A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 17:00 |
So-Ne:
13:00 - 17:00
DOMOV
Reštaurovanie historických hodín z 18. a 19. storočia zo zbierok Gemersko-malohontského múzea
13. 1. 2021

Stála vlastivedná expozícia Gemersko-malohontského múzea je doplnená o historické hodiny, ako ukážka výrobkov hodinárskych majstrov a dokumentácia kultúry bývania mešťanov. Komplexné reštaurovanie štyroch historických mechanických hodín z 18. a 19. storočia zo zbierok múzea sa podarilo vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia. Odborným garantom a realizátorom projektu bol Tibor Kováč, člen Komory reštaurátorov na Slovensku, ktorý sa špecializuje na reštaurovanie historických hodín, a ktorý v priebehu roka zreštauroval a sfunkčnil nasledovné historické hodiny:

1. Jozefínske komodové hodiny z rokov 1770 - 1800, s evidenčným číslom H 16 885. Výrobcom bol hodinársky majster Vunibaldus Rein (Wunibald Rhein), ktorý pôsobil v meste Eger (Jáger) na území dnešného Maďarska ako hodinár jágerského biskupa grófa Karola Eszterházyho.

2. Barokové komodové hodiny z roku 1800, s evidenčným číslom H 16 861. Hodiny do múzea darovala Emília Káposztásová – Tóthová v roku 1903, matka významného rimavskosobotského architekta Bélu Tótha.

3. Nástenné rámové hodiny z rokov 1830 - 1850, z obdobia biedermeieru, s evidenčným číslom 16 862, ktorého výrobcom bol Johan Hauptman z Budapešti.

4. Jozefínske komodové hodiny z rokov 1770 - 1800, s evidenčným číslom H 16 879, so štylizovanou rezbou.

Z umelecko-historického hľadiska sú najvzácnejšie jozefínske komodové hodiny od hodinárskeho majstra Wunibalda. Podobné hodiny nájdeme na hrade v Egri. Jedná sa jednu z najväčších hodinových schránok z tohto obdobia. Po rezbárskej stránke ide o ojedinelý zbierkový predmet dokumentujúci vývoj hodinárstva, zachovaný v našich múzeách. Ide o dokonalý rezbársky prejav, ktorý je skĺbený s kvalitným hodinárskym strojom doplnený o zaujímavú raritu. Raritou v tomto prípade je malé otočné pódium, ktoré je sprevodované s mechanizmom hodinového stroja. Na pódiu sa nachádzajú tri trnože , kde v minulosti boli osadené tri figurálne motívy. V roku 1914 Kornél Divald píše, že sa jednalo o postavy vojakov - granátnikov (symbol striedania stráží). Tieto figurálne postavy sa objavili po odbití každej celej hodiny v otvárajúcich sa okienkach. V spodnej časti dreveného skeletu sa nachádza miesto, kde bol v minulosti umiestnený hrací mechanizmus. Kombináciou všetkých týchto technických prvkov muselo ísť o unikát. Hodinový mechanizmus odbil počet hodín, spustil sa hrací stroj a v okienku sa objavili postavičky – podobne ako pri Orloji. Rozmery, kde bol uložený hrací stroj naznačujú, že sa mohlo jednať o kombinovaný hrací stroj – vyladené zvonce sú radené za sebou a ihličkový viac melódiovy hrací valec s hrebeňom fungovali súčasne. Mechanizmus hodinového stroja podľa doložených signatúr bol opravovaný v roku 1923 a v roku 1929 hodinárskym majstrom Štefanom Remenyikom z Rimavskej Soboty.

Zreštaurovaním súboru historických hodín pochádzajúcich z konca 18. a prvej polovice 19. storočia, sa predĺžila ich životnosť a obnovila sa ich autentická podoba. Sú dokladom našej histórie, technickej vyspelosti hodinárskych majstrov, dokumentujú kultúru bývania našich predkov a sú dokladom pre nové generácie. Všetky hodiny sú výsledkom práce hodinárskych majstrov, produktom dobovej technológie a dobových techník. Múzeum má vo svojom historickom a etnografickom zbierkovom fonde bohatú zbierku historických hodín z rôznych historických období z mestského i ľudového prostredia, ktoré doposiaľ neboli reštaurované, a na ktorých takisto značná časť výzdoby chýba alebo boli časom poškodené. V dlhšom časovom horizonte múzeum plánuje ich komplexné reštaurovanie prostredníctvom projektov, vo viacerých etapách a následne ich vystavenie v stálej expozícii múzea.

