Na
prelome 19. a 20. storočia boli aj v Rimavskej Sobote v móde posviacky spolkových zástav. Obradu vysvätenia zástavy a zatĺkania pamätných klincov do
žrde sa zúčastňovali okrem členov miestnych spolkov aj hostia z celej monarchie. V dejinách nášho mesta sa po prvý krát uskutočnila posviacka zástavy
Priemyselného spolku v roku 1898, neskôr vysvätili zástavu Občianskeho čitateľského krúžku dňa 1. júna 1903. Slávnostný akt vysvätenia spolkovej
zástavy na vtedajšom Alžbetinom námestí (dnes Hlavné námestie) otvoril miestny spevokol zaspievaním hymny. Hostí privítal príhovorom predseda spolku
Miklós Rábely a mešťanosta dr. László Kovács. Zástavu, ktorú za ovácií a tlieskania davu vyzdobila patrónka zástavy manželka Józsefa Molnára, bielou
hodvábnou stuhou, napokon rozprestreli a zamávali ňou nad davom. Slávnostná spolková zástava niesla na červeno-bielo-zelenom podklade zlatý vyšitý
nápis „Rimaszombati Polgári Olvasókör, 1903. június 1” (Občiansky čitateľský krúžok v Rimavskej Sobote, 1. júna 1903) v rohu s erbom mesta. Do žrde
zatĺkla prvý pamätný klinec patrónka vlajky, po nej mešťanosta a predstavitelia verejnej správy, spolkov a cirkvi.
Spolková zástava s insígniami mesta – s čiernou orlicou a modro-bielym erbom - s rozmermi 120x180 cm, sa dnes nachádza v Gemersko-malohontskom múzeu.
Jej takmer 4-metrová žrď je vyzdobená 241 medenými erbami rôznej veľkosti, na ktorých sa nachádzajú mená predstaviteľov a členov Občianskeho
čitateľského krúžku. Tento raritný zbierkový predmet, dokumentujúci spolkovú históriu mesta, sa dostal do múzea počas éry Jánosa Fábryho. Presný rok
darovania, ako aj meno darcu je dodnes tajomstvom.