Rimavskosobotské
Zjednotené protestantské gymnázium (1853) si zachovalo po celom Uhorsku dobré meno a bolo jednou z najznámejších školských inštitúcií v okolí.
Škola v tom období mala k dispozícii prírodovedecký kabinet s rôznymi zbierkami minerálov, rastlín a preparátov, ale vyskytli sa i zbierky mincí a
historicko-archeologických predmetov. Podľa zborníka gymnázia z roku 1876 jeho prírodovedecký kabinet obsahoval nasledovné veci: 1316 zvieracích
preparátov, 1130 kusový herbár, 2000 rôznych minerálov, medzi nimi i minerálnu zbierku Istvána Ferenczyho, 581 historických mincí a 12 zbraní a
misiek. Vedúcim kabinetu bol učiteľ prírodopisu János Fábry, ktorý sa neskôr stal aj prvým riaditeľom Gemersko-malohontského múzea. Preto aj
neplánoval v rámci múzea usporiadanie prírodovedeckého oddelenia z dôvodu, že gymnázium už jednu dosť bohatú zbierku vlastnilo. Fábry okrem toho,
že vyhotovil veľa školských pomôcok vlastnoručne, neustále zbieral a dopĺňal zbierky prírodovedeckého kabinetu, ktorý viedol s pomocou piatich
zamestnancov až do svojej smrti. V čase jeho smrti, v roku 1907, počet zbierok dosiahol 28 877 kusov a v nasledujúcom roku sa rozšírili o 430
ďalších.
Značný pokrok na ceste k vzniku budúceho múzea znamenal vznik Múzea školských pomôcok v roku 1877 na podnet rimavskosobotského školského
obvodu Všeobecného učiteľského spolku Gemerskej župy, na čele so školským inšpektorom Vilmosom Groóm. Obidve zbierky tvorili základ
Gemersko-malohontského múzea, založeného v roku 1882.
Na počesť 130. výročia vzniku Gemersko-malohontského múzea je predmetom mesiaca december vetva pomarančovníka, ktorá sa používala ako vyučovacia
pomôcka prírodopisu na gymnáziu. 28 cm dlhá umelá vetvička, verne napodobňujúca živú rastlinu pomarančovníka, pochádza z fabriky na výrobu umelých
kvetov a pier sestier Kálazdy z Budapešti z konca 19. storočia. Do zbierok múzea sa dostala vďaka prvému riaditeľovi, Jánosovi Fábrymu.