hello world!
Prejsť na
ostatné aktuality
Podporte vydanie Zborníka GEMER-MALOHONT

Občianske združenie Priatelia histórie Novohradu spustilo kampaň na vydanie Zborníka Stretnutia priateľov regionálnej histórie 2021. Odmenou Vám bude nielen limitovaná dvojzväzková verzia zborníka (640 strán, bežná bude mať len 320 strán), ale aj ďalšie publikácie. Zároveň, tak ako to bolo v roku 2020, aj v tomto roku prispením do kampane podporíte aj vydanie Zborníka Gemersko-malohontského múzea GEMER-MALOHONT, 17. ročník, 2021, v rozsahu 250 strán.
Veríme, že nám zachováte vernosť a podporíte vznik Zborníka zo Stretnutia priateľov regionálnej histórie 2021 a Zborníka GEMER-MALOHONT 2021. Vyzbieraná suma je určená výlučne na tlač publikácií.

Kampaň môžete podporiť TU

Prispením do kampane môžete získať nielen dobrý pocit, ale aj zaujímavé odmeny. Je ich naozaj veľa. Je tam mnoho kníh z Novohradu a okolia, ale aj z Gemera-Malohontu, ktoré sa v bežnej distribúcii nikdy neobjavia a tiež niekoľko takých, z ktorých sú tam úplne posledné kusy (Vôňa benzínu, Krídla nad Novohradom, Zborník zo Stretnutia priateľov regionálnej histórie 2016). Súčasťou odmien je aj Zborník Gemer-Malohont, roč. 17, 2021. Čím skôr sa rozhodnete prispieť, tým väčší výber máte.
Ďakujeme za pomoc a podporu!

Reštaurovanie písacieho stola a kresla básnika Mihálya Tompu

Gemersko-malohontskému múzeu sa vďaka účelovým prostriedkom Banskobystrického samosprávneho kraja v rokoch 2020 - 2021 podarilo zreštaurovať pracovný stôl a kreslo popredného maďarského básnika 19. storočia a rodáka mesta Rimavská Sobota, Mihálya Tompu (1817 - 1868). Písací stôl s nadstavbou i kreslo predstavujú nábytok z obdobia biedermeieru druhej polovice 19. storočia. Oba nábytky tvoria súčasť stálej vlastivednej expozície múzea. Pôvodne sa nábytok používal v pracovnej izbe reformovaného kňaza Mihálya Tompu v Chanave. Cieľom reštaurovania bola snaha o prinavrátenie hmotnej podstaty a pôvodného vzhľadu historického nábytku. Za reštaurátorské práce vďačíme reštaurátorovi Tiborovi Kováčovi.

pracovný stôl a kreslo básnika M. Tompu v Stálej vlastivednej expozícii múzea

Celkový vzhľad stola sa vyznačuje jednoduchou, plynulou obrysovou líniou, tak na dyhovanom pláte, ako aj na podstoline s výsuvnou zásuvkou a nadstavbovou časťou s ohrádkou a výsuvnými zásuvkami. Stôl bol značne poznačený prirodzenou degradáciou  materiálov, ale hlavne mechanickým poškodením dyhovania časti horného plátu, bočných častí. Pôvodné dyhovanie plátu bolo na viacerých miestach oddelené od smrekového masívu a na týchto miestach bol viditeľný glejový podklad. Poškodené boli aj časti orechového dyhovania na samotnej podstoline, jednotlivé spoje boli uvoľnené a na celom dyhovaní sa nachádzali mechanické poškodenia pôvodnej šelakovej politúry a dyhovania. Na samotnej výsuvnej zásuvke chýbalo ozdobné kovanie a uzamykací kľúč. Časť sústružených prvkov z nadstavbovej časti chýbalo a to na ľavej a pravej strane horného písacieho plátu. Korpus bol napadnutý aj drevokazným hmyzom.

