A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 17:00 |
So-Ne:
13:00 - 17:00
DOMOV

Vedecko-výskumná činnosť

Vedecko-výskumná činnosť múzea sa orientuje na spracovávanie ucelených tematických celkov, ktorých hlavným menovateľom je región Gemer-Malohont. Vedecko-výskumné úlohy realizujú odborní pracovníci múzea. Výstupom výskumných úloh sú správy z výskumu za bežný rok, ktoré sú archivované v múzeu (od roku 1980) a slúžia bádateľom na štúdium. Ďalšími výstupmi sú záverečné výskumné dokumentácie a v nadväznosti na ňu akvizície, publikované príspevky, prednášky a výstavy.
hello world!

Prírodné vedy

Rozšírenie kuvika plačlivého (Athene noctua) v Rimavskej kotline
Činnosť vykonala
RNDr. Monika Gálffyová
Roky činnosti:
2015 – 2016

Monitoring hniezdneho rozšírenia druhu v obciach orografického celku Rimavská kotlina. Do konca roka 2015 sme preskúmali hlavne obce v južnej časti územia, výskyt druhu sme preukázali v 15 obciach.

Vtáctvo vodnej nádrže vo Včelinciach
Činnosť vykonala
RNDr. Monika Gálffyová
Roky činnosti:
2014 – 2016

Výskum druhového zloženia vtáctva územia a ich početností pomocou odchytu a krúžkovania vizuálneho a akustického monitoringu a priameho dohľadávania vybraných druhov. Na vodnej nádrži sme doteraz preukázali hniezdenie napríklad labute hrbozobej, kane močiarnej a svrčiaka slávikovitého. Počas migrácie a zimovania sa tu zdržiava aj volavka purpurová, čaplička vlasatá či fúzatka trstinová.

Zimovanie vodného vtáctva na rieke Slaná
Činnosť vykonala
RNDr. Monika Gálffyová
Roky činnosti:
2005 – 2016

Výskum druhového zloženia a početností vtáctva zimujúceho na rieke Slaná na úseku od obce Bretka po štátnu hranicu s Maďarskom pomocou líniovej metódy. Počas trvania výskumu sme na území zaznamenali zimovanie 21 druhov, napríklad potápača veľkého a kane sivej. Najpočetnejším zimujúcim druhom je kačica divá.

Archeológia

Archeologický výskum hradnej pivnice na hrade Hajnáčka
Činnosť vykonala
PhDr. Alexander Botoš
Roky činnosti:
2014

Počas archeologického výskumu vykonaného v priestore hradnej pivnice boli objavené   keramické nálezy vo fragmentárnom stave, z obdobia 16. – 18. storočia, ktoré umožňujú datovať vysekanie pivnice v tomto období. Počas výskumu bol na strednom hrade bol odkrytý aj zaniknutý múr, o dĺžke 2,9 m, ktorý na základe keramických nálezov môžeme zaradiť do 14. – 15. storočia.

Archeologický výskum na stavbe Rimavská Sobota – ul. I. Hatvaniho – Polyfunkčný objekt
Činnosť vykonala
PhDr. Alexander Botoš
Roky činnosti:
2015 - 2016

Archeologický výskum na predmetnej stavbe boli odkryté sídliskové kultúrne vrstvy z obdobia novoveku (17. - 19. storočie), z obdobia  vrcholného až neskorého stredoveku, z obdobia 13. - 15. storočia, ako aj z obdobia mladšej doby bronzovej – pilinskej kultúry. V  profile základovej  ryhy bol v hĺbke 0,30 – 0,92 m od pôvodnej úrovne terénu odkrytý obvodový múr meštianskeho domu z obdobia 2. pol. 19. – 20. storočia. V hĺbke 0,92 – 1,50 m od pôvodnej úrovne terénu bol odkrytý nález obvodového múru  obytného domu, na základe keramického materiálu datovaný do 17. – 18. storočia, ktorý bol zahĺbený do stredovekej vrstvy.

Archeologický výskum na stavbe Čerenčany – Záhumnie – Výstavba rodinného domu
Činnosť vykonala
PhDr. Alexander Botoš
Roky činnosti:
2013

Počas výstavby rodinného domu  bolo preskúmané  sídlisko zo včasnej fázy pilinskej kultúry,  ako aj  kyjatickej kultúry. Zistené boli 4 uzavreté nálezové celky – objekt č. 1- 4/2013. Pomerne unikátny nález bol objavený v objekte  č. 2/2013, kde bola objavená plochá štylizovaná antropomorfná plastika, z včasnej fázy pilinskej kultúry.

