Miniatúrna sacia
nádobka pochádza z rozsiahlej terénnej činnosti jedného zo zakladateľov múzea, ako aj prvého archeológa múzea, evanjelického farára Ľudovíta
Hűvössyho. Predmet charakterizujeme ako malú amforku s lomeným kolienkovitým uškom, cez ktoré je prevŕtaný sací otvor. Vydutie amforky je zdobené
jemným žliabkovaním. Nádobka pochádza zo žiarového pohrebiska pilinskej a kyjatickej kultúry vo Vyšnej Pokoradzi, ktoré v roku 1882 preskúmal Ľudovít
Hűvössy.
Sacie nádobky sú v materiálnej náplni kyjatickej kultúry pomerne ojedinelými a vzácnymi nálezmi. Nakoľko archeológia nedokáže zrekonštruovať rituály,
ktoré sa v minulosti odohrávali, môžeme o funkcii a význame sacích nádobiek len uvažovať. Väčšina doposiaľ objavených sacích nádobiek pochádza z
inventáru žiarových hrobov. Je preto pravdepodobné, že sacie nádobky slúžili na konzumáciu (resp. na ťahanie po dúškoch) bližšie neznámej magickej,
božskej tekutiny pri pohrebnom ceremoniáli. Takouto tekutinou mohla byť napríklad minerálna voda, bylinné čaje alebo aj alkoholické destiláty.