Predmet mesiaca apríl 2014
Červená honvédska čiapka z 9. košického prápora z roku 1848
Predmetom
mesiaca apríl je vojenská tzv. honvédska čiapka z červeného súkna, ktorá sa dostala do historického fondu múzea za čias prvého riaditeľa Jánosa
Fábryho. Meno darcu a majiteľa sú nám žiaľ neznáme,
príbeh čiapky si však zaslúži pozornosť.
Vojaci 9. košického honvédskeho prápora, organizovaného po vypuknutí revolúcie v máji 1848, pod vedením majora Ferenca Vitálisa, dostali prezývku tzv.
„vörössipkások”, ale čiapku z červeného súkna nosilo aj mužstvo 11. honvédskeho prápora v Kluži. Tieto dva prápory bojovali počas revolúcie 1848/49
tak udatne a hrdinsky, že ako najodvážnejší vojaci – na iniciatívu Artúra Görgeyho – mohli nosiť na rozlíšenie od ostatných červenú čiapku. Maďarské
slovo „honvéd” znamená doslovne „obranca vlasti”, a výraz „vörössipkás“ označuje „vojaka v červenej čiapke“. Podľa iných zdrojov ju nosili aj honvédi
3. segedínskeho prápora, iné zdroje však označujú prápor, vedený Jánosom Damjanichom za „vojakov s bielym perím“, maď. „fehértollas“, kvôli bielym
kohútím perám, noseným na čiapkach.
Z Gemera-Malohontu je nám známy Pál Abonyi (1827-1917), rodák z Rimavskej Soboty, ktorý bol takisto hrdým vlastníkom červenej čiapky, vystavená čiapka
mohla byť s veľkou pravdepodobnosťou aj práve jeho. Po vypuknutí revolúcie v roku 1848 narukoval do košického 9. honvédskeho prápora, odkiaľ sa dostal
na územie dolného Dunaja, kde bojoval proti Rácom (Chorvátom). Po ich porážke ho s plukom prevelili do Szolnoku pod veliteľstvo Damjanicha, a od toho
času sa zúčastnil v bojoch pri Bicske, Isaszeg, Vacov, Komárno, Szőny a Nagysarló. Abonyi mal ako honvédsky poručík vysoký rešpekt a úctu vo svojom
rodisku v Rimavskej Sobote, angažoval sa aj v Gemersko-malohontskom župnom honvédskom spolku, založenom v roku 1868, najprv ako podpredseda, neskôr
ako predseda. Viac rokov slúžil ako župný a mestský funkcionár, do dôchodku odišiel ako hlavný prokurátor Gemera-Malohontu. Ako posledný gemerský
honvéd-veterán z revolúcie 1848/49 zomrel v roku 1917 vo veku 90 rokov, jeho hrob dodnes stojí na rimavskosobotskom cintoríne.