štylizovaná antropomorná plastika, pilinská kultúra
Archeologický výskum na zaniknutom hrade Širkovce – Kapla
Činnosť vykonala
PhDr. Alexander Botoš
Roky činnosti:
2013

Počas prvého archeologického výskumu na zaniknutom hrade Širkovce-Kapla bolo odkrytých bolo celkom 7 sond (sondy S 1–7/2013). Sondami S 1–5/2013 boli odkryté základy hradnej cisterny (o rozmeroch 2,02 x 3,45 m, zhotovenej z pálených tehál. Cisterna pochádza z obdobia 15. storočia. V sondách S 6–7/2013 boli odkryté základy jednopriestorového objektu pravdepodobne hospodárskej funkcie o rozmeroch 1,94 x 3,3 m, datovaného do obdobia konca 15. až 16. storočia.

cisterna, 15. storočie (sonda S 1-5/2013)
odkryté základy jednopriestorového objektu, koniec 15. až 16. storočia (sondy S 6-7/2013)
1 - komorová kachlica s rozetou zo 16. storočia, 2 - komorová kachlica s motívom sv. Barbory z prelomu 15. - 16. storočia
Archeologický výskum na stavbe Rimavská Sobota – ul. Svätoplukova – Polyfunkčný objekt
Činnosť vykonala
PhDr. Alexander Botoš
Roky činnosti:
2012

Archeologický výskum na tejto stavbe odkryl sídliskové kultúrne vrstvy z obdobia vrcholného stredoveku, z 13. – 15. storočia, ako aj sídliskovú kultúrnu vrstvu z mladšej doby bronzovej – pilinskej kultúry. Pozornosť si zasluhuje objekt č. 3/2012, v ktorom boli zistené keramické fragmenty, z obdobia 13. storočia. Z hľadiska archeologickej topografie má predmetný objekt zásadný význam, nakoľko doterajšími archeologickými výskumami bolo osídlenie mesta Rimavská Sobota v 13. storočí preukázané len na ulici Hatvaniho.

Archeologický výskum počas obnovy kostola reformovaného kostola v Zacharovciach
Činnosť vykonala
PhDr. Alexander Botoš
Roky činnosti:
2012

Počas archeologického výskumu bola odkrytá zaniknutá sakristia gotického kostola v Zacharovciach, ktorá bola pravdepodobne postavená spolu so stredovekým kostolom.

Archeologický výskum na stavbe Rimavská Sobota – ul. B. Bartóka – Tržnica – Polyfunkčný objekt
Činnosť vykonala
PhDr. Alexander Botoš
Roky činnosti:
2010 - 2011

Počas archeologického výskumu vykonaného na stavbe „Rimavská Sobota – ul. B. Bartóka – Tržnica – Polyfunknčý objekt“ bolo odkrytých celkom 6 archeologických sond. V jednotlivých sondách bolo odkrytých 10 objektov  (Objekty č. 1 – 9/2010 a objekt ľadnica). Výskumom bola odkrytá unikátna terénna situácia osvetľujúca fortifikačný systém mesta Rimavská Sobota. Odkryté boli  nálezy 2 kolov, ktoré môžeme  interpretovať ako nálezy pozostatkov mestskej palisády, ktorú môžeme na základe dendrochronologickej analýzy datovať do roku 1541. Odkrytý bol aj objekt ľadnice, v ktorom bol odkrytý súbor keramických a sklenených nádob, datovaný do 18. storočia.

Archeologický výskum na stavbe Abovce – Klobúk – Nájomný bytový dom s nižším štandardom 12 b. j.
Činnosť vykonala
PhDr. Alexander Botoš
Roky činnosti:
2011

Počas výstavby nájomných bytových domov v lokalite Abovce – Klobúk, bolo objavené doposiaľ neevidované sídlisko pilinskej a kyjatickej kultúry z mladšej a neskorej doby bronzovej.

