea sa nachádza 6 kusov obrázkov maľovaných na skle. Pochádzajú z okolia Rimavskej Soboty, zo začiatku 19. storočia, bohužiaľ, ich tvorcovia sú dnes už neznámy. Všetky obrázky sú umiestnené v jednoduchom drevenom ráme. Samotný maľovaný výjav je olemovaný kvetinovým ornamentom, čo je typické práve pre slovenský variant tohto druhu ľudového umenia. V rámci výjavov vychádzajúcich z náboženskej tematiky zachytávajú najmä postavy svätcov – Sv. Celestína, Sv. Vendelína, Sv. Veroniku, Pannu Máriu, neznámu Sväticu a Boží hrob.
Keďže takmer dvesto rokov existencie zanechalo na maľbách svoje stopy, prešli v roku 2009 komplexným procesom reštaurovania.