Aktuality

 

Výročná cena revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 za akvizíciu rozsiahlej zbierky potápačskej techniky Petra Ferdinandyho z Revúcej

Výročná cena revue Pamiatky a múzeá za rok 20167. septembra 2017 získalo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote Výročnú cenu revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 v kategórii Akvizícia za akvizíciu rozsiahlej zbierky potápačskej techniky Petra Ferdinandyho z Revúcej. Cenu prevzala PhDr. Oľga Bodorová, riaditeľka múzea spolu s Petrom Ferdinandym.
Odovzdávanie Výročných cien revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 sa konalo v Trnave, v priestoroch budovy Mariánskeho seminára „Marianum“. Trnava sa tento rok stala hosťujúcim mestom celoeurópskeho podujatia Dni európskeho kultúrne dedičstva (ďalej DEKD), organizovaného Radou Európy a Európskou komisiou. Cieľom podujatia je upriamiť pozornosť verejnosti na mimoriadne hodnoty rozmanitého kultúrneho dedičstva v 49 účastníckych štátoch. Slovensko sa pripojilo k organizátorom DEKD v roku 1993 a odvtedy sa každoročne konajú otváracie ceremónie v niektorom historickom meste a každý ročník je zameraný na špecifickú tému.
Unikátnu zbierku historickej potápačskej techniky získalo múzeum do svojho zbierkového fondu v roku 2016 a to vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia. Autorom zbierky je potápač, inštruktor potápania a cestovateľ Peter Ferdinandy z Revúcej. Zbierka obsahuje 504 kusov najrozličnejších častí potápačskej výstroje. Jednotlivé prvky zbierky pochádzajú z Francúzka, Maďarska, Španielska, Talianska, Rakúska, Poľska, Bulharska, Grécka, Anglicka, Taiwanu, USA, bývalej Nemeckej demokratickej republiky a Nemeckej spolkovej republiky, bývalého ZSSR a bývalej ČSSR, bývalej Juhoslávie, Švédska, Nemecka, Austrálie, Číny, Japonska, Brazílie, Indonézie, Kanady, Južnej Kórei a zo Slovenska a Českej republiky. Mnohé sú pozoruhodnými originálmi, pretože boli vyrobené alebo upravené v amatérskych podmienkach a sú tak dokladmi mimoriadnej schopnosti improvizácie nadšencov potápania na Slovensku, ale i v Čechách. Časť nadobudnutej zbierky mala možnosť vidieť verejnosť v rámci výstavy začiatkom roka 2017 (23. 2. – 30. 4.).
Význam a hodnota zbierky spočíva predovšetkým v jej štruktúre a ucelenosti, ktorá poskytuje komplexný pohľad na problematiku potápačskej techniky, jej vývoj a sprostredkovane i na históriu potápania ako takého. Poskytuje prierez potápačskou výstrojou od hadicového zásobovania vzduchom z hladiny, až po potápačskú výstroj umožňujúcu nezávislý pohyb potápačov pod vodou s vlastnou zásobou vzduchu v tlakových fľašiach, v najrozličnejších jej podobách.
Väčšina častí zbierky pochádza z druhej polovice 20. storočia. Niektoré prvky boli v bývalom Československu využívané v rámci Zväzarmu (dobrovoľná branno-spoločenská organizácia), ale i Československej ľudovej armády. Sú v nej zastúpené komplety potápačských neoprénových oblekov, pogumovaných kompletov, potápačské masky a plutvy, potápačská dýchacia technika, tlakové fľaše, potápačské vesty, ale i potápačské doplnky, ako potápačské nože, harpúny, vodotesné puzdrá na fotoaparáty a kamery, baterky, hĺbkomery, kompasy a hodinky. Jej súčasťou je i súbor potápačských tlakových fliaš, počnúc prvými používanými v bývalom Československu, až po dnešné modely. Obsahuje tiež potápačské komplety SP 20 D a PL 40.

