Predmetom mesiaca január v Gemersko-malohontskom múzeu je prenosný, tzv. malý cimbal, ktorý zhotovil Arpád Deme z Uhorského pre cimbalistu Gejzu Cibuľu z Klenovca.
Malý cimbal našiel v minulosti uplatnenie najmä v ľudovom prostredí a už v 18. storočí sa stal súčasťou sláčikových hudieb. Bol to prenosný nástroj bez nôh, ktorý nosili cimbalisti zavesený na pleci, pri hre ho položili na stôl, na sud alebo opreli o svoje nohy a hrali na ňom v miernom predklone, pričom používali paličky obalené handričkou, plsťou, vatou, filcom alebo iným mäkkým materiálom.Okrem prezentovaného malého cimbalu možno v rámci zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea tento hudobný nástroj vidieť v stálej expozícii na olejomaľbe s názvom Táborenie husárov z konca 18. storočia, či na grafike z roku 1856 od Mikuláša Barabáša zobrazujúcej príchod nevesty s hudobným sprievodom rómskejkapely.
K zdokonaleniu cimbalu došlo až koncom 19. storočia, keď ho v budapeštianskych dielňach J. V. Schundu a J. Boháka doplnili o nohy, získal tlmičeovládané pedálom, zväčšila sa jeho veľkosť a tónový rozsah.Napriek tomu bol malý cimbal používaný eštev 2. polovici 20. storočia v ľudových hudbách na severe Slovenska, nov priestore Gemera-Malohontu bol i súčasťou niektorých rómskych kapiel.