DOMOV
Gemersko-malohontské múzeum v roku 2018 realizovalo v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti medzinárodný archeologický výskum na zaniknutom kláštore Pavlínov pri obci Slavec, v miestnej časti Gombasek. Kláštor bol založený v roku 1371 a zničený bol v roku 1566.
Počas archeologického výskumu bolo objavených niekoľko významných archeologických nálezov, medzi ktorými si pozornosť zasluhujú drobné železné nálezy – súčasti knižného kovania z obalu neskorostredovekého kódexu - rukopisu, ktoré boli objavené v priestore zaniknutého kláštorného kostola.
Nálezy knižných kovaní nepatria k najbežnejším nálezom objavených počas archeologických výskumov. Najčastejšie sa knižné kovania objavujú predovšetkým počas archeologických výskumov zaniknutých kláštorných objektov a na hradoch.
Počas archeologického výskumu bolo objavených šesť bronzových nárožných kovaní z predného a zadného obalu neskorostredovekého kódexu. Kovania sú štvorcovitého tvaru, v centrálnej časti je vystupujúca puklička, okolo ktorej sú kruhovite usporiadané vpichy. Nárožné kovania sú unikátne zachované. Zachovali sa totiž aj s fragmentmi drevenej knižnej dosky, ktorá bola potiahnutá kožou a tvorila obal kódexu. Kovania boli ku knižnej doske pripevnené bronzovými nitmi.
Nárožné kovania sú umiestňované v rohoch knižnej dosky, z dôvodu ochrany knižnej väzby pred mechanickým poškodením. V neskorom stredoveku a v období renesancie boli kovania najčastejšie opatrené vystupujúcimi pukličkami, ktorých úlohou bolo väzbu knihy pri ležatom uložení vyvyšovať, a chrániť ju tak pred mechanickým poškodením, ako aj pred prípadnou vlhkosťou. Objavené nárožné kovania pochádzajú z obdobia 15. až 16. storočia.
Počas archeologického výskumu bola objavená aj háčiková spona s prierezovou záchytkou. Chrbát spony je zdobený plasticky vystupujúcim nápisom v gotickej minuskule „maria“. Spona pochádza z neskorogotického obdobia.
Spony na historických knihách boli dôležitým a praktickým prvkom v knižnej väzbe. Masívne tvary knižných blokov museli byť stále stlačené, aby sa knižné dosky pod tlakom listov samočinne neroztvárali. Zároveň chránili knihu pred poškodením z vplyvov ovzdušia (vlhkosť, prach), ako aj pred biologickým poškodením (hmyz, pleseň).