 

Odovzdávanie ceny:

Výročná cena revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 Výročná cena revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 Výročná cena revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 Výročná cena revue Pamiatky a múzeá za rok 2016

 

Reštaurovanie dvoch olejomalieb zo zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea

V roku 2016 sa Gemersko-malohontskému múzeu v Rimavskej Sobote (GMM) podarilo získať dotáciu z Fondu na podporu umenia (FPU) na reštaurovanie vzácnych zbierkových predmetov. Jedná sa o dva závesné obrazy – portrét muža v modrom plášti z 18. storočia a figurálnu kompozíciu s kráľom Svätoplukom z 19. storočia. Obidve diela sa do zbierok múzea dostali v júni 1903 darom vtedajšieho Malohontského seniorátu. Predmety doposiaľ neboli reštaurované a ich stav neumožňoval využitie pre výstavné účely. Najmä v prípade portrétu muža v modrom plášti išlo o jedno z najpoškodenejších diel zo zbierkového fondu a jeho reštaurovanie predstavovalo skutočnú výzvu pre reštaurátora. Je to dielo neznámeho autora a zobrazuje muža s tzv. allonge parochňou v dobovom odeve s prehodeným bohato riaseným modrým plášťom. Ide o barokový tzv. učenecký portrét na čo odkazujú atribúty ako kalamár, husacie brko a kniha, ktoré vidíme v ľavej dolnej časti obrazu. Portrét bol prvýkrát vystavený už v roku 1882 na Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy, od ktorej sa datuje vznik GMM. Na výstave a tiež v Sprievodcovi výstavou (Kiállítási kalauz) obraz figuroval spolu s iným portrétom, o ktorom dnes už vieme, že ide o podobizeň uhorského polyhistora Mateja Bela. Oba portréty boli označené len ako „Cirkevný spisovateľ“ („Egyházi író“) a ich vystavovateľom bol vtedajší senior Malohotského seniorátu Pál Glauf (1849 - 1936). Diela sa do zbierkového fondu dostali v spomínanom roku 1903, kedy ich vtedajší riaditeľ Ján Fábry spolu s ďalšími predmetmi prevzal do úschovy múzea. Portrét Mateja Bela je od roku 1979 súčasťou stálej expozície, pričom Portrét muža v modrom plášti pre jeho havarijný stav doposiaľ nebolo možné prezentovať verejnosti. Mimoriadne rozsiahle poškodenia a úbytok farebnej vrstvy najmä v oblasti tváre znemožňovali určenie a identifikáciu osoby na obraze. Vďaka reštaurátorskému zásahu dnes môže pokračovať výskum, ktorý by pomohol identifikovať portrétovaného, prípadne autora a objednávateľa diela.
Druhým zreštaurovaným zbierkovým predmetom je komorná maľba figurálnej kompozície s kráľom Svätoplukom, ktorá je obrazovým znázornením tzv. Legendy o bielom koňovi. Podľa tejto legendy v čase usadenia sa starých Maďarov v Karpatskej kotline im Svätopluk predal časť krajiny za bieleho koňa. Legenda je vlastne výsmechom Svätopluka, ktorý takto „naletel“ a pre svoju hlúposť stratil krajinu na úkor Maďarov. Túto udalosť nachádzame zapísanú v Obrázkovej kronike (Chronicon Pictum) zo 14. storočia. Kompozícia nesie znaky rustikálneho prejavu a je dielom neznámeho autora, pravdepodobne neškoleného maliara 1. polovice 19. storočia. Do obrazu sú na spôsob komixu vkomponované texty ako výroky jednotlivých zobrazených postáv. V strede stojí kráľ Svätopluk, ku ktorému zľava prichádzajú zvedovia vyslaní maďarským veliteľom Arpádom a podľa legendy mu prinášajú bieleho koňa s pozláteným sedlom a pozlátenou uzdou výmenou za pôdu, vodu a trávu panónskej zeme. Slovanskí obyvatelia sú zoskupení okolo Svätopluka a svojimi výrokmi ho niektorí varujú pred výmenným obchodom. Každá postava na obraze je označená menom. Texty nápisov sú písané v maďarčine a slovenčine s použitím maďarskej abecedy. Dielo je zaujímavé predovšetkým ojedinelosťou námetu a spôsobom prevedenia, ktorý pripomína komix. Reštaurovaním sa podarilo zastaviť proces deštrukčných zmien maľby a boli prinavrátené umelecko-historické kvality diela.
Projekt reštaurovania zbierkových predmetov z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia sumou 6 600 eur. Autorkou reštaurátorských prác bola Mgr. art. Andrea Ševčíková, členka Komory reštaurátorov. Obe diela bude môcť verejnosť vidieť na výstave, ktorú GMM pripravuje pri príležitosti osláv 135. výročia vzniku múzea v septembri tohto roka.