Archeologický výskum na stavbe Čerenčany – Záhumnie – Výstavba rodinného domu
Činnosť vykonala
PhDr. Alexander Botoš
Roky činnosti:
2010

Počas výstavby rodinného domu na novoobjavenom sídlisku z mladšej a neskorej doby bronzovej bol odkrytý objekt sídliskového charakteru (odpadová jama), v ktorom bolo zistené torzo hlineného prstencovitého podstavca pod amforu. Podstavec stál na štyroch masívnych nôžkach, slúžil na odkladanie rozmerných nádob (amfora, zásobnica). Podstavec mohol plniť aj funkciu ohrievacieho stojana, pomocou ktorého sa mohol zohrievať alebo udržiavať obsah amfory teplý. Podstavec zachovaný v takom rozsahu nemá podľa dostupných publikovaných nálezov na území Slovenska, analógie.

fragmenty hlineného podstavca
rekonštrukcia pravdepodobného využitia podstavca
Archeologický výskum v interiéri kostola evanjelickej cirkvi a. v. v Rimavskom Brezove
Činnosť vykonala
PhDr. Alexander Botoš
Roky činnosti:
2009

Počas reštaurovania nástenných malieb v bývalom presbytériu kostola bola v hĺbke 0,60 - 0,56 m od úrovne podlahy zhotovenej v roku 1893 bola odkrytá podlaha zhotovená z bridlicových platní svetlohnedej, tmavohnedej, sivej a tyrkysovej farby. Tvary jednotlivých platní boli pravidelné aj nepravidelné, rozmery jednotlivých platní boli variabilné, pravidelné platne boli zistené o nasledovných rozmeroch: 65x 70 cm, 70 x 70 cm alebo 93 x 53 cm. Odkrytú podlahu chronologicky zaraďujeme do obdobia stredoveku.

Archeologický výskum na stavbe Čerenčany – Záhumnie – Individuálna bytová výstavba
Činnosť vykonala
PhDr. Alexander Botoš
Roky činnosti:
2009

Pri výstavbe príjazdovej komunikácii bolo objavené doposiaľ neevidované sídlisko z mladšej a neskorej doby bronzovej – sídlisko pilinskej a kyjatickej kultúry.

Archeologický výskum na stavbe Rimavská Sobota – ul. P. O. Hviezdoslava – Polyfunkčná budova
Činnosť vykonala
PhDr. Alexander Botoš
Roky činnosti:
2008 – 2009

Na predmetnej stavbe bolo odkryté a preskúmané sídlisko z mladšej doby bronzovej – pilinskej kultúry. Odkrytá bola zásobnicová jama, s valcovite profilovanými stenami a rozšíreným dnom. Preukázané bolo aj stredoveké a novoveké osídlenie mesta Rimavská Sobota.

Archeologický výskum na stavbe Rimavská Sobota – ul. K. Mikszátha – Novostavba Sociálnej poisťovne
Činnosť vykonala
PhDr. Alexander Botoš
Roky činnosti:
2008 – 2009

Na predmetnej stavbe bola odkrytá studňa s kamenným plášťom, s priemerom 1,90 m, dno studne boli zistené v hĺbke 3,80 m od pôvodnej úrovne terénu. V preskúmanom objekte studne bolo odkrytých 13 celých nádob (vrátane zrekonštruovaných a doplnených) a 12 torzovitých nádob (džbány, hrnce, pohár), z obdobia 17. – 18. storočia.

Archeologický výskum pri odvlhčení kostola Sv. Abdona a Sennena v Gemerskom Jablonci
Činnosť vykonala
PhDr. Alexander Botoš
Roky činnosti:
2008

Počas archeologického výskumu vykonaného metódou sledovania výkopových prác pri odvlhčení románskeho kostola Sv. Abdona a Sennena v Gemerskom Jablonci boli odkryté základy kostola, ktoré boli zhotovené z plevových tehál.

Archeologický výskum v interiéri kostola evanjelickej cirkvi a. v. v Kalinove – Hrabove
Činnosť vykonala
PhDr. Alexander Botoš
Roky činnosti:
2004

Počas rekonštrukcie podlahovej krytiny v interiéri kostola bola odkrytá a preskúmaná loď pôvodného románskeho kostola v Kalinove – Hrabove z 13. storočia.

