Knižnica Gemersko-malohontského múzea získala v rokoch 2020 - 2021 dotáciu  na nákup literatúry. Dotáciu formou grantom podporeného projektu poskytol Fond na podporu umenia na nákup aktuálnej odbornej, vedeckej a regionálnej literatúry. Nákup literatúry bol realizovaný v súlade s odborným zameraním a špecializáciou knižnice múzea, prioritne z nasledovných vedných odborov: archeológia, história, etnológia, romológia, dejiny výtvarného umenia, muzeológia a regionálna literatúra Gemera a Malohontu. Pri absencii štátnej vedeckej knižnice v našom regióne knižnica múzea plní i funkciu vedeckej a akademickej knižnice. Nákup literatúry sme zrealizovali do príručnej knižnice múzea, hlavne prostredníctvom regionálnych kníhkupectiev v Rimavskej Sobote: Tatiana Kršková KnihArt Revúca - prevádzka Rimavská Sobota a Kníhkupectvo LIBRO, s.r.o. Rimavská Sobota.

Výber literatúry zabezpečili, v spolupráci s knihovníčkou, odborní zamestnanci múzea: etnologička a riaditeľka múzea PhDr. Oľga Bodorová, archeológ PhDr. Alexander Botoš, historička PhDr. Éva Kerényi, PhD., etnologička a romologička Mgr. Ľudmila Pulišová, muzeológ RNDr. Ján Aláč a historička umenia Mgr. Angelika Kolár.

Knižnica Gemersko-malohontského múzea uchováva nielen historickú literatúru. Jej súčasťou je i  príručný knižný fond. Tvorí ho priebežne dopĺňaná súčasná odborná literatúra z geológie, paleontológie, biológie, archeológie, histórie, etnológie, romológie, dejín výtvarného umenia a regionálna literatúra Gemera-Malohontu. Fond tvoria neperiodické i periodické publikácie a taktiež audio-vizuálne a elektronické informačné pramene. Knižnica poskytuje svojim návštevníkom i prístup k elektronickým databázam SUWECO GALE.

Účelom realizácie projektu bolo rozšírenie a skvalitnenie knižnično-informačných služieb poskytovaných širokej čitateľskej verejnosti.

Nákup literatúry z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.

Gemersko-malohontskému múzeu sa vďaka účelovým prostriedkom Banskobystrického samosprávneho kraja v rokoch 2020 - 2021 podarilo zreštaurovať pracovný stôl a kreslo popredného maďarského básnika 19. storočia a rodáka mesta Rimavská Sobota, Mihálya Tompu (1817 - 1868). Písací stôl s nadstavbou i kreslo predstavujú nábytok z obdobia biedermeieru druhej polovice 19. storočia. Oba nábytky tvoria súčasť stálej vlastivednej expozície múzea. Pôvodne sa nábytok používal v pracovnej izbe reformovaného kňaza Mihálya Tompu v Chanave. Cieľom reštaurovania bola snaha o prinavrátenie hmotnej podstaty a pôvodného vzhľadu historického nábytku. Za reštaurátorské práce vďačíme reštaurátorovi Tiborovi Kováčovi.

Celkový vzhľad stola sa vyznačuje jednoduchou, plynulou obrysovou líniou, tak na dyhovanom pláte, ako aj na podstoline s výsuvnou zásuvkou a nadstavbovou časťou s ohrádkou a výsuvnými zásuvkami. Stôl bol značne poznačený prirodzenou degradáciou  materiálov, ale hlavne mechanickým poškodením dyhovania časti horného plátu, bočných častí. Pôvodné dyhovanie plátu bolo na viacerých miestach oddelené od smrekového masívu a na týchto miestach bol viditeľný glejový podklad. Poškodené boli aj časti orechového dyhovania na samotnej podstoline, jednotlivé spoje boli uvoľnené a na celom dyhovaní sa nachádzali mechanické poškodenia pôvodnej šelakovej politúry a dyhovania. Na samotnej výsuvnej zásuvke chýbalo ozdobné kovanie a uzamykací kľúč. Časť sústružených prvkov z nadstavbovej časti chýbalo a to na ľavej a pravej strane horného písacieho plátu. Korpus bol napadnutý aj drevokazným hmyzom.

