Gemersko-malohontské múzeum
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 17:00 |
So-Ne:
13:00 - 17:00
hello world!
Gemersko-malohontské
múzeum
– založené v roku 1882 –
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote je piatym najstarším múzeom na Slovensku. Jeho vznik siaha do roku 1882.

Hlavným zameraním múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti regiónu Gemer-Malohontu. Špecializáciou múzea od roku 1996 je dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne.
Oznamy
Múzeum je od 19.12.2020 až do odvolania pre verejnosť ZATVORENÉ.
Otváracie hodiny
Od 1.10. do 31.5.
Pondelok
zatvorené
Utorok - Piatok
9:00 – 17:00
Sobota - Nedeľa
13:00 – 17:00
Otváracie hodiny počas letnej sezóny
Od 1.6. do 30.9.
Pondelok
zatvorené
Utorok - Piatok
9:00 – 18:00
Sobota - Nedeľa
13:00 – 18:00
Otváracie hodiny knižnice
Po, St, Pia
8:00 – 15:30
Vstupné
Dospelí
4€
Dospelí - ZŤP
2€
Dieťa, žiak, študent
2€
Dieťa, žiak, študent - ZŤP
1€
Dôchodca, vojnový veterán
2€
Dieťa do 6 rokov, sprievod ZŤP
zdarma
Rodinné vstupné (2x dospelí, 2x deti)
10€
Aktuality
Gemersko-malohontské múzeum opäť skvalitnilo podmienky uloženia zbierkových predmetov

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, kultúrne zariadenia Banskobystrického samosprávneho kraja, spravuje mimoriadne rozsiahle zbierkové fondy, z ktorých je vystavená len menšia časť zbierkových predmetov, tvoriaca vzorku reprezentujúcu bohaté historické, kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Začiatkom roku 2020 zbierkový fond múzea pozostával z 103 988 položiek, z toho počtu bolo 71 134 zbierkových predmetov a 32 854 historických tlačí.

Rozhodujúca časť mimoriadne rozsiahlych zbierkových fondov, a v nich jednotlivých predmetov, je uložená a chránená v niekoľkých depozitárnych priestoroch múzea. Časť z nich, rozmernejšie etnografické a historické zbierky, sú uložené v depozitárnych priestoroch v Rimavských Janovciach. Gemersko-malohontské múzeum neustále postupnými krokmi skvalitňuje stav uloženia zbierkových predmetov. Z tohto dôvodu bol v roku 2020 vypracovaný a podaný projekt, ktorého podstatou bolo vybavenie depozitárnych priestorov múzea v Rimavských Janovciach deviatimi kusmi germicídnych žiaričov zabezpečujúcich sterilizáciu ovzdušia depozitárov pomocou ultrafialového krátkovlnného žiarenia o vlnovej dĺžke 253,7 nm (UV–C). Germicídne žiariče ničia spóry plesní, ale i baktérie a mikroorganizmy v priestoroch uloženia zbierkových fondov s dominanciou materiálov ako papier, historické tlače, textil, koža, olejomaľby, grafiky, dermoplastické preparáty a podobne. Udržujú tak v spojení s ďalšími prvkami vybavenia depozitárnych priestorov optimálne mikroklimatické podmienky, ktoré sú predpokladom dlhodobého pretrvania zbierkových predmetov reprezentujúcich región Gemer-Malohont, ich uchovania pre budúce generácie muzejníkov, a predovšetkým pre budúce generácie návštevníkov múzea.

Vzhľadom na aktuálnu situáciu s vírusom COVID 19, Gemersko-malohontské múzeum časť týchto germicídnych žiaričov dočasne využilo na dezinfekciu ovzdušia výstavných a expozičných priestorov múzea v snahe čo najviac zabezpečiť ochranu zdravia návštevníkov múzea.
Gemersko-malohontské múzeum realizovalo projekt „Zabezpečenie ochrany zbierkových fondov Gemersko-malohontského múzea v depozitárnych priestoroch v Rimavských Janovciach“ vďaka tomu, že projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Reštaurovanie historických župných zástav z 18. storočia