História

História Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote
Činnosť vykonala
RNDr. Ján Aláč
Roky činnosti:
2010 - 2015

Vznik múzea v Rimavskej Sobote datujeme do roku 1882. V jeho existencii sú obdobia, ktorým nebola v minulosti venovaná prílišná pozornosť. Sú to obdobia rokov 1918 – 1938, 1945 - 1970. Oni však majú svoju osobitú atmosféru a špecifiká, ktoré stáli za pripomenutie a spracovanie. Rovnako je to i s ľuďmi, ktorí v múzeu pôsobili v tomto období. V istých smeroch môžu byť toto obdobie poučením a na inej úrovni tiež inšpiráciou i pre súčasnosť. Je však potrebné ho poznať a to bola motivácia aj pre realizáciu týchto tejto výskumnej úlohy.

záber na výstavné priestory múzea, 50. roky 20. storočia



stála expozícia múzea – miestnosť feudalizmus, 60. roky 20. storočia

Výstupy témy: 

Príspevky: ALÁČ, J.: K problematike dokumentačných fondov počas 125 rokov existencie Gemersko-malohontského múzea. In: Gemer – Malohont 3/2007. Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota 2007, s. 76 - 85.

ALÁČ, J. 2011:  Gemersko-malohontské múzeum v rokoch 1945 – 1959. Zborník Gemer – Malohont 6 – 7/2011. Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota 2011, s. 50 – 64.

ALÁČ, J.: Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v rokoch 1918 - 1938. In: Gemer – Malohont 8 – 9/2013. Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota 2013, s. 143 - 157.ALÁČ, J.: Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v rokoch 1960 – 1969. In: Gemer – Malohont 11/2015. Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota 2015, s. 166 – 183.

Etnológia

Zväz Cigánov – Rómov v okrese Rimavská Sobota
Činnosť vykonala
Mgr. Ľudmila Pulišová
Roky činnosti:
2016

Zväz Cigánov – Rómov bola prvé kultúrna organizácia zastrešujúca záujmy Rómov, ktorá na Slovensku vznikla v roku 1968. Po založení Ústredného výboru v Bratislave boli zakladané okresné výbory, pričom v Rimavskej Sobote sa tak stalo v marci 1969. Úlohou okresných výborov bolo zakladať organizácie Zväzu v jednotlivých obciach, ako napríklad Ožďany, Klenovec, Veľký Blh, Rimavské Janovce, Držkovce, Hostice, Hnúšťa... Ich činnosť sa zameriavala na podporovanie rozvoja starostlivosti o deti a mládež, kultúrno-výchovnej a vzdelávacej činnosti a sociálno-zdravotnej starostlivosti. Zväz Cigánov – Rómov na Slovensku zanikol v roku 1973.

Drevené náhrobníky na cintoríne v Gemerských Michalovciach a ich tvorcovia Lajos a Zsigmond Bodonovci
Činnosť vykonala
Mgr. Ľudmila Pulišová
Roky činnosti:
-

Drevené náhrobníky pochádzajú z rokov 1910 – 1980. Sú zhotovené z dubového dreva a podľa slov informátorov ich výroba trvala 2-3 dni. Typická pre ne je zaoblená horná časť v strede so šesť cípou rozetou a telo s 1 - 3 širokými zárezmi. Tvar náhrobníkov údajne vychádza z tvaru kmeňa stromu, ktorý bol rozpílený na dve polovice. Okrem Lajosa a Zsigmonda Bodonovcov náhrobníky v obci vyrábali tiež Dénes Óvari a Štefan Forgon.

drevené náhrobníky, Gemerské Michalovce
drevený náhrobník, Gemerské Michalovce
Rómski muzikanti v Gemeri-Malohonte
Činnosť vykonala
Mgr. Ľudmila Pulišová
Roky činnosti:
-

Podnetom pre realizáciu danej vedecko-výskumnej úlohy bola veľká koncentrácia rómskych hudobníkov v regióne Gemer – Malohont. Keďže rómski muzikanti pôsobia vo viacerých obciach regiónu, pre realizáciu výskumu sme vybrali osem obcí, typických bohatou muzikantskou tradíciou – Kokava Nad Rimavicou, Klenovec, Hrnčiarske Zalužany, Rimavská Sobota, Rimavské Janovce, Jesenské, Šimonovce a Gemer, no popri tom sme zaznamenali tiež informácie o hudobníkoch z ďalších lokalít. Výsledkom výskumnej úlohy bola rovnomenná výstava v priestoroch Gemersko-malohontského múzea a informačný leták.