Po presune do reštaurátorského ateliéru boli jednotlivé časti hĺbkovo petrifikované v  roztoku a všetky časti omyté čistým toluénom. Nasledovala asanácia a postupné lepenie poškodených častí za pomoci stolárskych zvierok, lepenie uvoľnených dýh a dokladanie chýbajúcich dýh, ktoré boli zosnímané s historických nábytkov. Pod písacím plátom stola  sa nachádzala veľká výsuvná zásuvka s uzamykacím zámkom. Tento bol demontovaný, mechanicko-chemickým spôsobom vyčistený, bol k nemu dopasovaný dobový kľúč aj chýbajúci kovový ozdobný štítok. Po všetkých týchto úkonoch bolo prevedené tmelenie, brúsenie, mechanicko-chemické snímanie pôvodnej šelakovej politúry za pomoci jemného oceľového rúna a brúsnych hubiek. Tmelené miesta boli farebne doretušované, jednotlivé plochy boli zjednotené a pripravené na tzv. gruntovanie - zaplnenie pórov jemnou pemzou  za pomoci riedkeho šelaku, liehu a oleja. Na takto pripravený povrch bola postupne aplikovaná šelaková politúra.

Historické kreslo je vyhotovené z orechového masívu s klasickým čalúnením a použitím kože. Kreslo pôsobí stroho a jednoducho, ale elegantne, predné nohy sú dozdobené profilovými lištami, ktoré sa nachádzajú pod podrúčkami v prevedení čiernej farby. Operadlová časť je profilovaná do tvaru poloblúka. Korpus samotného kresla bol konštrukčne nevyhovujúci, značná časť konštrukčných spojov bola uvoľnená, zadná noha bola pozdĺžne ulomená a sekundárne spojená klincovým spojom, v operadlovej časti chýbala značná časť drevnej hmoty. Pôvodný kožený poťah bol mechanicky pretrhnutý, koža stvrdnutá, lámavá, stratila svoju elasticitu a pružnosť, pôvodná povrchová úprava bola značne znečistená od mastnoty a používania. Po presune do reštaurátorského ateliéru bolo realizované kompletné odčalúnenie jednotlivých vrstiev vrátane kože, ovčieho rúna, slamovej výplne, gurtní a pomocných čalúnnických materiálov. Jednotlivé konštrukčné segmenty, z ktorých bolo kreslo vyhotovené boli postupne demontované. Konštrukčné spoje boli očistené od zbytkov gleju a bola zrealizovaná dorezávka rezbárskym detailom na zadnej operadlovej časti. Postupne sa pristúpilo k mechanicko-chemickému odstráneniu pôvodnej šelakovej politúry. Po asanácií boli všetky drevené diely opätovne konštrukčne spojené za pomoci stolárskych zvierok a gurtní. Postupne bolo kreslo prebrúsené, vytmelené a farebne zjednotené domorením. Na opätovné prečalúnenie kresla bola použitá klasická hovädzia useň s prirodzenými defektmi v požadovanom odtieni. Pôvodná slamená výplň bola nahradená chemicky vyčistenou dobovou africkou trávou, ktorá bola vytvarovaná a prešitá do požadovaného tvaru. Operadlová aj sedadlová časť boli postupne fixované za pomoci čalúnnických klincov, ktoré boli potom prekrývané ozdobnými platinovanými klincami v požadovanom odtieni.

Reštaurovanie historického nábytku finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. 

Gemersko-malohontskému múzeum sa vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia podarilo komplexne zreštaurovať historické sedlo maďarského typu z konca 18. storočia. Odborným garantom a realizátorom projektu bola reštaurátorka Mgr. art. Eva Gáliková, ktorá sa špecializuje na reštaurovanie kože, kníh a pergamenu. Zreštaurované historické sedlo môžu návštevníci múzea obdivovať počas prehliadky Stálej vlastivednej expozície.

Jazdecké sedlo má mimoriadnu dokumentárnu hodnotu, je významným dokladom z hľadiska umeleckého remesla i dobovej cechovej produkcie. Sedlo bolo pred reštaurovaním na mnohých miestach poškodené, niektoré časti absentovali. Celkovo bol predmet povrchovo znečistený, drevené konštrukčné prvky boli uvoľnené, sekundárne nevhodne spojované, poškodené plesňami a už neaktívnym drevokazným hmyzom. Kostené dekory boli tiež mechanicky poškodené, časť dekorov chýbalo. Kožená časť bola na mnohých miestach deštruovaná, s veľkým rozsahom úbytkov, povrchovo silno znečistená a poškodená už neaktívnym hmyzom a plesňami. Technický stav celku jazdeckého sedla bolo možné hodnotiť ako podstatne narušený.

