Predmet mesiaca júl 2014

 

Komorová kachlica s motívom sv. Barbory zo zaniknutého hradu Širkovce - Kapla

 

Komorová kachlica s motívom sv. Barbory zo zaniknutého hradu Širkovce - KaplaV roku 2013 Gemersko – malohontského múzeum pod vedením archeológa PhDr. Alexandra Botoša vykonávalo vôbec prvý archeologický výskum na temene hradného kopca, na ktorom stál dnes už zaniknutý hrad Kapla, pri obci Širkovce.
Počas výskumu bolo zistených viacero výnimočných archeologických nálezov, medzi ktorými si pozornosť zasluhujú nálezy fragmentov keramických kachlíc s motívom sv. Barbory. Na fragmentoch je svätica zobrazená ako ženská postava v honosných šatoch, ktorá v ľavej ruke drží vežu s okrúhlym pôdorysom, špicatou strieškou, tromi oknami a jednými vstupnými dverami. Hlava postavy je zobrazená s kráľovskou korunou s dlhými vlnitými vlasmi, ktoré siahajú po plecia postavy. Okolo postavy je zachovaná nápisová páska, v gotickej minuskule v tvare „Sacta Barbara“. Kachlica je opatrená polychrómnou glazúrou žlto-zelenej farby.
Sv. Barbora bola patrónom baníkov, tesárov, stavbárov, kamenárov, ochrankyňa dievčat, jej hlavným atribútom sa stala veža.
Komorové kachlice boli súčasťou kachľových pecí, ktoré boli vykurovacím telesom v interiéroch jednotlivých obydlí a domov. Okrem tejto funkcie plnili kachľové pece aj reprezentatívnu funkciu, boli odrazom spoločenského postavenia svojho majiteľa, nakoľko objednanie a kúpa kachľovej pece, v ktorej boli osadené reliéfne zdobené kachlice, bola finančne mimoriadne náročná. Kachľová pec bola v mnohých prípadoch dominantným interiérovým prvkom reprezentatívnych sál hradov alebo mestských radníc.
Kachľové pece zložené z keramických kachlíc vznikli v priestore zaalpských krajín (oblasť súčasného Nemecka, Švajčiarska a Rakúska) na prelome 10. a 11. storočia. V stredoeurópskom priestore sa prvé kupolovité pece, zložené z nádobkovitých kachlíc, objavujú až v priebehu druhej polovice 13. storočia a na začiatku 14. storočia.
Komorové kachlice s vyobrazením sv. Barbory boli súčasťou kachľovej pece, ktorú si nechal 2. polovici 15. storočia postaviť širkovský hradný pán. Tieto kachlice môžeme zaradiť do okruhu výrobkov tzv. banskobystrickej kachliarskej dielne, ktorá bola v období konca stredoveku jednou z najvýznamnejších kachliarskych dielni v stredovekom Uhorsku.

PhDr. Alexander Botoš

 

 

 

 

 

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote je v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja.  Muzeum.SK  facebook - Gemersko-malohontské Múzeum Rimavská Sobota