stav písacieho stola po reštaurovaní

Po presune do reštaurátorského ateliéru boli jednotlivé časti hĺbkovo petrifikované v  roztoku a všetky časti omyté čistým toluénom. Nasledovala asanácia a postupné lepenie poškodených častí za pomoci stolárskych zvierok, lepenie uvoľnených dýh a dokladanie chýbajúcich dýh, ktoré boli zosnímané s historických nábytkov. Pod písacím plátom stola  sa nachádzala veľká výsuvná zásuvka s uzamykacím zámkom. Tento bol demontovaný, mechanicko-chemickým spôsobom vyčistený, bol k nemu dopasovaný dobový kľúč aj chýbajúci kovový ozdobný štítok. Po všetkých týchto úkonoch bolo prevedené tmelenie, brúsenie, mechanicko-chemické snímanie pôvodnej šelakovej politúry za pomoci jemného oceľového rúna a brúsnych hubiek. Tmelené miesta boli farebne doretušované, jednotlivé plochy boli zjednotené a pripravené na tzv. gruntovanie - zaplnenie pórov jemnou pemzou  za pomoci riedkeho šelaku, liehu a oleja. Na takto pripravený povrch bola postupne aplikovaná šelaková politúra.

stav písacieho stola po reštaurovaní

Historické kreslo je vyhotovené z orechového masívu s klasickým čalúnením a použitím kože. Kreslo pôsobí stroho a jednoducho, ale elegantne, predné nohy sú dozdobené profilovými lištami, ktoré sa nachádzajú pod podrúčkami v prevedení čiernej farby. Operadlová časť je profilovaná do tvaru poloblúka. Korpus samotného kresla bol konštrukčne nevyhovujúci, značná časť konštrukčných spojov bola uvoľnená, zadná noha bola pozdĺžne ulomená a sekundárne spojená klincovým spojom, v operadlovej časti chýbala značná časť drevnej hmoty. Pôvodný kožený poťah bol mechanicky pretrhnutý, koža stvrdnutá, lámavá, stratila svoju elasticitu a pružnosť, pôvodná povrchová úprava bola značne znečistená od mastnoty a používania. Po presune do reštaurátorského ateliéru bolo realizované kompletné odčalúnenie jednotlivých vrstiev vrátane kože, ovčieho rúna, slamovej výplne, gurtní a pomocných čalúnnických materiálov. Jednotlivé konštrukčné segmenty, z ktorých bolo kreslo vyhotovené boli postupne demontované. Konštrukčné spoje boli očistené od zbytkov gleju a bola zrealizovaná dorezávka rezbárskym detailom na zadnej operadlovej časti. Postupne sa pristúpilo k mechanicko-chemickému odstráneniu pôvodnej šelakovej politúry. Po asanácií boli všetky drevené diely opätovne konštrukčne spojené za pomoci stolárskych zvierok a gurtní. Postupne bolo kreslo prebrúsené, vytmelené a farebne zjednotené domorením. Na opätovné prečalúnenie kresla bola použitá klasická hovädzia useň s prirodzenými defektmi v požadovanom odtieni. Pôvodná slamená výplň bola nahradená chemicky vyčistenou dobovou africkou trávou, ktorá bola vytvarovaná a prešitá do požadovaného tvaru. Operadlová aj sedadlová časť boli postupne fixované za pomoci čalúnnických klincov, ktoré boli potom prekrývané ozdobnými platinovanými klincami v požadovanom odtieni.

stav kresla pred reštaurovaním
stav kresla po reštaurovaní

Reštaurovanie historického nábytku finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. 

Reštaurovanie jazdeckého sedla z konca 18. storočia

Gemersko-malohontskému múzeum sa vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia podarilo komplexne zreštaurovať historické sedlo maďarského typu z konca 18. storočia. Odborným garantom a realizátorom projektu bola reštaurátorka Mgr. art. Eva Gáliková, ktorá sa špecializuje na reštaurovanie kože, kníh a pergamenu. Zreštaurované historické sedlo môžu návštevníci múzea obdivovať počas prehliadky Stálej vlastivednej expozície.

