RNDr. J. Aláč /Vedúci oddelenia dokumentácie a správy zbierok/
Vyznamenanie Československý vojnový kríž 1939
V roku 2024 si Slovensko pripomenie 80. výročie Slovenského národného povstania. Aj Gemersko-malohontské múzeum svojimi aktivitami prispeje k pripomenutiu si tohto významného výročia. Bude to napríklad aj prostredníctvom výberu zbierkových predmetov súvisiach s protifašistickým odbojom a SNP, ktoré budú verejnosti predstavené prostredníctvom predmetu mesiaca. Predmetom mesiaca február bude Československý vojnový kríž 1939. V mesiaci august to bude československý ľahký guľomet ZB 30J, s ktorým je spojených niekoľko zaujímavých súvislostí. V zbierkach Gemersko-malohontského múzea sa nachádza mnoho ocenení a vyznamenaní z rôznych období. Jedným z nich je aj Československý vojnový kríž 1939.
Československý vojnový kríž 1939bol zriadený rozhodnutím exilovej vlády Československej republiky 20. decembra 1940. Bol udeľovaný za zásluhy v bojoch za oslobodenie Československa v období od roku 1939. Mohli ho získať československí štátni príslušníci vo vlasti, jednotlivci, ale i celé jednotky československej armády v zahraničí. Od roku 1948 bol udeľovaný i príslušníkom spojeneckých armád. Udeľovaný bol za preukázaný vynikajúci a úspešný bojový alebo veliteľský čin, pri ktorom bol držiteľ vystavený nebezpečenstvu ohrozenia života alebo svoj život obetoval. Viaceré osobnosti, ktorým bolo toto vyznamenanie udelené, majú väzbu na priestor Gemera-Malohontu. Jeho držiteľom je generál a veliteľ povstaleckej armády Rudolf Viest, rodák z Revúcej. Dvakrát bol udelený Júliusovi Noskovi, rodákovi z Tisovca, náčelníkovi štábu Veliteľstva 1. česko-slovenskej armády na Slovensku. Jeho nositeľkou bola aj Kvetoslava Viestová, ktorá spolu s manželom Dušanom Viestom, rodákom z Revúcej a bratom generála Rudolfa Viesta, spoluzakladala a bola vedúcou osobnosťou odbojovej skupiny Flóra. Udelený bol aj Ottovi Smikovi, ktorého rodinný pôvod je z Tisovca. Bol to najlepší slovenský stíhací pilot v RAF. Jeho nositeľom bol aj Ján Nálepka, jediný Slovák bojujúci v Sovietskom zväze, ktorý získal najvyššie vyznamenanie Hrdina Sovietskeho zväzu a ktorého meno niesli v minulosti v Rimavskej Sobote vojenské kasárne.
Československý vojnový kríž 1939 bol udelený aj čatárovi v zálohe Jozefovi Ladislavovi Elznicovi 10. januára 1947. Jozef Ladislav Elznic sa narodil 30. septembra 1906 v Satu Mare v dnešnom Rumunsku, vtedy súčasti Rakúsko-Uhorska. Od 28. októbra 1944 do 15. marca 1945 bojoval ako člen 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina, ktorej veliteľom bol kapitán Alexej Semjonovič Jegorov. Múzeum má vo svojich zbierkach niekoľko predmetov, ktoré sa vzťahujú na jeho partizánsku činnosť, ako partizánske legitimácie, vyznamenania alebo časti odevov.