Stálu vlastivednú expozíciu Gemersko-malohontského múzea sme začiatkom júla 2020 doplnili o historické župné zástavy, ako symboly a insígnie niekdajšej Gemerskej župy z 18. storočia. Komplexné reštaurovanie dvoch historických zástav z rokov 1741 a 1793 sa podarilo vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia. Odborným garantom a realizátorom projektu bola reštaurátorka Mgr. art. Barbora Figuli, ktorá sa špecializuje na reštaurovanie historického textilu a odevu. Ide pravdepodobne o najstaršie župné zástavy, ktoré sa na území dnešného Slovenska nachádzajú. Obidve obojstranne maľované zástavy sú ručné práce, ktorých výrobca a pôvod sú neznáme. Datovanie spadá do obdobia panovania Márie Terézie (1740 - 1780) a Františka I. (1792 - 1835):

Prvá zástava z roku 1741 má obdĺžnikový tvar, do špica zastrihnutý. Vyhotovená je zo svetlomodrej jemnej látky. Latinský nápis na averze zástavy je ručne maľovaný zlatými písmenami: „VEXILLUM COMITATUS GÖMÖRIENSIS 1741 (Zástava Gemerskej župy)”, okolo písmen sa nachádza hnedý vavrínový veniec. Na okraji zástavy sa nachádza zlatá ornamentálna výzdoba. Žrď je drevená s medenou násadkou, druhotne vyrobená. Na jednej strane žrde sa nachádza cisárska koruna a iniciály panovníka F. I. (pozn. František I.), na druhej strane je text v maďarskom jazyku: „NEMES GÖMÖR KISHONT VÁRMEGYE” (Vznešená župa Gemera-Malohontu). Na žrdi je nasadený medený ozdobný hrot s datovaním 1809. Samotná zástava má dĺžku 120 cm, šírku 155 cm, žrď meria 325 cm.

V poradí druhá župná zástava je vyhotovená z tenkého hodvábu svetlomodrej farby so zlatým lemovaním. Tvar má takisto obdĺžnikový a do špica zastrihnutý. Na averze zástavy sa nachádza pozlátený text v latinčine: „ANNO DOMINI 1793 (roku Pána).“ V strede je umiestnený ručne maľovaný zelený vavrínový veniec a farebný erb Uhorska. Na reverze môžeme čítať latinský text: „INCLYTI COMITATUS GÖMÖRIENSIS (Slávna Gemerská župa)”, uprostred je zelený vavrínový veniec s farebným erbom Gemerskej župy. Zástava má drevenú žrď so železnou násadkou. Zástava má dĺžku 240 cm, šírku 160 cm, žrď meria 284 cm.

Obe zástavy boli v kritickom stave so značným poškodením celej plochy zástavy. Reštaurátorským prieskumom bolo zistené, že v oboch prípadoch ide o hodvábnu tkaninu, ktorá je citlivá na vplyv okolitých podmienok (teplo, svetlo, vlhkosť) a časom vlákna krehnú, strácajú pružnosť a pevnosť a pri manipulácii sa lámu. Podkladová tkanina bola degradovaná, na veľa miestach poškodená, polámaná, veľa fragmentov bolo oddelených od celku alebo úplne chýbalo. Na ploche sa nachádzali aj sekundárne zásahy, záplaty sekundárnou tkaninou aj šitie sekundárnou hodvábnou niťou. Zástavy boli vyblednuté a znečistené viazaným a neviazaným depozitom. Oddeľovali sa nové fragmenty a materiál sa aj pri menšom pohybe lámal. Dôležité preto bolo spevniť materiál pomocnou tkaniny po celej ploche, aj cez maľbu, pretože materiál pod ňou bol rovnako polámaný.

