Predmet mesiaca apríl

Bocian biely

Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zoologické zbierky. V roku 2023 sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát bociana bieleho (Ciconia ciconia), jedného z najznámejších druhov vtákov hniezdiacich u nás. V roku 2024 je predmetom mesiaca apríl.

Bociana bieleho spozná asi každý človek na Slovensku. Má palearktický typ rozšírenia, obýva takmer celú Európu. Hniezdi prakticky na celom území Slovenska do nadmorskej výšky cca. 850 m. Bocian biely hniezdil pôvodne na stromoch, dnes sa však na Slovensku nachádza už len niekoľko málo stromových hniezd. V súčasnosti hniezdi najmä v intravilánoch obcí, mimo nich len vzácne. Ešte pred niekoľkými desaťročiami si hniezda staval hlavne na komínoch budov, prípadne strechách stodôl, no dnes ich stavia väčšinou na stĺpoch elektrických vedení a na hniezdnych podložkách. Hniezdi raz ročne, v znáške má najčastejšie 2 – 5 vajíčok. Živí sa živočíšnou potravou, napríklad hadmi, žabami, malými rybkami, dážďovkami, hmyzom či hrabošmi. Potravu si zbiera na poliach, lúkach a zamokrených plochách v okolí hniezda.

Je sťahovavý. Zimné obdobie trávia naše populácie hlavne vo východnej a južnej Afrike, no niekoľko jedincov už pravidelne prezimuje aj na Slovensku. Zo zimovísk sa väčšina jedincov vracia koncom marca a začiatkom apríla, ako prvé sa vracajú samce. Jesenný ťah začína okolo 10. augusta a väčšina našich bocianov odlieta do konca augusta.

Na Slovensku každoročne umiera niekoľko desiatok bocianov po  náraze do elektrického vedenia, po zásahu elektrickým prúdom a následkom zrážky s dopravnými prostriedkami. Takto sa dostal do nášho múzea aj tento samec. Podľa krúžku, ktorý mal na nohe, vieme, že sa vyliahol na hniezde v obci Hont v župe Nógrád na severe Maďarska (blízko slovenských hraníc), kde bol ako mláďatko okrúžkovaný 22. júna 2022. Kade sa potom pohyboval, nevieme. Jeho životná púť skončila 3. apríla 2023 na ulici Mierová v Tornali, kde ho žiaľ zrazil autobus. Následne sa jeho telo dostalo na Správu Národného parku Muránska planina a odtiaľ do Gemersko-malohontského múzea.