Reštaurovanie dvoch olejomalieb zo zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea Reštaurovanie dvoch olejomalieb zo zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea Reštaurovanie dvoch olejomalieb zo zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea Reštaurovanie dvoch olejomalieb zo zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea

 

Vybavenie depozitárnych priestorov účelovým mobiliárom na uloženie zbierkových predmetov.

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vzniklo v roku 1882. Je piatym najstarším múzeom na Slovensku. Od svojho vzniku sa venuje uchovávaniu a prezentovaniu hmotných dokladov histórie, kultúry a prírodného dedičstva regiónu Gemer-Malohont. pričom kladie dôraz na zbierkotvornú činnosť, patriacu k základným činnostiam každého múzea. Na konci roku 2016 tvorilo zbierkový fond múzea 101 388 položiek, z toho bolo 68 539 zbierkových predmetov a 32 849 historických tlačí.
Vďaka podpore z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia sa múzeu podarilo skvalitniť a rozšíriť uloženie viacerých zbierkových predmetov a historických tlačí. Podarilo sa doplniť depozitárne priestory v objekte múzea účelovým úložným mobiliárom v počte 25 kusov, ktorý bude slúžiť na uloženie zbierkových predmetov z fondov histórie, etnografie, prírodných vied a historickej knižnice. Pomocou úložných skriniek na listinný a výkresový materiál, úložných šuflíkových a policových skriniek sa skvalitnilo uloženie plošných materiálov (listiny, tablá, pohľadnice, fotografie...), biologických preparátov i menších zbierkových predmetov (numizmantika, pečatidlá...).
Problematické bolo najmä uloženie ľudového a historického odevu a textilu, kde sa podarilo doplniť depozitárne priestory o skrine z laminovanej drevotriesky. Technológia laminovania zabraňuje vylučovaniu formaldehydu zo živíc používaných na lepenie drevotrieskovej hmoty, čo zamedzuje poškodzovaniu textilných zbierok vplyvom rôznych chemických reakcií.
Súčasťou novozískaného mobiliáru sú tiež univerzálne plechové uzamykateľné skrine slúžiace na uloženie zbierkových predmetov rôznych veľkostí a materiálov vrátane historických tlačí. Úložné prvky v depozitároch sú doplnené kovovými regálmi použitými na uloženie novozískaných zbierkových predmetov.
Nové úložné prvky v depozitárnych priestoroch umožňujú kvalitnejšie uloženie zbierkových predmetov, a teda aj ľahšiu manipuláciu s nimi, čím uľahčujú prácu kurátorov zbierok. Kvalitnejším a prehľadným uložením sa predlžuje i samotná „životnosť“ zbierkových predmetov, ktoré tak budú prístupné nasledujúcim generáciám návštevníkov a bádateľov.

Vybavenie depozitárnych priestorov Vybavenie depozitárnych priestorov Vybavenie depozitárnych priestorov Vybavenie depozitárnych priestorov

 

