Monitoring hniezdneho rozšírenia druhu v obciach orografického celku Rimavská kotlina. Do konca roka 2015 sme preskúmali hlavne obce v južnej časti územia, výskyt druhu sme preukázali v 15 obciach.

Výskum druhového zloženia vtáctva územia a ich početností pomocou odchytu a krúžkovania vizuálneho a akustického monitoringu a priameho dohľadávania vybraných druhov. Na vodnej nádrži sme doteraz preukázali hniezdenie napríklad labute hrbozobej, kane močiarnej a svrčiaka slávikovitého. Počas migrácie a zimovania sa tu zdržiava aj volavka purpurová, čaplička vlasatá či fúzatka trstinová.

Výskum druhového zloženia a početností vtáctva zimujúceho na rieke Slaná na úseku od obce Bretka po štátnu hranicu s Maďarskom pomocou líniovej metódy. Počas trvania výskumu sme na území zaznamenali zimovanie 21 druhov, napríklad potápača veľkého a kane sivej. Najpočetnejším zimujúcim druhom je kačica divá.

Gemersko-malohontské múzeum v termíne od 1. 6. do 16. 6. 2023 pod vedením archeológa s odbornou spôsobilosťou PhDr. Alexandra Botoša vykonalo archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely na lokalite Kurinec – Barát kút.

V roku 2022 bolo na tejto lokalite vykonané nedeštruktívne geofyzikálne meranie, ktoré  indikovalo existenciu zaniknutých objektov kamennej konštrukcie. Cieľom archeologického výskumu bolo overiť existenciu a funkciu týchto objektov. 

Počas archeologického výskumu bolo odkrytých 12 archeologických sond.  Žiaľ v odkrytých sondách sa existencia zaniknutých kamenných objektov nepotvrdila.

V sondách sa nám podarilo preukázať polykultúrne osídlenie z  mladšej doby bronzovej (cca 1 500 – 1 200 pred Kr.), ďalej z mladšej dobe železnej – z doby laténskej Keltmi (cca  z 2. – 3. storočia pred Kr.), z  doby rímskej ( cca z 3. -4. storočia.), z  včasného stredoveku (cca 8./9. – 11. storočia),  ako aj  z  vrcholného a neskorého stredoveku ( z 13. – 15. storočia).  

Medzi najvýznamnejšie nálezy, ktoré sme objavili počas archeologického výskumu patrí nález železného zubadla, keramických fragmentov zhotovených na hrnčiarskom kruhu z doby laténskej, keramické fragmenty zdobené rytou vlnovkou, ktorá je typickým výzdobným prvkom slovanskej keramiky, keramický fragment zhotovený na hrnčiarskom kruhu vyrobený v jednej z rímskych provincii (možno v Panónii ?), pochádzajúci približne z 3. - 4. storočia, ako aj fragment kosteného hrebeňa, zo včasnostredovekého obdobia. Je to vôbec prvý nález kosteného hrebeňa z územia Gemera – Malohontu.    

  Archeologická lokalita Barát kút bola mimoriadne vhodným miestom na osídlenie vďaka prírodnému zdroju vody – prameňu. Nad prameňom je z lomových kameňov vybudovaný  kupolovitý prístrešok, ktorý bol zhotovený niekedy v období 2. polovice 19. storočia. Lokalita Barát kút bola v tomto období vyhľadávaným cieľom vychádzok a piknikov  meštianskej society Rimavskej Soboty. Čiastočnou motiváciou pomenovania lokality Barát kút – Mníchova studňa bol práve tento prameň.

Staršia literatúra lokalizuje do tejto polohy  zaniknutý kláštor rádu Štefanitov alebo Johanitov. O existencii rytierskeho špitálnického rádu v Rimavskej Sobote, ani v jeho bezprostrednom okolí, však neexistujú žiadne písomné záznamy.

Predpokladáme, že v lokalite Kurinec – Barát kút bola situovaná grangia (z latinského slova grangia – sýpka), t. j. samostatný hospodársky dvor (majer) mimo vlastného areálu kláštora. Grangia v lokalite Barát kút s najväčšou pravdepodobnosťou prináležala  k benediktínskemu kláštoru v Rimavských Janovciach. Grangie  zabezpečovali hospodársky chod kláštora.