Základným cieľom reštaurovania bolo stabilizovať textilný materiál a zachovať čo najviac jeho častí. Materiál spevniť tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu poškodzovaniu, aby bolo predmet možné vystaviť. Textilná časť zástavy bola najskôr povrchovo očistená od neviazaného depozitu. Čistenie prebiehalo pomocou muzeálneho vysávača, povrch bol odsávaný cez sieťku, aby sa predišlo poškodeniu materiálu. Po suchom procese čistenia bola textilná časť zástavy očistená lokálne mokrým procesom. Pomocou vatového tampónu namočeného v demineralizovanej vode bol povrch jemne čistený. Poškodené miesta bez úbytkov materiálu, tam kde bolo možné trhliny na seba nadpojiť, boli fixované pomocou polyamidového textilného zváracieho prášku a reštaurátorskej ihly. Úbytky materiálu bolo potrebné doplniť, aby došlo k estetickému sceleniu predmetu zvolením vhodného typu a farby materiálu. Počas reštaurovania sa tiež zistilo, že rok na rubovej strane v poradí druhej zástavy je 1705 (nie 1793), tým datovanie spadá do obdobia panovania Jozefa I. (1705 - 1711). Maľba bola doplnená v takej miere, aby predmet spĺňal estetickú, ale aj informatívnu funkciu, aby bol text a symboly na nej dostatočne čitateľné. Celkovo môžeme konštatovať, že sa podarilo spomaliť proces degradácie a poškodzovania predmetu a zachovať jeho formu čo najlepšie v danom čase.

Reštaurovanie historických hodín z 18. a 19. storočia zo zbierok Gemersko-malohontského múzea

Stála vlastivedná expozícia Gemersko-malohontského múzea je doplnená o historické hodiny, ako ukážka výrobkov hodinárskych majstrov a dokumentácia kultúry bývania mešťanov. Komplexné reštaurovanie štyroch historických mechanických hodín z 18. a 19. storočia zo zbierok múzea sa podarilo vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia. Odborným garantom a realizátorom projektu bol Tibor Kováč, člen Komory reštaurátorov na Slovensku, ktorý sa špecializuje na reštaurovanie historických hodín, a ktorý v priebehu roka zreštauroval a sfunkčnil nasledovné historické hodiny:

1. Jozefínske komodové hodiny z rokov 1770 - 1800, s evidenčným číslom H 16 885. Výrobcom bol hodinársky majster Vunibaldus Rein (Wunibald Rhein), ktorý pôsobil v meste Eger (Jáger) na území dnešného Maďarska ako hodinár jágerského biskupa grófa Karola Eszterházyho.

2. Barokové komodové hodiny z roku 1800, s evidenčným číslom H 16 861. Hodiny do múzea darovala Emília Káposztásová – Tóthová v roku 1903, matka významného rimavskosobotského architekta Bélu Tótha.

3. Nástenné rámové hodiny z rokov 1830 - 1850, z obdobia biedermeieru, s evidenčným číslom 16 862, ktorého výrobcom bol Johan Hauptman z Budapešti.

4. Jozefínske komodové hodiny z rokov 1770 - 1800, s evidenčným číslom H 16 879, so štylizovanou rezbou.

Z umelecko-historického hľadiska sú najvzácnejšie jozefínske komodové hodiny od hodinárskeho majstra Wunibalda. Podobné hodiny nájdeme na hrade v Egri. Jedná sa jednu z najväčších hodinových schránok z tohto obdobia. Po rezbárskej stránke ide o ojedinelý zbierkový predmet dokumentujúci vývoj hodinárstva, zachovaný v našich múzeách. Ide o dokonalý rezbársky prejav, ktorý je skĺbený s kvalitným hodinárskym strojom doplnený o zaujímavú raritu. Raritou v tomto prípade je malé otočné pódium, ktoré je sprevodované s mechanizmom hodinového stroja. Na pódiu sa nachádzajú tri trnože , kde v minulosti boli osadené tri figurálne motívy. V roku 1914 Kornél Divald píše, že sa jednalo o postavy vojakov - granátnikov (symbol striedania stráží). Tieto figurálne postavy sa objavili po odbití každej celej hodiny v otvárajúcich sa okienkach. V spodnej časti dreveného skeletu sa nachádza miesto, kde bol v minulosti umiestnený hrací mechanizmus. Kombináciou všetkých týchto technických prvkov muselo ísť o unikát. Hodinový mechanizmus odbil počet hodín, spustil sa hrací stroj a v okienku sa objavili postavičky – podobne ako pri Orloji. Rozmery, kde bol uložený hrací stroj naznačujú, že sa mohlo jednať o kombinovaný hrací stroj – vyladené zvonce sú radené za sebou a ihličkový viac melódiovy hrací valec s hrebeňom fungovali súčasne. Mechanizmus hodinového stroja podľa doložených signatúr bol opravovaný v roku 1923 a v roku 1929 hodinárskym majstrom Štefanom Remenyikom z Rimavskej Soboty.

