O nás

História a súčasnosť múzea

Gemersko-malohontské múzeum vzniklo 3. septembra 1882. Počiatky prvých múzejných snáh v meste Rimavská Sobota sú však omnoho staršie. Vznik múzea je spojený s Umelecko-archeologickou výstavou Gemerskej župy otvorenou 3. septembra 1882, ktorou boli položené základy múzea a zároveň bol zriadený Spolok Gemerského župného múzea.

Základom zbierkového fondu sa stalo 568 predmetov, ktoré boli darované alebo deponované po ukončení výstavy novovzniknutému múzeu rôznymi osobnosťami a inštitúciami. Prvým darcom sa stala Petöfiho budapeštianska sochárska komisia, ktorá darovala múzeu sadrovú sochu Sándora Petőfiho z roku 1874 v nadživotnej veľkosti. V roku 1900 vystavovalo múzeum svoje zbierky na Svetovej výstave v Paríži, kde získalo aj diplom.

Po múzeách v Bratislave (1868), na Orave (1868), v Košiciach (1872) a Trenčíne (1877) je múzeum v Rimavskej Sobote piatym najstarším múzeom na Slovensku. Zakladateľmi Gemerského župného múzea boli okrem prvého riaditeľa Jánosa Fábryho, Vilmos Groó, Lajos Hüvossy a Istvan Terray. Múzeum od roku 1910 sídli v klasicistickej budove bývalých delostreleckých kasární z roku 1850. Budovu múzea projektoval budapeštiansky architekt Ferencz Miks, ktorý je autorom viacerých verejných stavieb v meste Rimavská Sobota.

Súčasné, klasicisticky ladené priečelie budovy bolo realizované rimavskosobotským staviteľom Mihályom Kallom. Budova múzea je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatok ako Národná kultúrna pamiatka. Prvá stála expozícia bola v tejto budove verejnosti sprístupnená 18. mája 1913.

V roku 1925 dochádza k obnoveniu Spolku Gemerského župného múzea a v roku 1926 k jeho následnej reorganizácii na Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Jeho hlavnou úlohou bolo starať sa o existujúce múzeum, rozvíjať ho a sprístupňovať zbierky širokej verejnosti. Viedenskou arbitrážou sa Rimavská Sobota stáva súčasťou Maďarska, tým zaniká i dovtedajšia činnosť Spolku.

Vojnové udalosti rokov 1944 a 1945 nešťastne zasiahli i do existencie múzea. Pri bombardovaní mesta 19. decembra 1944 bola vážne poškodená budova múzea. Tlaková vlna výbuchu poškodila 1200 sklenených tabúľ. Následne bolo viacero zbierkových predmetov a kníh z historickej knižnice odcudzených.

V rokoch 1977 až 1979 došlo k poslednej rekonštrukcii stálej expozície. Stála expozícia v jej súčasnej podobe bola verejnosti sprístupnená 20. decembra 1979, pri príležitosti 35. výročia oslobodenia mesta Rimavská Sobota. Je koncipovaná tak, aby návštevníkom poskytovala čo najkomplexnejší pohľad na región Gemer-Malohont.

Od roku 1996 sa múzeum na základe zriaďovacej listiny špecializuje na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov širšieho regiónu Gemera a Malohontu. 

Zbierkový fond múzea tvorí 72 507 zbierkových predmetov. Z toho história pozostáva z 29 736, archeológia z 22 757, etnológia z 10 186 a história umenia 2 114 zbierkových predmetov. Prírodné vedy pozostávajú zo 7 713 predmetov, z toho geológiu tvorí 1 244, paleontológiu 2 108, antropológiu 21, botaniku 1 083 a zoológiu 3 257 zbierkových predmetov.

Fotoarchív múzea obsahuje 44 038 negatívov, 2 428 diapozitívov a 18 866 digitálnych fotografií. Archív múzea eviduje 18 502 archívnych dokumentov a súborov archívnych dokumentov.

Stav k 1. 1. 2021.