Hypotézu o existencii grangie (hospodárskeho dvorca)  v polohe Barát kút potvrdzuje aj objav zaniknutého rybníka. Hrádza rybníka je obdĺžnikovitého tvaru a má  rozmery cca 82 x 28 m. Rybník bol napájaný už spomínaným prameňom.

Pozostatky zaniknutého hospodárskeho dvorca (grangie) sa pokúsime aj naďalej v budúcnosti hľadať a skúmať. Archeologicky výskum z verejných zdrojov  podporil Fond na podporu umenia. Zároveň ďakujeme Mestskému úradu v Rimavskej Sobote a Technickým službám mesta Rimavská za súčinnosť pri archeologickom výskume.

Počas archeologického výskumu vykonaného v priestore hradnej pivnice boli objavené keramické nálezy vo fragmentárnom stave, z obdobia 16. – 18. storočia, ktoré umožňujú datovať vysekanie pivnice v tomto období. Počas výskumu bol na strednom hrade bol odkrytý aj zaniknutý múr, o dĺžke 2,9 m, ktorý na základe keramických nálezov môžeme zaradiť do 14. – 15. storočia.

Archeologický výskum na predmetnej stavbe boli odkryté sídliskové kultúrne vrstvy z obdobia novoveku (17. - 19. storočie), z obdobia  vrcholného až neskorého stredoveku, z obdobia 13. - 15. storočia, ako aj z obdobia mladšej doby bronzovej – pilinskej kultúry. V  profile základovej  ryhy bol v hĺbke 0,30 – 0,92 m od pôvodnej úrovne terénu odkrytý obvodový múr meštianskeho domu z obdobia 2. pol. 19. – 20. storočia. V hĺbke 0,92 – 1,50 m od pôvodnej úrovne terénu bol odkrytý nález obvodového múru  obytného domu, na základe keramického materiálu datovaný do 17. – 18. storočia, ktorý bol zahĺbený do stredovekej vrstvy.

Počas výstavby rodinného domu  bolo preskúmané  sídlisko zo včasnej fázy pilinskej kultúry,  ako aj  kyjatickej kultúry. Zistené boli 4 uzavreté nálezové celky – objekt č. 1- 4/2013. Pomerne unikátny nález bol objavený v objekte  č. 2/2013, kde bola objavená plochá štylizovaná antropomorfná plastika, z včasnej fázy pilinskej kultúry.

Počas prvého archeologického výskumu na zaniknutom hrade Širkovce-Kapla bolo odkrytých bolo celkom 7 sond (sondy S 1–7/2013). Sondami S 1–5/2013 boli odkryté základy hradnej cisterny (o rozmeroch 2,02 x 3,45 m, zhotovenej z pálených tehál. Cisterna pochádza z obdobia 15. storočia. V sondách S 6–7/2013 boli odkryté základy jednopriestorového objektu pravdepodobne hospodárskej funkcie o rozmeroch 1,94 x 3,3 m, datovaného do obdobia konca 15. až 16. storočia.

Archeologický výskum na tejto stavbe odkryl sídliskové kultúrne vrstvy z obdobia vrcholného stredoveku, z 13. – 15. storočia, ako aj sídliskovú kultúrnu vrstvu z mladšej doby bronzovej – pilinskej kultúry. Pozornosť si zasluhuje objekt č. 3/2012, v ktorom boli zistené keramické fragmenty, z obdobia 13. storočia. Z hľadiska archeologickej topografie má predmetný objekt zásadný význam, nakoľko doterajšími archeologickými výskumami bolo osídlenie mesta Rimavská Sobota v 13. storočí preukázané len na ulici Hatvaniho.

Počas archeologického výskumu bola odkrytá zaniknutá sakristia gotického kostola v Zacharovciach, ktorá bola pravdepodobne postavená spolu so stredovekým kostolom.