Akvizícia potápačskej zbierky Petra Ferdinandyho z Revúcej

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote získalo do svojho zbierkového fondu vďaka podpore Fondu na podporu umenia na rok 2016 unikátnu zbierku historickej potápačskej techniky od zberateľa, potápača, inštruktora potápania, ale i cestovateľa Petra Ferdinandyho (*1948) z Revúcej. Zbierka je svojim rozsahom a zameraním na Slovensku unikátna. Pozostáva z 504 ks najrozličnejších častí potápačskej výstroje.
Peter Ferdinandy budovaniu tejto jedinečnej zbierky venoval niekoľko desaťročí svojho života. Význam a hodnota zbierky spočíva predovšetkým v jej štruktúre a ucelenosti, ktorá poskytuje komplexný pohľad na problematiku potápačskej techniky, jej vývoj a sprostredkovane i na históriu potápania ako takého. Poskytuje prierez potápačskou výstrojou od hadicového zásobovania vzduchom z hladiny, až po potápačskú výstroj umožňujúcu nezávislý pohyb potápačov pod vodou s vlastnou zásobou vzduchu v tlakových fľašiach, v najrozličnejších jej podobách.
Väčšina častí zbierky pochádza z druhej polovice 20. storočia. Niektoré prvky boli v bývalom Československu využívané v rámci Zväzarmu (dobrovoľná branno-spoločenská organizácia), ale i Československej ľudovej armády (ČSĽA). Sú v nej zastúpené komplety potápačských neoprénových oblekov, pogumovaných kompletov, potápačské masky a plutvy, potápačská dýchacia technika, tlakové fľaše, potápačské vesty, ale i potápačské doplnky, ako potápačské nože, harpúny, vodotesné puzdrá na fotoaparáty a kamery, baterky, hĺbkomery, kompasy a hodinky. Jej súčasťou je i súbor potápačských tlakových fliaš, počnúc prvými používanými v bývalom Československu, až po dnešné modely. Obsahuje tiež potápačské komplety SP 20 D a PL 40.
Jednotlivé prvky zbierky pochádzajú z Francúzka, Maďarska, Španielska, Talianska, Rakúska, Poľska, Bulharska, Grécka, Anglicka, Taiwanu, USA, bývalej Nemeckej demokratickej republiky a Nemeckej spolkovej republiky, bývalého ZSSR, bývalej Juhoslávie, Švédska, Nemecka, Austrálie, Číny, Japonska, Brazílie, Indonézie, Kanady, Južnej Kórei a samozrejme bývalej Československej socialistickej republiky, Slovenska a Českej republiky. Mnohé sú pozoruhodnými originálmi, pretože boli vyrobené alebo upravené v amatérskych podmienkach a sú tak dokladmi mimoriadnej schopnosti improvizácie nadšencov potápania na Slovensku, ale i v Čechách.
K najstarším prvkom zbierky patria: oživovací prístroj Titan (výrobca V. Horák, Praha) z roku 1936 alebo záťažové topánky výrobcu Dräger (Nemecko - okolo roku 1920). K najrozmernejším prvkom patria: nafukovací čln Gryf (Poľsko - 1980) so závesným motorom Moskva (ZSSR – 1972). Unikátmi sú napríklad: jediný zachovaný exemplár potápačského pogumovaného obleku pre výskum pod vodou – výrobok z roku 1962. Zaujímavé sú potápačské okuliare vyrobené v 60. rokoch 20. storočia Dr. Petrom Áčom z automobilovej pneumatiky, alebo prototyp dýchacej automatiky od firmy Sea Hornet, Australia.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote po niekoľkoročnom snažení vďaka podpore Fondu na podporu umenia získalo zbierku, ktorá nemá v slovenských múzeách obdobu. Jej hodnota a význam postupom času bude narastať. Ide zároveň o uchovanie tejto výnimočnej zbierky pre kultúrne dedičstvo Slovenska.
Jedinečnosť zbierky však neostane skrytá očiam návštevníka. Už 23. februára 2017 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy, ktorá bude venovaná práve novonadobudnutej zbierke potápačskej techniky.

 

Akvizícia potápačskej zbierky Petra Ferdinandyho z Revúcej Akvizícia potápačskej zbierky Petra Ferdinandyho z Revúcej Akvizícia potápačskej zbierky Petra Ferdinandyho z Revúcej Akvizícia potápačskej zbierky Petra Ferdinandyho z Revúcej Akvizícia potápačskej zbierky Petra Ferdinandyho z Revúcej Akvizícia potápačskej zbierky Petra Ferdinandyho z Revúcej

 