primáš Július Oláh-Šima s kapelou
primáš Elemér Farkaš, Gemer
Mlyny a mlynárstvo v Gemeri-Malohonte
Činnosť vykonala
RNDr. Ján Aláč a Mgr. Ľudmila Pulišová
Roky činnosti:
2008 - 2017

Predovšetkým vodné mlyny sú nostalgickou spomienkou na minulosť. Pre Gemer-Malohont je charakteristická rôznorodosť prírodných podmienok. Tá mala vplyv aj na konštrukčnú rôznorodosť mlynov. Nachádzali sa tu vodné mlyny na spodnú i hornú vodu, mlyny, pri ktorých vodné koleso bolo nahradené turbínou, mlyny s parným pohonom, s pohonom na generátorový plyn, ale i s pohonom na elektrickú energiu. Mnohé z nich sa dodnes zachovali a niektoré dokonca takmer celistvé. Cieľom výskumnej úlohy bolo spracovať históriu mlynárstva v regióne, s ambíciou popísať to, čo sa zachovalo do súčasnosti. Záujem o problematiku sa postupne rozšíril aj na územie Novohradu. 

interiér mlynu v Rimavských Janovciach
mlyn v Ožďanoch
mlyn v Rimavskom Brezove

Výstup výskumu: 

Publikácia: Kolo, kolo mlynské... Z histórie mlynárstva a mlynov v regióne Gemer-Malohont. Hrachovo, Občianske združenie Ozveny 2012. 95 s.

Príspevky: ALÁČ, J.: Príspevok k problematike mlynov a mlynárstva v Gemeri-Malohonte do roku 1900. Zborník Gemer – Malohont 6 – 7/2011. Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota 2011, s. 74 – 85.

ALÁČ, J.: Fragmenty zo života mlynov na Slovensku. In: Folklór. 1/2014, roč. 4, s. 32 - 34.ALÁČ, J. – PULIŠOVÁ, Ľ.: Vodné mlyny v Gemeri-Malohonte v súčasnosti. In: Pamiatky a múzeá. 4/2012, roč. 61, s. 57 - 61.

Ľudové náhrobníky Novohradu, Gemera a Malohontu (čiastočne i Hont)
Činnosť vykonala
RNDr. Ján Aláč
Roky činnosti:
2000 – 2017

Ľudové náhrobníky podávajú zaujímavé svedectvo o minulosti konkrétnej obce, a niekedy i regiónu. Ich výpovedná hodnota je často opomínaná. V skutočnosti sú dedinské cintoríny – dediny v malom. Sú na nich mená obyvateľov s dátumami narodenia a úmrtia. Zrejmá je s nich konfesionálna príslušnosť, ale i sociálna stratifikácia na prvý pohľad v minulosti kompaktného dedinského spoločenstva. Ľudové náhrobníky sú v skutočnosti tiež databázou znakov a symbolov, ktoré boli v ľudovo  prostredí využívané a vypovedajú tiež o vkuse, ktorý  vôbec nebol nemenný až strnulý, ale pomerne dynamicky sa menil. 

drevený náhrobník, Šimonovce

Výstupy témy: 

Výstava: Ľudové náhrobníky Gemera-Malohontu a Novohradu (apríl 2008 – august 2008) 

Projekt: Prezentácia novohradských ľudových náhrobníkov in situ v obciach Horný a Dolný Tisovník (od roku 2009). Projekt bol ocenený viacerými cenami.

Kniha: ALÁČ, J.: Tu spočíva kvet, čo zanechal svet... Horný Tisovník 2015, 152 s. 

Na túto tému bolo publikované pomerne veľké množstvo článkov.

História umenia

Život a dielo maliara Eugena Makovitsa (1896 – 1967)
Činnosť vykonala
Mgr. Angelika Kolár
Roky činnosti:
2016 - trvá

Výskumná úloha spočíva v spracovaní  maliarskej tvorby Eugena Makovitsa, rodáka z Rimavskej Soboty, ktorý tu pôsobil do roku 1945. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a neskôr sa presťahoval do Budapešti, kde v roku 1967 zomrel. Štýlovo vychádzal z tradícií realizmu a impresionizmu. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Bol aktívnym účastníkom verejného života Rimavskej Soboty a v neposlednom rade portrétoval rôzne osobnosti mesta.

Eugen Makovits: Portrét Mikuláša Holéczyho, riaditeľa Gemersko-malohontského múzea v rokoch 1945 – 1959, pastel, 1925
Eugen Makovits: Rimava pri Sabovej, olej na plátne, 1920 – 1940
Sochár Barnabás Holló (1865 - 1917)
Činnosť vykonala
Mgr. Angelika Kolár
Roky činnosti:
2016 - trvá

Výskum je zameraný na mapovanie diel uhorského sochára Barnabása Hollóa, rodáka z Gemera-Malohontu. Múzeum vlastní jediné jeho dielo, a to veľkorozmerný sadrový reliéf Založenie akadémie vied 3. novembra 1825. Zbierkový predmet je originálnym modelom z roku 1891, podľa ktorého bol odliaty bronzový odliatok, osadený na fasáde budovy Maďarskej akadémie vied v Budapešti. V rámci výskumu prešiel tento zbierkový predmet komplexným odborným reštaurovaním a v súčasnosti je vystavený vo vstupných priestoroch v podbrání múzea. V rámci výskumu sa tiež podarilo nadviazať kontakt s rodinou sochára (Ildikó Farkas - pravnučka, Éva Delényi – príbuzná, Budapešť).

Barnabás Holló: Založenie akadémie vied 3. novembra 1825, sadrový model, 1891
Maliar Július Sándy (1827 - 1894)
Činnosť vykonala
Mgr. Angelika Kolár
Roky činnosti:
2016 - 2018

Cieľom vedecko-výskumnej úlohy bolo zmapovať životnú dráhu a zachované diela málo známeho maliara Júliusa Sándyho. S regiónom Gemer-Malohont ho spájali rodinné väzby, nakoľko sa v roku 1862 oženil v Rimavskej Sobote s Paulínou Jánosdeák a tak sa dostal do príbuzenského vzťahu s rodinou sochára Štefana Ferenczyho. Počas výskumu sa podarilo nadviazať vzťahy s pozostalou rodinou z Budapešti a v rámci akvizičnej činnosti múzea bol doplnený zbierkový fond o jeho diela. Výsledkom výskumu bola súborná výstava s názvom Maliar Július Sándy (1827 – 1894), ku ktorej bol vydaný aj rovnomenný katalóg.

Autoportrét, olej na plátne, okolo roku 1870
Portrét Pauliny Jánosdeák, olej na plátne, okolo roku 1870

Portrétny žáner v zbierkach Gemersko-malohontského múzea
Činnosť vykonala
Mgr. Angelika Kolár
Roky činnosti:
2013 - trvá

Portrétny žáner je v umelecko-historickej zbierke Gemersko-malohontského múzea najpočetnejšie zastúpeným súborom diel. Nachádzame tu široký diapazón portrétnej tvorby od baroka až do polovice 20. storočia. Daná vedecko-výskumná úloha predpokladá súpis portrétovaných osobností, ktorých podobizeň sa nachádza v zbierke múzea a taktiež čiastkové výskumy za účelom zistenia proveniencie a autorstva vybraných portrétov. V rámci úlohy sú taktiež jednotlivé diela navrhnuté na komplexné odborné reštaurovanie, ktoré sa priebežne realizuje.

Portrét Mateja Bela (podľa Jána Kupeckého), olej na plátne, 18. - 19. storočie
Maliar Eduard Putra (1883 - 1915)
Činnosť vykonala
Mgr. Angelika Kolár
Roky činnosti:
2013 - 2015

Cieľom vedecko-výskumnej úlohy bol výskum života, diela a pozostalosti maliara Eduarda Putru (1883 - 1915) a súpis jeho diel v zbierkach múzeí a galérií na Slovensku. Výsledkom výskumu bola výstava Putrov kufor. Život a dielo Eduarda Putru (1883 - 1915) v roku 2015, pri príležitosti 100. výročia úmrtia umelca. V nadväznosti na výstavu múzeum vydalo v roku 2016 monografický katalóg diel E. Putru.

Výstava Putrov kufor. Život a dielo Eduarda Putru (1883 - 1915). 2015
Výstava Putrov kufor. Život a dielo Eduarda Putru (1883 - 1915). 2015
Sochár Štefan Ferenczy (1792 - 1856)
Činnosť vykonala
Mgr. Angelika Kolár
Roky činnosti:
2012 - 2013

Vedecko-výskumná úloha mala za cieľ monogaficky spracovať život a dielo sochára Štefana Ferenczyho (1792 - 1856), rodáka z Rimavskej Soboty. V rámci výskumu sa podarilo nadviazať kontakt s pozostalými z Ferenczyho rodiny (Tamás Konok, Péter Sándy, Ervin Horváth), ktorí v súčasnosti žijú v Budapešti. Výsledkom výskumnej úlohy bola výstava, usporiadaná pri príležitosti 220. výročia narodenia sochára, v roku 2012.