Počas archeologického výskumu vykonaného na stavbe „Rimavská Sobota – ul. B. Bartóka – Tržnica – Polyfunknčý objekt“ bolo odkrytých celkom 6 archeologických sond. V jednotlivých sondách bolo odkrytých 10 objektov  (Objekty č. 1 – 9/2010 a objekt ľadnica). Výskumom bola odkrytá unikátna terénna situácia osvetľujúca fortifikačný systém mesta Rimavská Sobota. Odkryté boli  nálezy 2 kolov, ktoré môžeme  interpretovať ako nálezy pozostatkov mestskej palisády, ktorú môžeme na základe dendrochronologickej analýzy datovať do roku 1541. Odkrytý bol aj objekt ľadnice, v ktorom bol odkrytý súbor keramických a sklenených nádob, datovaný do 18. storočia.

Počas výstavby nájomných bytových domov v lokalite Abovce – Klobúk, bolo objavené doposiaľ neevidované sídlisko pilinskej a kyjatickej kultúry z mladšej a neskorej doby bronzovej.

Počas výstavby rodinného domu na novoobjavenom sídlisku z mladšej a neskorej doby bronzovej bol odkrytý objekt sídliskového charakteru (odpadová jama), v ktorom bolo zistené torzo hlineného prstencovitého podstavca pod amforu. Podstavec stál na štyroch masívnych nôžkach, slúžil na odkladanie rozmerných nádob (amfora, zásobnica). Podstavec mohol plniť aj funkciu ohrievacieho stojana, pomocou ktorého sa mohol zohrievať alebo udržiavať obsah amfory teplý. Podstavec zachovaný v takom rozsahu nemá podľa dostupných publikovaných nálezov na území Slovenska, analógie.

Počas reštaurovania nástenných malieb v bývalom presbytériu kostola bola v hĺbke 0,60 - 0,56 m od úrovne podlahy zhotovenej v roku 1893 bola odkrytá podlaha zhotovená z bridlicových platní svetlohnedej, tmavohnedej, sivej a tyrkysovej farby. Tvary jednotlivých platní boli pravidelné aj nepravidelné, rozmery jednotlivých platní boli variabilné, pravidelné platne boli zistené o nasledovných rozmeroch: 65x 70 cm, 70 x 70 cm alebo 93 x 53 cm. Odkrytú podlahu chronologicky zaraďujeme do obdobia stredoveku.

Pri výstavbe príjazdovej komunikácii bolo objavené doposiaľ neevidované sídlisko z mladšej a neskorej doby bronzovej – sídlisko pilinskej a kyjatickej kultúry.

Na predmetnej stavbe bolo odkryté a preskúmané sídlisko z mladšej doby bronzovej – pilinskej kultúry. Odkrytá bola zásobnicová jama, s valcovite profilovanými stenami a rozšíreným dnom. Preukázané bolo aj stredoveké a novoveké osídlenie mesta Rimavská Sobota.

Na predmetnej stavbe bola odkrytá studňa s kamenným plášťom, s priemerom 1,90 m, dno studne boli zistené v hĺbke 3,80 m od pôvodnej úrovne terénu. V preskúmanom objekte studne bolo odkrytých 13 celých nádob (vrátane zrekonštruovaných a doplnených) a 12 torzovitých nádob (džbány, hrnce, pohár), z obdobia 17. – 18. storočia.

Počas archeologického výskumu vykonaného metódou sledovania výkopových prác pri odvlhčení románskeho kostola Sv. Abdona a Sennena v Gemerskom Jablonci boli odkryté základy kostola, ktoré boli zhotovené z plevových tehál.

Počas rekonštrukcie podlahovej krytiny v interiéri kostola bola odkrytá a preskúmaná loď pôvodného románskeho kostola v Kalinove – Hrabove z 13. storočia.

Vznik múzea v Rimavskej Sobote datujeme do roku 1882. V jeho existencii sú obdobia, ktorým nebola v minulosti venovaná prílišná pozornosť. Sú to obdobia rokov 1918 – 1938, 1945 - 1970. Oni však majú svoju osobitú atmosféru a špecifiká, ktoré stáli za pripomenutie a spracovanie. Rovnako je to i s ľuďmi, ktorí v múzeu pôsobili v tomto období. V istých smeroch môžu byť toto obdobie poučením a na inej úrovni tiež inšpiráciou i pre súčasnosť. Je však potrebné ho poznať a to bola motivácia aj pre realizáciu týchto tejto výskumnej úlohy.

