Stála vlastivedná expozícia

 

Počiatky stálej expozície sa datujú od 18. mája 1913. Stála expozícia v jej súčasnej podobe bola verejnosti sprístupnená 20. decembra 1979, pri príležitosti 35. výročia oslobodenia mesta Rimavská Sobota. Autormi architektonicko-výtvarného riešenia stálej expozície sú František Schmidt a akademický maliar Gustáv Lehéň. Autormi jednotlivých scenárov sú: geológia – Ivan Herčko, zoológia – Jaroslav Svoreň, archeológia – Václav Furmánek, história – Štefan Holčík, etnológia – Igor Krištek a Mojmír Benža a pre výtvarné umenie zostavil scenár Gabriel Kurilla. Realizáciu expozície uskutočnilo v rokoch 1977 až 1979 Výstavníctvo, n. p. Bratislava. Stála expozícia je koncipovaná tak, aby návštevníkom poskytovala čo najkomplexnejší pohľad na región Gemer a Malohont.

Zbierkový fond múzea tvorí 71 896 zbierkových predmetov. Z toho história pozostáva z 29 602, archeológia z 22 606, etnológia z 10 039 a história umenia 2 114 zbierkových predmetov. Prírodné vedy pozostávajú zo 7 535 predmetov, z toho geológiu tvorí 1 213, paleontológiu 2 108, antropológiu 21, botaniku 1 083 a zoológiu 3 110 zbierkových predmetov.
Fotoarchív múzea obsahuje 44 038 negatívov, 2 428 diapozitívov a 17 161 digitálnych fotografií. Archív múzea eviduje 17 821 archívnych dokumentov a súborov archívnych dokumentov.
Stav k 1. 1. 2020.

 

GEOLÓGIA, PALEONTOLÓGIA

 

Úvodná časť expozície prezentuje výsledky paleontologických výskumov, realizovaných v rokoch 1996 – 2000 na svetoznámej paleontologickej lokalite Kostná dolina v blízkosti obce Hajnáčka. Ostatná časť expozície zachytáva geologický vývoj horninových súborov regiónu od prvohôr až po štvrtohory. Časť expozície je venovaná charakteristickým a vzácnym minerálom (kryštály kalcitu, aragonitu, voskového opálu, limonitu, chalkopyritu, galenitu a rumelky) a nerastným surovinám územia (vzorky železných rúd, magnezitu, mastenca, vápenca, čadiča, tufitov, štrkopieskov a ílov).

 

ZOOLÓGIA

 

Expozícia zoológie zachytáva rozmanitosť živočíšnych foriem regiónu. Prezentované sú živočíchy biotopov kultúrnej stepi, lesostepi, listnatého a zmiešaného lesa ihličnatého lesa a horských lúk, ale i primárne a sekundárne vodné spoločenstvá. Časť expozície je venovaná zákonom chráneným druhom živočíchov územia regiónu, ochrane prírody ako celku a životnému prostrediu.
Zaujímavosťou je vypreparovaná hlava samice losa mokraďového a model vajca vurona obrieho (najväčší nelietajúci vták, vyhynul v 17. storočí, žil len na Madagaskare), ktoré služilo ako učebná pomôcka na Zjednotenom protestantskom gymnáziu v Rimavskej Sobote.

 

ARCHEOLÓGIA

 

Mimoriadne bohatý fond archeológie je prezentovaný štyrmi väčšími celkami. Praveký a včasnostredoveký vývoj regiónu poskytuje chronologický prehľad archeologických nálezov od objavenia sa človeka až po počiatky slovanského osídlenia, s dôrazom na mladšiu dobu kamennú, Keltov a laténsku kultúru a dobu rímsku, zastúpenú nálezmi germánskych Kvádov a Vandalov. Bronzová industria je zastúpená produktmi pilinskej a kyjatickej kultúry, s dôrazom na šperkárstvo, výrobu nástrojov a zbraní. Pilinská a kyjatická kultúra sú prezentované nálezmi sídliskového typu a nálezmi prezentujúcimi žiarový spôsob pochovávania. V roku 2000 bola stála expozícia rozšírená o celok Božský trias zo Včeliniec a jeho ľud, pamiatku eneolitickej bádenskej kultúry (2300 - 1900 pred n. l.). V európskych mierkach sa jedná o unikátne nálezy zachytávajúce spôsob života a pohrebný rítus vtedajšieho ľudu.

