Gemersko-malohontské múzeum
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 17:00 |
So-Ne:
13:00 - 17:00
Reštaurovanie historických hodín z 18. a 19. storočia zo zbierok Gemersko-malohontského múzea
13. 1. 2021

Stála vlastivedná expozícia Gemersko-malohontského múzea je doplnená o historické hodiny, ako ukážka výrobkov hodinárskych majstrov a dokumentácia kultúry bývania mešťanov. Komplexné reštaurovanie štyroch historických mechanických hodín z 18. a 19. storočia zo zbierok múzea sa podarilo vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia. Odborným garantom a realizátorom projektu bol Tibor Kováč, člen Komory reštaurátorov na Slovensku, ktorý sa špecializuje na reštaurovanie historických hodín, a ktorý v priebehu roka zreštauroval a sfunkčnil nasledovné historické hodiny:

1. Jozefínske komodové hodiny z rokov 1770 - 1800, s evidenčným číslom H 16 885. Výrobcom bol hodinársky majster Vunibaldus Rein (Wunibald Rhein), ktorý pôsobil v meste Eger (Jáger) na území dnešného Maďarska ako hodinár jágerského biskupa grófa Karola Eszterházyho.

2. Barokové komodové hodiny z roku 1800, s evidenčným číslom H 16 861. Hodiny do múzea darovala Emília Káposztásová – Tóthová v roku 1903, matka významného rimavskosobotského architekta Bélu Tótha.

3. Nástenné rámové hodiny z rokov 1830 - 1850, z obdobia biedermeieru, s evidenčným číslom 16 862, ktorého výrobcom bol Johan Hauptman z Budapešti.

4. Jozefínske komodové hodiny z rokov 1770 - 1800, s evidenčným číslom H 16 879, so štylizovanou rezbou.

Z umelecko-historického hľadiska sú najvzácnejšie jozefínske komodové hodiny od hodinárskeho majstra Wunibalda. Podobné hodiny nájdeme na hrade v Egri. Jedná sa jednu z najväčších hodinových schránok z tohto obdobia. Po rezbárskej stránke ide o ojedinelý zbierkový predmet dokumentujúci vývoj hodinárstva, zachovaný v našich múzeách. Ide o dokonalý rezbársky prejav, ktorý je skĺbený s kvalitným hodinárskym strojom doplnený o zaujímavú raritu. Raritou v tomto prípade je malé otočné pódium, ktoré je sprevodované s mechanizmom hodinového stroja. Na pódiu sa nachádzajú tri trnože , kde v minulosti boli osadené tri figurálne motívy. V roku 1914 Kornél Divald píše, že sa jednalo o postavy vojakov - granátnikov (symbol striedania stráží). Tieto figurálne postavy sa objavili po odbití každej celej hodiny v otvárajúcich sa okienkach. V spodnej časti dreveného skeletu sa nachádza miesto, kde bol v minulosti umiestnený hrací mechanizmus. Kombináciou všetkých týchto technických prvkov muselo ísť o unikát. Hodinový mechanizmus odbil počet hodín, spustil sa hrací stroj a v okienku sa objavili postavičky – podobne ako pri Orloji. Rozmery, kde bol uložený hrací stroj naznačujú, že sa mohlo jednať o kombinovaný hrací stroj – vyladené zvonce sú radené za sebou a ihličkový viac melódiovy hrací valec s hrebeňom fungovali súčasne. Mechanizmus hodinového stroja podľa doložených signatúr bol opravovaný v roku 1923 a v roku 1929 hodinárskym majstrom Štefanom Remenyikom z Rimavskej Soboty.

Zreštaurovaním súboru historických hodín pochádzajúcich z konca 18. a prvej polovice 19. storočia, sa predĺžila ich životnosť a obnovila sa ich autentická podoba. Sú dokladom našej histórie, technickej vyspelosti hodinárskych majstrov, dokumentujú kultúru bývania našich predkov a sú dokladom pre nové generácie. Všetky hodiny sú výsledkom práce hodinárskych majstrov, produktom dobovej technológie a dobových techník. Múzeum má vo svojom historickom a etnografickom zbierkovom fonde bohatú zbierku historických hodín z rôznych historických období z mestského i ľudového prostredia, ktoré doposiaľ neboli reštaurované, a na ktorých takisto značná časť výzdoby chýba alebo boli časom poškodené. V dlhšom časovom horizonte múzeum plánuje ich komplexné reštaurovanie prostredníctvom projektov, vo viacerých etapách a následne ich vystavenie v stálej expozícii múzea.

hello world!
Prejsť na
ostatné aktuality
Géza Haynik: Denník vojnového zajatca 1916 – 1917

Gemersko-malohontské múzeum získalo v roku 2020 dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín na vydanie unikátneho vojenského denníka vojnového zajatca z Rimavskej Soboty v Rusku, publicistu Gézu Haynika. Zostavovateľkou je historička Éva Kerényi.