Výstupy témy: 

Príspevky: ALÁČ, J.: K problematike dokumentačných fondov počas 125 rokov existencie Gemersko-malohontského múzea. In: Gemer – Malohont 3/2007. Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota 2007, s. 76 - 85.

ALÁČ, J. 2011:  Gemersko-malohontské múzeum v rokoch 1945 – 1959. Zborník Gemer – Malohont 6 – 7/2011. Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota 2011, s. 50 – 64.

ALÁČ, J.: Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v rokoch 1918 - 1938. In: Gemer – Malohont 8 – 9/2013. Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota 2013, s. 143 - 157.ALÁČ, J.: Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v rokoch 1960 – 1969. In: Gemer – Malohont 11/2015. Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota 2015, s. 166 – 183.

Zväz Cigánov – Rómov bola prvé kultúrna organizácia zastrešujúca záujmy Rómov, ktorá na Slovensku vznikla v roku 1968. Po založení Ústredného výboru v Bratislave boli zakladané okresné výbory, pričom v Rimavskej Sobote sa tak stalo v marci 1969. Úlohou okresných výborov bolo zakladať organizácie Zväzu v jednotlivých obciach, ako napríklad Ožďany, Klenovec, Veľký Blh, Rimavské Janovce, Držkovce, Hostice, Hnúšťa... Ich činnosť sa zameriavala na podporovanie rozvoja starostlivosti o deti a mládež, kultúrno-výchovnej a vzdelávacej činnosti a sociálno-zdravotnej starostlivosti. Zväz Cigánov – Rómov na Slovensku zanikol v roku 1973.

Drevené náhrobníky pochádzajú z rokov 1910 – 1980. Sú zhotovené z dubového dreva a podľa slov informátorov ich výroba trvala 2-3 dni. Typická pre ne je zaoblená horná časť v strede so šesť cípou rozetou a telo s 1 - 3 širokými zárezmi. Tvar náhrobníkov údajne vychádza z tvaru kmeňa stromu, ktorý bol rozpílený na dve polovice. Okrem Lajosa a Zsigmonda Bodonovcov náhrobníky v obci vyrábali tiež Dénes Óvari a Štefan Forgon.

Podnetom pre realizáciu danej vedecko-výskumnej úlohy bola veľká koncentrácia rómskych hudobníkov v regióne Gemer – Malohont. Keďže rómski muzikanti pôsobia vo viacerých obciach regiónu, pre realizáciu výskumu sme vybrali osem obcí, typických bohatou muzikantskou tradíciou – Kokava Nad Rimavicou, Klenovec, Hrnčiarske Zalužany, Rimavská Sobota, Rimavské Janovce, Jesenské, Šimonovce a Gemer, no popri tom sme zaznamenali tiež informácie o hudobníkoch z ďalších lokalít. Výsledkom výskumnej úlohy bola rovnomenná výstava v priestoroch Gemersko-malohontského múzea a informačný leták.

Predovšetkým vodné mlyny sú nostalgickou spomienkou na minulosť. Pre Gemer-Malohont je charakteristická rôznorodosť prírodných podmienok. Tá mala vplyv aj na konštrukčnú rôznorodosť mlynov. Nachádzali sa tu vodné mlyny na spodnú i hornú vodu, mlyny, pri ktorých vodné koleso bolo nahradené turbínou, mlyny s parným pohonom, s pohonom na generátorový plyn, ale i s pohonom na elektrickú energiu. Mnohé z nich sa dodnes zachovali a niektoré dokonca takmer celistvé. Cieľom výskumnej úlohy bolo spracovať históriu mlynárstva v regióne, s ambíciou popísať to, čo sa zachovalo do súčasnosti. Záujem o problematiku sa postupne rozšíril aj na územie Novohradu. 

Výstup výskumu: 

Publikácia: Kolo, kolo mlynské... Z histórie mlynárstva a mlynov v regióne Gemer-Malohont. Hrachovo, Občianske združenie Ozveny 2012. 95 s.

