Predmet mesiaca júl 2016
Drevený kôl z mestskej palisády
Počas
archeologického výskumu v rokoch 2010 – 2011 na mieste bývalej mestskej tržnice
(ul. B. Bartóka), objavil archeológ GMM PhDr. Alexander Botoš, v hĺbke 1,40 m od
pôvodnej úrovne terénu, dve torzá kolov, ktoré boli súčasťou drevenej palisády
ochraňujúcej Rimavskú Sobotu.
Po začistení a kompletnom odkrytí terénnej situácie, v hĺbke 1,50 m od pôvodnej
úrovne terénu bola identifikovaná vrstva svetlohnedej farby, sypkej
konzistencie. Túto vrstvu môžeme interpretovať ako žľab, do ktorého boli koly
palisády uložené. Vo výplni žľabu pre uloženie palisády bolo zistených niekoľko
keramických fragmentov, ktoré môžeme rámcovo zaradiť do obdobia 14. – 15.
storočia. Vykonaná bola aj dendrochronologická analýza nálezov drevených kolov,
ktorá preukázala, že strom (dub) na zhotovenie kola, bol zoťatý v roku 1541.
Nemôžeme ani vylúčiť, že prvé koly boli do palisády osadené už v období 14. –
15. storočia, tak ako na to poukazuje keramický materiál. Koly palisády bolo
nevyhnutné totiž v určitých intervaloch obnovovať.
Odkrytá terénna situácia korešponduje s jedinou známou vedutou mesta Rimavská
Sobota, ktorú predstavuje obraz s názvom „Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote
v roku 1769“. Mesto Rimavská Sobota získava v rokoch 1334 - 1335 od samotného
panovníka Karola Róberta také slobody a výsady ako majú kráľovskí hostia a
mešťania v Budíne vrátane práva postaviť mestské hradby a bašty. Mesto Rimavská
Sobota si však kamenné hradby nikdy nevybudovalo. Podľa vyššie spomenutej veduty
bolo mesto chránené jednoduchšou, ale funkčnou fortifikačnou formou – drevenou
palisádou a priekopou, ktorá obopínala celé mesto.
Archeologickým výskumom tak bola odkrytá unikátna terénna situácia osvetľujúca
fortifikačný systém mesta.