Nová akvizícia diel maliara Júliusa Sándyho v Gemersko-malohontskom múzeu

Július Sándy - autoportrétV januári tohto roka sa zbierkový fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote rozrástol o nové prírastky z oblasti výtvarného umenia. Kolekciu diel z pozostalosti maliara Júliusa Sándyho (1827 - 1894) sa podarilo získať vďaka príbuzným autora z Budapešti, s ktorými múzeum nadviazalo spoluprácu ešte v roku 2012 počas prípravy výstavy sochára Istvána Ferenczyho, s ktorým bol Sándy v príbuzenskom vzťahu.
Maliar a grafik Július Sándy sa narodil 29. júla 1827 v obci Tállya (dnes v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe). Veľmi skoro sa u neho prejavil výtvarný talent a už ako mladý, koncom 40. rokov 19. storočia začal študovať u viedenského maliara Hammerleina a v rokoch 1847 - 1848 pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Po porážke revolúcie 1848/49 bol degradovaný z postu delostreleckého poručíka a rakúska vláda ho poslala na tri roky do Lombardie. Tu sa začal vážnejšie zaoberať maliarstvom. Neskôr žil prevažne vo Viedni, ale často sa zdržiaval aj v Uhorsku. Pôsobil ako učiteľ kreslenia najskôr v Košiciach, potom v Prešove a napokon v Budapešti, kde žil až do svojej smrti v roku 1894.
S regiónom Gemer-Malohont ho spájali okrem iného aj rodinné väzby. V roku 1862 sa v Rimavskej Sobote oženil s Paulínou Jánosdeák, ktorá bola z matkinej strany príbuznou sochára Štefana Ferenczyho (1792 - 1856). V príbuzenskom vzťahu bol aj s rimavskosobotským rodákom, básnikom Mihályom Tompom (1817 - 1868), ktorý bol krstným otcom jeho manželky.
Július Sándy stál aj pri zrode múzea v Rimavskej Sobote. Na pamätnej Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy v roku 1882, od ktorej sa datuje jeho vznik, mal vystavených celkovo 30 diel. Niekoľko z nich sa neskôr dostalo do zbierkového fondu múzea a vytvorilo tak základ pre budovanie fondu výtvarného umenia.
Meno maliara Júliusa Sándyho je doposiaľ umeleckej aj laickej verejnosti takmer neznáme. Nositeľom rovnakého mena bol jeho syn, uznávaný staviteľ a jeden z najvýznamnejších architektov na prelome 19. a 20. storočia v Uhorsku. Maliarska tvorba jeho otca takmer upadla do zabudnutia a to aj dôsledkom zničenia veľkej časti pozostalosti počas druhej svetovej vojny. Niekoľko diel, ktoré daroval ešte počas svojho života na konci 19. storočia už vtedy existujúcim múzeám sa okrem Gemersko-malohontského múzea zachovali aj v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach, Podtatranského múzea v Poprade a Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.
Súčasťou novej akvizície múzea je aj Sándyho autoportrét z vrcholného obdobia tvorby a tiež portréty členov najbližšej rodiny - manželky Paulíny Jánosdeák, dcéry Eleonóny Sándy a syna Júliusa Sándyho mladšieho. Podarilo sa nadobudnúť tiež dve krajinomaľby gvašovou technikou a jednu menšiu olejomaľbu so žánrovou scénou. Kúpu celkovo ôsmich diel z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Okrem spomenutých diel sa múzeu podarilo získať ďalších sedem Sándyho olejomalieb darom od maliarovho pravnuka, výtvarníka Tamása Konoka z Budapešti, držiteľa ceny Lajosa Kossutha a národného umelca.
Gemersko-malohontskému múzeu sa v spolupráci s vyššie spomenutými inštitúciami a príbuznými maliara podarilo usporiadať súbornú výstavu diel Júliusa Sándyho, ktorá je vôbec prvou samostatnou prehliadkou diel autora na Slovensku. Jej súčasťou sú aj nové akvizície, ktoré obohatili zbierkový fond múzea. Tie, ktoré boli nadobudnuté kúpou sú označené logom a textom: Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Výstavu, ktorá v priestoroch múzea trvá od 15. decembra 2016, si môžu návštevníci pozrieť ešte do 17. februára 2017.

 

Július Sándy Július Sándy Július Sándy Július Sándy Július Sándy Július Sándy

 

 

Gemersko-malohontské múzeum zmodernizovalo paleontologickú časť stálej expozícieGemersko-malohontské múzeum zmodernizovalo paleontologickú časť stálej expozície

 

 

 

 

 

 

4. apríla 2013 bola podpísaná dohoda medzi Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Gemersko-malohontským múzeom. Múzeum dohodou poskytuje študentom a zamestnancom fakulty študijné možnosti v zbierkových fondoch, v príručnej a historickej knižnici múzea, odbornú prax v múzeu, publikačné možnosti v rámci zborníka vdávaného múzeom, výmenu odbornej literatúry a iné úrovne spolupráce. Dokument na nahliadnutie TU.

 

 

 Reštaurovanie vojenských uniforiem z rokov 1848/1849

 

 Reštaurovanie sádrového reliéfu od Barnabása Hollóa znázorňujúci založenie Uhorskej vedeckej akadémie z roku 1893 (reštaurátorská dokumentácia - I. etapa - konzervovanie)

   Holló Barnabás a Magyar Tudományos Akadémia megalapítását ábrázoló 1893-ban készült gipsz domborműjének restaurálása (restaurátori dokumentáció - I. ütem - konzerválás) 

 

 

 

 

 

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote je v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja.  Muzeum.SK  facebook - Gemersko-malohontské Múzeum Rimavská Sobota