Príspevky: ALÁČ, J.: Príspevok k problematike mlynov a mlynárstva v Gemeri-Malohonte do roku 1900. Zborník Gemer – Malohont 6 – 7/2011. Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Rimavská Sobota 2011, s. 74 – 85.

ALÁČ, J.: Fragmenty zo života mlynov na Slovensku. In: Folklór. 1/2014, roč. 4, s. 32 - 34.ALÁČ, J. – PULIŠOVÁ, Ľ.: Vodné mlyny v Gemeri-Malohonte v súčasnosti. In: Pamiatky a múzeá. 4/2012, roč. 61, s. 57 - 61.

Ľudové náhrobníky podávajú zaujímavé svedectvo o minulosti konkrétnej obce, a niekedy i regiónu. Ich výpovedná hodnota je často opomínaná. V skutočnosti sú dedinské cintoríny – dediny v malom. Sú na nich mená obyvateľov s dátumami narodenia a úmrtia. Zrejmá je s nich konfesionálna príslušnosť, ale i sociálna stratifikácia na prvý pohľad v minulosti kompaktného dedinského spoločenstva. Ľudové náhrobníky sú v skutočnosti tiež databázou znakov a symbolov, ktoré boli v ľudovo  prostredí využívané a vypovedajú tiež o vkuse, ktorý  vôbec nebol nemenný až strnulý, ale pomerne dynamicky sa menil. 

Výstupy témy: 

Výstava: Ľudové náhrobníky Gemera-Malohontu a Novohradu (apríl 2008 – august 2008) 

Projekt: Prezentácia novohradských ľudových náhrobníkov in situ v obciach Horný a Dolný Tisovník (od roku 2009). Projekt bol ocenený viacerými cenami.

Kniha: ALÁČ, J.: Tu spočíva kvet, čo zanechal svet... Horný Tisovník 2015, 152 s. 

Na túto tému bolo publikované pomerne veľké množstvo článkov.

Výskumná úloha spočíva v spracovaní  maliarskej tvorby Eugena Makovitsa, rodáka z Rimavskej Soboty, ktorý tu pôsobil do roku 1945. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a neskôr sa presťahoval do Budapešti, kde v roku 1967 zomrel. Štýlovo vychádzal z tradícií realizmu a impresionizmu. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Bol aktívnym účastníkom verejného života Rimavskej Soboty a v neposlednom rade portrétoval rôzne osobnosti mesta.

Výskum je zameraný na mapovanie diel uhorského sochára Barnabása Hollóa, rodáka z Gemera-Malohontu. Múzeum vlastní jediné jeho dielo, a to veľkorozmerný sadrový reliéf Založenie akadémie vied 3. novembra 1825. Zbierkový predmet je originálnym modelom z roku 1891, podľa ktorého bol odliaty bronzový odliatok, osadený na fasáde budovy Maďarskej akadémie vied v Budapešti. V rámci výskumu prešiel tento zbierkový predmet komplexným odborným reštaurovaním a v súčasnosti je vystavený vo vstupných priestoroch v podbrání múzea. V rámci výskumu sa tiež podarilo nadviazať kontakt s rodinou sochára (Ildikó Farkas - pravnučka, Éva Delényi – príbuzná, Budapešť).

Cieľom vedecko-výskumnej úlohy bolo zmapovať životnú dráhu a zachované diela málo známeho maliara Júliusa Sándyho. S regiónom Gemer-Malohont ho spájali rodinné väzby, nakoľko sa v roku 1862 oženil v Rimavskej Sobote s Paulínou Jánosdeák a tak sa dostal do príbuzenského vzťahu s rodinou sochára Štefana Ferenczyho. Počas výskumu sa podarilo nadviazať vzťahy s pozostalou rodinou z Budapešti a v rámci akvizičnej činnosti múzea bol doplnený zbierkový fond o jeho diela. Výsledkom výskumu bola súborná výstava s názvom Maliar Július Sándy (1827 – 1894), ku ktorej bol vydaný aj rovnomenný katalóg.

