Deväťramenný
svietnik „chanukia“ sa používa pri oslave židovského sviatku Chanuka. Osem dní trvajúci sviatok Chanuka (Sviatok svetiel, Sviatok zasvätenia) sa viaže
na historické udalosti, spojené s víťazným bojom Makabejcov nad sýrsko-gréckym kráľom Antiochusom-Epifanesom IV. v roku 167 pred n. l. Tradícia
hovorí, že olej používaný pri zapaľovaní večného svetla vydržal svietiť osem dní, ktoré boli potrebné na výrobu nového oleja, hoci nádoba, uložená v
chráme, obsahovala len jednodenné množstvo. Na pamiatku znovuzasvätenia chrámu sa v židovských domácnostiach, po dobu ôsmych dní, zapaľujú chanukové
sviečky. Tie sa vkladajú do deväťramenného svietnika, z ktorého osem ramien je určených pre chanukové sviečky a posledné, deviate, slúži na upevnenie
„šámesu“. Najprv sa zapaľuje „šámes“ sviečka a jej plameňom chanukové sviečky. Prvý deň sa zapáli jedna sviečka, druhý deň dve a v posledný deň sa
zapáli všetkých osem.
„Chanukia“ je upravenou verziu sedemramenného svietnika „menora“, používaného v chráme, ktorý je najstarším symbolom judaizmu a aj symbolom svetla,
ktoré má Izrael priniesť všetkým národom. Symbolizuje horiaci ker, z ktorého prehovoril Boh k Mojžišovi. Podľa Tóry (Päť kníh Mojžišových) dostal
Mojžiš na hore Sinaj od Boha okrem deviatich prikázaní aj príkaz na stavbu svätyne, ktorej súčasťou mal byť svietnik. Dnes je „menora“ súčasťou
štátneho znaku štátu Izrael.