V
mesiaci marec bude Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vystavovať
zaujímavú dobovú publikáciu z historického knižného fondu – reprezentatívny
katalóg najvýznamnejších pôvodných zbierok obrazárne v Krásnohorskom Podhradí
„Galerie zu Kraszna Horka Váralya (Galéria v Krásnohorskom Podhradí)“. Vydaný
bol v Mníchove, v nemeckom jazyku, pravdepodobne v roku 1910 a je zároveň
najväčšou knihou v knižnici múzea.
Katalóg je viazaný v kvalitnej hnedej koženej väzbe s centrálne umiestneným
zlatým erbom Andrássyovcov. Je to kniha s rozmermi 52 x 40 cm a tým je zároveň
najväčšou knihou v knižnici múzea. Obsahuje 77 fotografií výtvarných diel a
zábery z interiéru a nádvoria obrazárne.
Budovu galérie dal postaviť v roku 1909 gróf Dionýz Andrássy (1835-1913),
vtedajší majiteľ krásnohorského panstva. Prízemná budova je postavená v secesnom
štýle na pôdoryse gréckeho kríža a od počiatku bola elektrifikovaná i
teplovzdušne vykurovaná. Dionýz Andrássy bol mecénom i milovníkom umenia. V
galérii umiestnil svoju zbierku 145 výtvarných diel, ktorých autormi boli:
Arnold Böcklin, Fritz von Uhde, Albert Wenk, Ignaz Bergmann, Joseph Wenglein a
ďalší. Medzi galerijnými zbierkami mal dominantné postavenie portrét zosnulej
Františky, rodenej Hablawetzovej (1838-1902), milovanej grófovej manželky.
Portrét namaľoval K. K. Királyfalvi. Na počesť manželky zriadil Dionýz Andrássy
i Františkino múzeum na hrade Krásna Hôrka. Symbolom lásky k milovanej žene je i
Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, ktoré dal gróf postaviť pre seba a svoju
manželku.
Obrazáreň bola dva dni v týždni – v nedeľu a vo štvrtok, otvorená i pre
verejnosť, ktorej gróf nechal nasledovný odkaz: „Oduševnenie pre krásne umenie
človeka zušľachťuje. Mať rád pekné a dobré – to je všeobecná nevyhnutnosť,
pretože zo snahy pramenia najušľachtilejšie city a myšlienky“ . Po smrti Dionýza
Andrássyho, na základe jeho závetu, boli zbierky z galérie odvezené do
Budapešti. V súčasnosti sa v objekte nachádza stála výtvarná expozícia Baníckeho
múzea v Rožňave.