Vizuálne najzaujímavejšou časťou sú kostené dekory jazdeckého sedla. Štyri kostené platničky - dekory hrušiek jazdeckého sedla vykazovali menšie mechanické poškodenia a úbytky, s povrchovým prachovým depozitom. Na prednej rázsoche vľavo, na zadnej rázsoche vpravo a na vnútornom oblúku prednej rázsochy vľavo (v dĺžke 2,5 cm) sa zachovali kostené oblúkové vložky na hranách rázsoch sedla – ako osobitý výtvarný dekor jazdeckého sedla. Na jednej z kostených platničiek vidieť jednorožca, zobrazeného ako vzpínajúci sa na zadných nohách (heraldicky: „jednorožec v skoku“); telo, hriva a chvost koňa, z čela vyrastá rovný roh; symbol čistoty, odvahy a dvorskej lásky. Na druhej strane platničky je gryf , zobrazený v skoku, so zbrojou (pazúry, otvorený zobák s vyplazeným jazykom, v pravici s vytaseným mečom); dolná časť tela – lev so zdvojeným chvostom, horná časť tela – orol s krídlami; symbol pomsty a ochrany. Druhá platnička je opatrená zobrazením jeleňa - dozadu hľadiaci nakročený jeleň, na vnútornej strane je zobrazenie hlavy býka - zobrazená pri pohľade spredu. Kožený sedlový vankúš je ručne zošívaný, s dekoratívnym uplatnením spôsobu výplne (výplň sedlového vankúša ovčím rúnom a kukuričným šúpolím) a jej ohraničenia retiazkovým stehom. Koža bola celkovo povrchovo prešpinená, deformovaná, s mimoriadne veľkým rozsahom mechanických poškodení (oslabenie kože, pretrhnutie, chýbajúce časti), poškodená hmyzom a pravdepodobne aj plesňami, miestami znečistená fľakmi.

V priebehu reštaurovania jazdeckého sedla bolo zistené, že konštrukčne ide o tzv. maďarský typ sedla – tiszafüredský typ, s drevenou sedlovou kostrou – lyžiny a rázsochy, s výstužou pod sedlovým vankúšom surovou kožou (táto sa aplikovala za mokra, v procese schnutia došlo k jej napnutiu, a tak dodala sedlovému vankúšu pružnosť a voľnosť tvarujúc aj posedlie, zároveň prispievala k rovnomernému rozloženiu váhy jazdca na sedlovú kostru), s charakteristickým tvarovaním a výškou rázsoch s hruškami zdobenými zväčša dekorom – v súčasnosti sa tomuto typu sedla najviac približuje sedlo westernové.

Z rozmerov sedla vyplýva, že bolo určené pre jazdca – muža; a pre teplokrvné plemeno koní (na základe tvaru a rozmerov sedlovej komory). Na základe odberu štyroch malých vzoriek dreva zo sedlovej kostry pre vykonanie xylotomickej a dendrochronologickej analýzy sa zistilo, že všetky časti sú vyhotovené z jablone. Kožené časti boli z prifarbovanej jelenej/srnčej kože, výstuž pod vankúšom bola zo surovej hovädzej kože – pergamenu.

Hlavným cieľom reštaurovania bolo prinavrátenie dobrého technického stavu zbierkového predmetu, zabránenie jeho ďalšej deštrukcie použitím vhodných metód obnovy za účelom v čo najvyššej možnej miere spoločensky prezentovať umelecko-historickú a výtvarnú integritu historického jazdeckého sedla z konca 18. storočia, ktoré doposiaľ nebolo vystavené v stálej expozícií múzea.

Reštaurovanie sedla z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu. 

Cieľom katalógu, ako aj sprístupnenej výstavy (20. apríl - 13. jún 2021), s názvom Pôvab kraslíc je prezentácia rôznorodých techník výzdoby veľkonočných vajíčok, pochádzajúcich zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Autorkami sú etnologičky Oľga Bodorová a Ľudmila Pulišová. Vydanie katalógu finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj.

Katalóg Pôvab kraslíc je možné zakúpiť v Pokladni múzea. Predajná cena je 3€.