Výstava Štefan Ferenczy (1792 - 1856) Človek a dielo. 2012
Výstava Štefan Ferenczy (1792 - 1856) Človek a dielo. 2012
Drevené kazetové stropy v Gemeri-Malohonte
Činnosť vykonala
Mgr. Angelika Kolár
Roky činnosti:
2009 - 2011

Predmetom vedecko-výskumnej úlohy bola fotodokumentácia a výskum drevených kazetových stropov sakrálnych objektov v obciach Gemera-Malohontu. Dôraz bol kladený na analýzu a porovnávanie dekorov stropov v jednotlivých objektoch ako aj na ikonografický program a zobrazované motívy. Výsledky výskumu boli publikované v Zborníku Gemersko-malohontského múzea GEMER-MALOHONT 6-7, 2011.

Kazetový strop evanjelického a. v. kostola v Kyjaticiach, 1637
Kazetový strop artikulárneho kostola v Dúžave, polovica 18. storočia
Secesná architektúra v Rimavskej Sobote
Činnosť vykonala
Mgr. Angelika Kolár
Roky činnosti:
2009 - 2010

Výskumná úloha pozostávala z mapovania secesných objektov a secesného tvaroslovia na vybraných stavbách v Rimavskej Sobote. Dôraz bol kladený predovšetkým na analýzu dekoru a secesného ornamentu. V rámci danej témy bola skúmaná práca priemyselnej výtvarníčky Vilmy Shulekovej Tóthovej (1868 - 1959), ktorá spolu so svojim manželom architektom Bélom Tóthom (1870 - 1939) pôsobila v Rimavskej Sobote na prelome 19. a 20. storočia.

Rodinný dom Emílie Káposztás, architekt: Béla Tóth, štuková ornamentika: Vilma Tóthová, 1905

Knihovníctvo

Knižnica Ivana Daxnera z Tisovca – historický knižný fond Gemersko-malohontského múzea
Činnosť vykonala
Mgr. Iveta Krnáčová
Roky činnosti:
2006 - 2008

Výskum odhaľuje dejiny významného knižného celku z HKF Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote,  ktorý nazývame i skrátene Daxnerova knižnica. Štefan Marko Daxner (1822 - 1892), významný štúrovec, vlastnil knižnicu, ktorú zrejme zdedil jeho syn Ivan Daxner  (1860 - 1935), kultúrny pracovník, publicista, bankový riaditeľ. Knižnica sa nachádzala v Tisovci. V roku 1936 bola značne zničená požiarom. Zachránený zlomok knižnice Ivana Daxnera darovali jeho príbuzní do múzea v Rimavskej Sobote. V rámci rozboru knižnice výskum informuje o jej súčasnom rozsahu, popisuje fond knižnice z obsahového, jazykového i formálneho hľadiska, podáva typologický rozbor jej fondu. V rámci obsahovej skladby knižnice Ivana Daxnera poskytuje výskum  úplný zoznam regionálnej literatúry z Gemera-Malohontu, nachádzajúcej sa v danej knižnici. Výsledky výskumu sú publikované v Zborníku Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Gemer-Malohont.

História historickej knižnice Gemersko-malohontského múzea
Činnosť vykonala
Mgr. Iveta Krnáčová
Roky činnosti:
2003 - 2005

Výskum mapuje v chronologickom slede vznik knižnice ako súčasti múzea, rast a zloženie jej fondu. Pozornosť venuje ochrane historického knižného fondu (HKF), výstavám a projektom realizovaným v súvislosti s HKF. Súčasťou realizácie výskumnej úlohy je „Súpis tlačí 16. storočia z HKF knižnice Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote v počte 70 knižničných jednotiek“, ktorý bol zároveň v roku 2005  i podkladom pre ich vyhlásenie za historické knižničné dokumenty. Výsledky výskumu sú publikované v Zborníku Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Gemer-Malohont.

hello world!
Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
userhistory