Na výstave sú prostredníctvom zbierkových predmetov Gemersko-malohontského múzea prezentované jednotlivé drevospracujúce remeslá rozšírené v Gemeri-Malohonte, ako tesárstvo, debnárstvo, kolárstvo, tokárstvo, stolárstvo, rezbárstvo, či košikárstvo, a to jednak prostredníctvom pracovného náradia, ale aj samotných remeselných výrobkov.
Drevo bolo v minulosti základným materiálom, ktorý sprevádzal človeka celým jeho životom. Z pohľadu rozšírenia drevospracujúcich remesiel zastával v rámci Slovenska významnú úlohu región Gemer-Malohont, pričom nezastupiteľné miesto mala i samotná Rimavská Sobota. Už v 17. storočí tu pôsobil spoločný cech mlynárov a tesárov, v 18. - 19. storočí cech mlynárov, tesárov a murárov, tiež cech stolárov a spoločný cech kováčov a kolárov. Podľa evanjelického kňaza Samuela Kollára bolo v roku 1822 v Rimavskej Sobote z drevospracujúcich remesiel 22 stolárov, 12 kolesárov, 4 čutoriari a 1 sústružník. Cechy združujúce remeselníkov drevospracujúcich remesiel pôsobili i v Tisovci, napríklad v 19. storočí cech kolárov a stolárov, či debnárov, tesárov a mlynárov.
Gemer-Malohont bol región bohatý na lesy, a tak významným doplnkovým zamestnaním tu bolo domáce spracovanie dreva a prútia. Sústreďovalo sa najmä severne od Rimavskej Soboty, v obciach: Slizské, Lipovec, Hrušovo, Striežovce, Kyjatice, Babinec, Brádno, Poproč, Rovné, Ratková, Ratkovská Zdychava, Krokava, Polom, Rimavská Píla, Hačava, Rimavská Baňa, Lehota nad Rimavicou a Selce.
Z dreva bolo vyrábané najmä drevené náradie väčšinou pre vlastnú potrebu najčastejšie drevené vidly, hrable, kosiská, brezové metly, kolesá na vozy, pradiarenské a tkáčske náradie, ako fajfy, vretená, brdá, snovadlá, praslice, kolovraty i celé krosná. Z dreveného kuchynského riadu patrili k dôležitému sortimentu lyžice, vidličky, varechy, korýtka, taniere, soľničky, piesty, stupky na tlčenie maku, súdky, vedrá...