Jazdecké sedlo má mimoriadnu dokumentárnu hodnotu, je významným dokladom z hľadiska umeleckého remesla i dobovej cechovej produkcie. Sedlo bolo pred reštaurovaním na mnohých miestach poškodené, niektoré časti absentovali. Celkovo bol predmet povrchovo znečistený, drevené konštrukčné prvky boli uvoľnené, sekundárne nevhodne spojované, poškodené plesňami a už neaktívnym drevokazným hmyzom. Kostené dekory boli tiež mechanicky poškodené, časť dekorov chýbalo. Kožená časť bola na mnohých miestach deštruovaná, s veľkým rozsahom úbytkov, povrchovo silno znečistená a poškodená už neaktívnym hmyzom a plesňami. Technický stav celku jazdeckého sedla bolo možné hodnotiť ako podstatne narušený.

stav pred reštaurovaním
stav pred reštaurovaním
stav po reštaurovaní
stav po reštaurovaní

Vizuálne najzaujímavejšou časťou sú kostené dekory jazdeckého sedla. Štyri kostené platničky - dekory hrušiek jazdeckého sedla vykazovali menšie mechanické poškodenia a úbytky, s povrchovým prachovým depozitom. Na prednej rázsoche vľavo, na zadnej rázsoche vpravo a na vnútornom oblúku prednej rázsochy vľavo (v dĺžke 2,5 cm) sa zachovali kostené oblúkové vložky na hranách rázsoch sedla – ako osobitý výtvarný dekor jazdeckého sedla. Na jednej z kostených platničiek vidieť jednorožca, zobrazeného ako vzpínajúci sa na zadných nohách (heraldicky: „jednorožec v skoku“); telo, hriva a chvost koňa, z čela vyrastá rovný roh; symbol čistoty, odvahy a dvorskej lásky. Na druhej strane platničky je gryf , zobrazený v skoku, so zbrojou (pazúry, otvorený zobák s vyplazeným jazykom, v pravici s vytaseným mečom); dolná časť tela – lev so zdvojeným chvostom, horná časť tela – orol s krídlami; symbol pomsty a ochrany. Druhá platnička je opatrená zobrazením jeleňa - dozadu hľadiaci nakročený jeleň, na vnútornej strane je zobrazenie hlavy býka - zobrazená pri pohľade spredu. Kožený sedlový vankúš je ručne zošívaný, s dekoratívnym uplatnením spôsobu výplne (výplň sedlového vankúša ovčím rúnom a kukuričným šúpolím) a jej ohraničenia retiazkovým stehom. Koža bola celkovo povrchovo prešpinená, deformovaná, s mimoriadne veľkým rozsahom mechanických poškodení (oslabenie kože, pretrhnutie, chýbajúce časti), poškodená hmyzom a pravdepodobne aj plesňami, miestami znečistená fľakmi.

kostený dekor v podobe jednorožca v skoku
kostený dekor v podobe gryfa zobrazeného v skoku so zbrojou
kostený dekor v podobe jeleňa

V priebehu reštaurovania jazdeckého sedla bolo zistené, že konštrukčne ide o tzv. maďarský typ sedla – tiszafüredský typ, s drevenou sedlovou kostrou – lyžiny a rázsochy, s výstužou pod sedlovým vankúšom surovou kožou (táto sa aplikovala za mokra, v procese schnutia došlo k jej napnutiu, a tak dodala sedlovému vankúšu pružnosť a voľnosť tvarujúc aj posedlie, zároveň prispievala k rovnomernému rozloženiu váhy jazdca na sedlovú kostru), s charakteristickým tvarovaním a výškou rázsoch s hruškami zdobenými zväčša dekorom – v súčasnosti sa tomuto typu sedla najviac približuje sedlo westernové.

Z rozmerov sedla vyplýva, že bolo určené pre jazdca – muža; a pre teplokrvné plemeno koní (na základe tvaru a rozmerov sedlovej komory). Na základe odberu štyroch malých vzoriek dreva zo sedlovej kostry pre vykonanie xylotomickej a dendrochronologickej analýzy sa zistilo, že všetky časti sú vyhotovené z jablone. Kožené časti boli z prifarbovanej jelenej/srnčej kože, výstuž pod vankúšom bola zo surovej hovädzej kože – pergamenu.

Hlavným cieľom reštaurovania bolo prinavrátenie dobrého technického stavu zbierkového predmetu, zabránenie jeho ďalšej deštrukcie použitím vhodných metód obnovy za účelom v čo najvyššej možnej miere spoločensky prezentovať umelecko-historickú a výtvarnú integritu historického jazdeckého sedla z konca 18. storočia, ktoré doposiaľ nebolo vystavené v stálej expozícií múzea.

priebeh reštaurovania
priebeh reštaurovania
priebeh reštaurovania
priebeh reštaurovania

Reštaurovanie sedla z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu. 

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left