Zreštaurovaním súboru historických hodín pochádzajúcich z konca 18. a prvej polovice 19. storočia, sa predĺžila ich životnosť a obnovila sa ich autentická podoba. Sú dokladom našej histórie, technickej vyspelosti hodinárskych majstrov, dokumentujú kultúru bývania našich predkov a sú dokladom pre nové generácie. Všetky hodiny sú výsledkom práce hodinárskych majstrov, produktom dobovej technológie a dobových techník. Múzeum má vo svojom historickom a etnografickom zbierkovom fonde bohatú zbierku historických hodín z rôznych historických období z mestského i ľudového prostredia, ktoré doposiaľ neboli reštaurované, a na ktorých takisto značná časť výzdoby chýba alebo boli časom poškodené. V dlhšom časovom horizonte múzeum plánuje ich komplexné reštaurovanie prostredníctvom projektov, vo viacerých etapách a následne ich vystavenie v stálej expozícii múzea.

Gemersko-malohontské múzeum skvalitnilo vybavenie konzervátorskej dielne

Gemersko-malohontské múzeum spravuje mimoriadne rozsiahle zbierkové fondy. Začiatkom roku 2019 zbierkový fond múzea pozostával z 103 988 položiek. Z toho bolo 71 134 zbierkových predmetov a 32 854 historických tlačí. Zbierkové predmety sú z rôznych materiálov a rôznych rozmerov, od najmenších, ako mince či šperky, až po nábytok alebo poľnohospodárske náradie. Preto nielen od rozsahu zbierkových predmetov, ale aj od ich veľkosti a členitosti je závislý proces ich konzervovania. Je prirodzené, že z viacerých dôvodov je problematickejší proces odborného ošetrenia rozmernejších a členitejších zbierkových predmetov. Toto bola aj hlavná motivácia vypracovania a realizácie projektu Doplnenie vybavenia konzervátorskej dielne Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote určenej pre rozmerné zbierkové predmety, podporeného z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia.


Múzeum má okrem štandardnej konzervátorskej dielne aj konzervátorskú dielňu určenú pre odborné ošetrenie rozmerných zbierkových predmetov. Podstatou projektu bolo zabezpečenie ochranných pracovných prostriedkov ako celotvárové masky, celotelové obleky, rukavice a čižmy, a zabezpečenie konzervačných látok ako toluén a Solakryl BT 55. Získané bolo tiež vybavenie v podobe vozíka pre manipuláciu s rozmernejšími a ťažšími zbierkovými predmetmi, a priemyselného ventilátora na odsávanie výparov z priestoru konzervátorskej dielne.


V rámci projektu prešlo odborným ošetrením 22 rozmernejších zbierkových predmetov: päť súsekov (truhlíc skladaných zo štiepaného tvrdého dreva), drevená maľovaná truhlica, lavica, menšie sane a predovšetkým rôzne poľnohospodárske náradie, hlavne jarmá (7 ks), strniskové hrable, ale i drevené časti pôvodnej dedinskej kováčskej vyhne (kováčske mechy). Išlo predovšetkým o zbierkové predmety, ktorých hmota dreva bola poškodená drevokazným hmyzom. Drevené časti predmetov boli impregnované prípravkom proti drevokaznému hmyzu a následne roztokom Solakrylu BT 55 v toluéne v konzervátorskej vani. Vzhľadom na charakter procesu (odpar toluénu) odborní pracovníci múzea pracovali v celotelových oblekoch a celotvárových maskách. Po procese impregnácie boli predmety, ktoré boli impregnované v rozobratom stave, kompletizované. Jeden z ošetrených zbierkových predmetov, rezbou zdobený súsek, je s popisom projektu a fotodokumentáciou vystavený v stálej vlastivednej expozícii múzea.

Reštaurovanie bolo realizované s finančnou podporou Fondu na podporu umenia a Banskobystrického samosprávneho kraja

Digitálny sprievodca
kultúrnymi službami BBSK