Portrétny žáner je v umelecko-historickej zbierke Gemersko-malohontského múzea najpočetnejšie zastúpeným súborom diel. Nachádzame tu široký diapazón portrétnej tvorby od baroka až do polovice 20. storočia. Daná vedecko-výskumná úloha predpokladá súpis portrétovaných osobností, ktorých podobizeň sa nachádza v zbierke múzea a taktiež čiastkové výskumy za účelom zistenia proveniencie a autorstva vybraných portrétov. V rámci úlohy sú taktiež jednotlivé diela navrhnuté na komplexné odborné reštaurovanie, ktoré sa priebežne realizuje.

Cieľom vedecko-výskumnej úlohy bol výskum života, diela a pozostalosti maliara Eduarda Putru (1883 - 1915) a súpis jeho diel v zbierkach múzeí a galérií na Slovensku. Výsledkom výskumu bola výstava Putrov kufor. Život a dielo Eduarda Putru (1883 - 1915) v roku 2015, pri príležitosti 100. výročia úmrtia umelca. V nadväznosti na výstavu múzeum vydalo v roku 2016 monografický katalóg diel E. Putru.

Vedecko-výskumná úloha mala za cieľ monogaficky spracovať život a dielo sochára Štefana Ferenczyho (1792 - 1856), rodáka z Rimavskej Soboty. V rámci výskumu sa podarilo nadviazať kontakt s pozostalými z Ferenczyho rodiny (Tamás Konok, Péter Sándy, Ervin Horváth), ktorí v súčasnosti žijú v Budapešti. Výsledkom výskumnej úlohy bola výstava, usporiadaná pri príležitosti 220. výročia narodenia sochára, v roku 2012.

Predmetom vedecko-výskumnej úlohy bola fotodokumentácia a výskum drevených kazetových stropov sakrálnych objektov v obciach Gemera-Malohontu. Dôraz bol kladený na analýzu a porovnávanie dekorov stropov v jednotlivých objektoch ako aj na ikonografický program a zobrazované motívy. Výsledky výskumu boli publikované v Zborníku Gemersko-malohontského múzea GEMER-MALOHONT 6-7, 2011.

Výskumná úloha pozostávala z mapovania secesných objektov a secesného tvaroslovia na vybraných stavbách v Rimavskej Sobote. Dôraz bol kladený predovšetkým na analýzu dekoru a secesného ornamentu. V rámci danej témy bola skúmaná práca priemyselnej výtvarníčky Vilmy Shulekovej Tóthovej (1868 - 1959), ktorá spolu so svojim manželom architektom Bélom Tóthom (1870 - 1939) pôsobila v Rimavskej Sobote na prelome 19. a 20. storočia.

Výskum odhaľuje dejiny významného knižného celku z HKF Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote,  ktorý nazývame i skrátene Daxnerova knižnica. Štefan Marko Daxner (1822 - 1892), významný štúrovec, vlastnil knižnicu, ktorú zrejme zdedil jeho syn Ivan Daxner  (1860 - 1935), kultúrny pracovník, publicista, bankový riaditeľ. Knižnica sa nachádzala v Tisovci. V roku 1936 bola značne zničená požiarom. Zachránený zlomok knižnice Ivana Daxnera darovali jeho príbuzní do múzea v Rimavskej Sobote. V rámci rozboru knižnice výskum informuje o jej súčasnom rozsahu, popisuje fond knižnice z obsahového, jazykového i formálneho hľadiska, podáva typologický rozbor jej fondu. V rámci obsahovej skladby knižnice Ivana Daxnera poskytuje výskum  úplný zoznam regionálnej literatúry z Gemera-Malohontu, nachádzajúcej sa v danej knižnici. Výsledky výskumu sú publikované v Zborníku Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Gemer-Malohont.

Výskum mapuje v chronologickom slede vznik knižnice ako súčasti múzea, rast a zloženie jej fondu. Pozornosť venuje ochrane historického knižného fondu (HKF), výstavám a projektom realizovaným v súvislosti s HKF. Súčasťou realizácie výskumnej úlohy je „Súpis tlačí 16. storočia z HKF knižnice Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote v počte 70 knižničných jednotiek“, ktorý bol zároveň v roku 2005  i podkladom pre ich vyhlásenie za historické knižničné dokumenty. Výsledky výskumu sú publikované v Zborníku Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Gemer-Malohont.