Zámerom projektu bolo vydanie autentického archívneho prameňa k dejinám 1. svetovej vojny v dvojjazyčnom slovensko-maďarskom vydaní so zreteľom na originálny text písaný v maďarčine. Publikácia je dostupná za cenu 8€ v Pokladni Gemersko-malohontského múzea.

Géza Haynik: Poznámky - Jegyzetek.
Denník vojnového zajatca - Egy hadifogoly naplója 1916 - 1917

Denník vojaka zo zajateckého tábora v Rusku je autentickým dokladom života vojaka - dôstojníka z Rimavskej Soboty na východnom fronte v posledných rokoch vojny 1916 - 1917. Poskytuje pohľad na každodenný život vojaka rakúsko-uhorskej armády v zajateckom tábore v Nižnom Novgorode "zvnútra". Autorom záznamov je žurnalista miestnych novín Gömör-Kishont a niekdajší pracovník Gemerského múzea, Géza Haynik, ktorý svoje myšlienky zaznamenal ceruzkou v troch zošitoch. Cenné spomienky autor dopĺňa aj dobovými zábermi, fotografiami z východného frontu i s opisom, ktoré sú takisto z pozostalosti vojaka. Jeho poznámky zo zajateckého tábora si zaslúžia osobitnú pozornosť.

Na základe tohto osobného spisu, ktorý je súčasťou archívu Gemersko-malohontského múzea, dnes môžeme verne rekonštruovať bežný život rakúsko-uhorského vojaka - dôstojníka v ruskom zajateckom tábore i politickú situáciu dobového Ruska na konci 1. svetovej vojny. Vydanie denníka vojaka Gézu Haynika je dokladom o priebehu jedného z najväčších vojenských konfliktov sveta. Vydaním prepisu múzeum sprístupnilo tento cenný, doposiaľ nedostupný osobný archívny prameň širokej verejnosti, ktorý je cenným prínosom pre historiografiu Gemera-Malohontu.

Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý je zároveň hlavným partnerom projektu.

Gemersko-malohontské múzeum opäť skvalitnilo podmienky uloženia zbierkových predmetov

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, kultúrne zariadenia Banskobystrického samosprávneho kraja, spravuje mimoriadne rozsiahle zbierkové fondy, z ktorých je vystavená len menšia časť zbierkových predmetov, tvoriaca vzorku reprezentujúcu bohaté historické, kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Začiatkom roku 2020 zbierkový fond múzea pozostával z 103 988 položiek, z toho počtu bolo 71 134 zbierkových predmetov a 32 854 historických tlačí.

Rozhodujúca časť mimoriadne rozsiahlych zbierkových fondov, a v nich jednotlivých predmetov, je uložená a chránená v niekoľkých depozitárnych priestoroch múzea. Časť z nich, rozmernejšie etnografické a historické zbierky, sú uložené v depozitárnych priestoroch v Rimavských Janovciach. Gemersko-malohontské múzeum neustále postupnými krokmi skvalitňuje stav uloženia zbierkových predmetov. Z tohto dôvodu bol v roku 2020 vypracovaný a podaný projekt, ktorého podstatou bolo vybavenie depozitárnych priestorov múzea v Rimavských Janovciach deviatimi kusmi germicídnych žiaričov zabezpečujúcich sterilizáciu ovzdušia depozitárov pomocou ultrafialového krátkovlnného žiarenia o vlnovej dĺžke 253,7 nm (UV–C). Germicídne žiariče ničia spóry plesní, ale i baktérie a mikroorganizmy v priestoroch uloženia zbierkových fondov s dominanciou materiálov ako papier, historické tlače, textil, koža, olejomaľby, grafiky, dermoplastické preparáty a podobne. Udržujú tak v spojení s ďalšími prvkami vybavenia depozitárnych priestorov optimálne mikroklimatické podmienky, ktoré sú predpokladom dlhodobého pretrvania zbierkových predmetov reprezentujúcich región Gemer-Malohont, ich uchovania pre budúce generácie muzejníkov, a predovšetkým pre budúce generácie návštevníkov múzea.

Vzhľadom na aktuálnu situáciu s vírusom COVID 19, Gemersko-malohontské múzeum časť týchto germicídnych žiaričov dočasne využilo na dezinfekciu ovzdušia výstavných a expozičných priestorov múzea v snahe čo najviac zabezpečiť ochranu zdravia návštevníkov múzea.
Gemersko-malohontské múzeum realizovalo projekt „Zabezpečenie ochrany zbierkových fondov Gemersko-malohontského múzea v depozitárnych priestoroch v Rimavských Janovciach“ vďaka tomu, že projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

chevron-left