Pamätná izba je venovaná celoživotnému dielu zakladateľa a prvého riaditeľovi Gemerského župného múzea (dnešné Gemersko-malohontské múzeum). János Fábry sa narodil 30. júla 1830 v Lučenci. Od 50. rokov 19. storočia žil v Rimavskej Sobote, kde pôsobil ako učiteľ a neskôr ako riaditeľ Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote. Zomrel 28. decembra 1907 v Rimavskej Sobote, kde bol aj pochovaný na staršom cintoríne.

János Fábry bol osobnosťou, ktorá svojou činnosťou a pôsobnosťou presiahla hranice regiónu. Aj keď bol Fábry profesorom botaniky a profesijne bol zameraný viac na prírodné vedy, načrel do viacerých vedných odborov. Bol veľkým prínosom pre oblasť školstva, výchovy, vzdelávania, zberateľstva a múzejníctva, pričom kultúru a tradície Gemera-Malohontu prezentoval nielen v rámci župy a Rakúsko-Uhorska, ale aj mimo jeho hraníc. Bol členom Krajinského spolku stredoškolských profesorov, Kráľovskej uhorskej prírodovedeckej spoločnosti a Zoologicko-botanického spolku vo Viedni. Fábry sa celý svoj život venoval pozdvihnutiu verejného a kultúrneho života mesta Rimavská Sobota, v ktorom pôsobil takmer 60 rokov, za čo si vyslúžil v roku 1906 titul kráľovského radcu.

Vystavené predmety tvoria súčasť historickej knižnice, archívu, historickej, etnografickej a prírodovednej zbierky Gemersko-malohontského múzea. Sú to autentické zbierkové predmety - ročenky, knižná literatúra, dobová vlastnoručná korešpondencia, vyznamenania, úžitkové osobné predmety z vlastníctva Jánosa Fábryho alebo jeho rodiny. Užšiu skupinu tvoria predmety, ktoré sa do zbierok múzea dostali ako dar od samotného Fábryho.

Expozícia prezentuje diela baroka, rokoka, empíru, biedermayera, meštianskej podobizne z polovice 19. storočia a diela maliarov z konca 19. a začiatku 20. storočia a v medzivojnovom období. Z vystavených diel k najzaujímavejším patria olejomaľba Trpaslík grófa Andrássyho z roku 1746, veduta Rimavskej Soboty od neznámeho autora známa pod názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, olejomaľba Táborenie husárov od neznámeho autora z 2. druhej polovice 18. storočia. Z portrétnej tvorby je vystavený portrét Mateja Bela namaľovaný podľa predlohy Jána Kupeckého, portrét Jozefa II. od neznámeho autora. Bohato sú zastúpené aj portréty regionálnych osobností – Matej Holko, Samuel Kolár, Oliver Gömöry s manželkou či autoportrét maliara Eduarda Putru.

Expozícia etnológie pozostáva z tematických celkov venovaných ľudovej kultúre regiónu Gemer-Malohont, poskytujúc tak ucelený prehľad o jeho hmotnej i duchovnej kultúre. Je tvorená celkami: ľudové staviteľstvo a bývanie, roľníctvo, pastierstvo a salašnícke náradie, ľudový odev, baníctvo a železiarstvo, drevospracujúce remeslá a výrobky z prútia. Najrozsiahlejšia časť je venovaná ľudovému hrnčiarstvu z 18. a 19. storočia. Trojrozmerné exponáty sú vo všetkých častiach expozície doplnené bohatým fotografickým a faktografickým materiálom.