 

HISTÓRIA

 

Fond histórie je najrozsiahlejším fondom múzea. Časť stálej expozície venovanej histórii prezentuje to najzaujímavejšie a najsignifikantnejšie z vojenstva, hospodárskeho života, štátnej správy, umenia a kultúry regiónu Gemera a Malohontu. Časovo expozícia zahŕňa pomerne široký úsek od veľkomoravského obdobia po prelom 19. a 20. storočia. Z jednotlivých oblastí je vojenstvo zastúpené kolekciou artefaktov z obdobia stredoveku, protitureckých bojov a protihabsburských stavovských povstaní. Hospodárske aspekty života sú reprezentované výrobkami hrnčiarov, hodinárov, sklárov, mäsiarov, tesárov a iných remesiel napríklad v podobe zvolávacích cechových tabuliek a pečatidiel.
Jedným z návštevnícky najpríťažlivejších vystaveným exponátov je múmia ženy menom Tasheritnetiak z Abusír el-Meleku. Ide o jednu z piatich egyptským múmií na Slovensku. V roku 1910 ju do Uhorska spolu s ďalšími predmetmi priviezol advokát, statkár a cestovateľ István Süteö-Munkácsi. Múmia pochádza z 21. - 25. egyptskej panovníckej dynastie, z obdobia medzi rokmi 1087 - 664 pred Kristom.

 

LITERÁRNE TRADÍCIE

 

Prostredníctvom dvojrozmerných exponátov je dokumentované obdobie slovenského národného obrodenia, revolučné udalosti rokov 1848-1849, memorandové a matičné roky v Gemeri a Malohonte. Osobitná časť je venovaná slovenským osobnostiam kultúrneho a literárneho života a maďarskému básnikovi Tompa Mihályovi (1817 – 1868).
Zaujímavosťou je jedálenský nábytok z polovice 19. storočia, pochádzajúci z kaštieľa v Ožďanoch, písací stôl s roletovou zaťahovacou časťou z druhej polovice 18. storočia, uniformy z revolučných rokov 1848/49.

 

ETNOLÓGIA

 

Expozícia etnológie pozostáva z tematických celkov venovaných ľudovej kultúre regiónu Gemer a Malohont, poskytujúc tak ucelený prehľad o jeho hmotnej kultúre a prostredníctvom nej i o jej duchovnej stránke. Je tvorená celkami: ľudové staviteľstvo a bývanie, roľníctvo, pastierstvo a salašnícke náradie, ľudový odev, baníctvo a železiarstvo, drevospracujúce remeslá a výrobky z prútia. Najrozsiahlejšia časť je venovaná ľudovému hrnčiarstvu z 18. a 19. storočia. Trojrozmerné exponáty sú vo všetkých častiach expozície doplnené bohatým fotografickým a faktografickým materiálom.

 

HISTÓRIA VÝTVARNÉHO UMENIA

 

Prvopočiatky formovania umelecko-historickej kolekcie múzea siahajú k Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy realizovanej v roku 1882.
Z vystavených diel k najzaujímavejším patria olejomaľba Trpaslík grófa Andrássyho, veduta Rimavskej Soboty od neznámeho autora, známejšia pod názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, olejomaľba Táborenie husárov od neznámeho autora z 2. druhej polovice 18. storočia, ktorá bola vystavená na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Z portrétnej tvorby je vystavený portrét Mateja Bela namaľovaný podľa predlohy Jána Kupeckého, portrét Jozefa II. od neznámeho autora, bohato sú zastúpené aj portréty regionálnych osobností – Samuel a Matej Holka, Oliver Gömöry s manželkou či autoportrét výtvarníka Eduarda Putru.

 

PROTIFAŠISTICKÝ ODBOJ A SNP V GEMERI-MALOHONTE

 

Sprístupnená od 19.12.2008.
Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytne návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií budú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia.