DOMOV
Sluka hôrna (Scolopax rusticola), známa aj ako sluka lesná, patrí do radu bahniakov. Je veľká približne ako holub, má však nápadne dlhý zobák. Je sfarbená nenápadne hnedo, tzv. krypticky – jej sfarbenie pripomína farbu opadaných listov a je tak veľmi dobre maskovaná pred predátormi, či už pri hniezdení, alebo zbere potravy.
Je rozšírená na väčšine územia Európy a v časti Ázie. Obľubuje listnaté, prípadne zmiešané lesy s hustým podrastom a mäkkou pôdou s čistinkami. Aktívna je hlavne za šera, či už ráno, alebo večer. Jej hlavnou potravou sú dážďovky, larvy hmyzu, slimáky a iné bezstavovce, no občas sa živí aj rastlinnou potravou. Najčastejšie zbiera potravu tak, že citlivý zobák pichne do pôdy a keď zacíti dážďovku, pootvorí špičku zobáka a tak ju uloví.
Žije veľmi skryto a nenápadne. Najľahšie ju môžeme pozorovať počas toku, keď samček počas dvorenia samičke preletuje počas stmievania nízko nad porastom a píska a kvorká. Jednej samičke dvorí aj viacero samčekov naraz.
Hniezdo si stavia na zemi, je jednoduché, pripomína jamku. Samička znesie najčastejšie 4 vajíčka. Mláďatá sa liahnu operené páperím a hneď opúšťajú hniezdo, no samička sa o ne naďalej stará a v prípade nebezpečenstva ich dokáže preniesť na určitú vzdialenosť v pazúroch alebo medzi nohami.
Je sťahovavá, prilieta k nám koncom februára a v marci. Patrí medzi poľovnú zver a ešte donedávna bolo tradíciou vítať začiatok novej poľovníckej sezóny a slúk ako prvých poslov jari poľovačkou a olovom. V súčasnosti je lov slúk povolený už len v jesennom období.
