DOMOV
Predmet mesiaca január
Medzi najzaujímavejšie archeologické nálezy Gemersko-malohontského múzea získané v posledných rokoch patrí kamenný architektonický článok – torzo šambrány, pochádzajúci pravdepodobne z hradu Hajnáčka. Tento fragment neskorostredovekej až včasnonovovekej architektúry predstavuje nový zdroj poznatkov o dnes už zaniknutom hrade.
Šambrána je kamenné orámovanie okien a portálov, používané najmä v stredovekej a novovekej architektúre. Okrem praktickej funkcie – spevnenia otvoru v murive – mala aj výraznú estetickú úlohu. Tvarovaním, profiláciou a zdobením dokázala zvýrazniť význam budovy, dodať jej reprezentatívnosť a prezradiť architektonický štýl doby svojho vzniku. Práve preto sú šambrány dôležitým indikatívnym prvkom, ktorý odborníkom umožňuje určiť chronologické zaradenie stavby, či dokonca jej spoločenský status. Šambránu z Hajnáčky môžeme chronologicky zaradiť do obdobia renesancie, približne do 16. storočia.
Objav tohto architektonického článku je príkladom toho, ako môžu aj dlhodobo známe, no neidentifikované predmety nadobudnúť nový vedecký význam. Šambrána bola identifikovaná pri garáži, pri lekárni Myrtus v obci Hajnáčka. Údajne bola objavená v 70. tych rokoch počas výstavby garáži.
Šambránu v roku 2024 objavil a rozpoznal Ladislav Oravec, ktorý sa po dohode s vlastníkom pozemku, PharmDr. Štefanom Szepessym, postaral o jej prevoz a odovzdanie do Gemersko-malohontského múzea.
Nateraz nie je jasné, či šambrána bola objavená na primárnom alebo sekundárnom mieste nálezu. Sú určité indície, že architektonický článok pôvodne pochádza zo zaniknutého hradu Hajnáčka.
Profilácia kameňa, spôsob opracovania i materiál naznačujú, že ide o fragment okenného alebo dverového otvoru. Takéto prvky bývali súčasťou obytných či reprezentačných častí hradov – napr. palácov alebo veží.
Získanie tohto nálezu je výsledkom spolupráce obyvateľov obce a múzea. Ukazuje, že významné archeologické nálezy sa môžu ukrývať aj tam, kde by ich človek nečakal – v záhradách alebo hospodárskych dvoroch. Šambrána je dnes starostlivo uložená a evidovaná v zbierkach Gemersko-malohontského múzea a je dokladom neskorostredovekého až včasnonovovekého staviteľstva v Gemeri – Malohonte.
Autor tlačovej správy: PhDr. Alexander Botoš (archeológ Gemersko-malohontského múzea)
Kontakt: 047/56 32 741, botos@gmmuzeum.sk
