DOMOV
Miesto: Expozícia Slovenského národného povstania a protifašistického odboja v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote
Termín: 24. októbra 2024; o 16.00 hodine pre verejnosť
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote Vás 24. októbra 2024 pozýva na prednášku RNDr. Jána Aláča venovanú osobnosti protifašistického bojovníka Jána Ušiaka. V týchto dňoch si pripomíname 110 rokov od jeho narodenia (4. októbra) a 80. rokov od jeho smrti (3. novembra). V Rimavskej Sobote je po ňom pomenovaná ulica (Poručíka Ušiaka). V Bakte stojí pomník s bustou Jána Ušiaka (z roku 1974). Jeho meno je na pamätných tabuliach v rodnej Budinej a v mieste jeho posledných chvíľ života v Čeladnej (Česká republika).
Ale kto to vlastne bol? Ján Ušiak sa narodil v Budinej (okres Lučenec) 4. októbra 1914. Po prvej svetovej vojne sa jeho rodina presťahovala z hornatej Budinej do úrodnejšej Bakty pri Rimavskej Sobote. Tu prežil detstvo a mladosť. Ak by sa narodil do iných – pokojnejších čias, bol by roľníkom, pracoval by na rodinnom hospodárstve a živil by sa pravdepodobne tiež ako robotník. Napokon takto prežil 28 rokov svojho života. Dramatické boli posledné dva roky a hlavne posledných niekoľko mesiacov...
Do života rodiny Ušiakovcov zasiahla ešte skôr Viedenská arbitráž (1938), kedy bola Rimavská Sobota a jej okolie zabraté Maďarskom, a následne vypuknutie druhej svetovej vojny. Aj Ján Ušiak musel v roku 1942 narukovať do maďarskej armády a bol poslaný do vojny proti Sovietskemu zväzu. Dostal sa do zajatia, kde požiadal o vstup do československých jednotiek. Vstúpil do Prvého česko-slovenského armádneho zboru. Jeho schopnosti a osobnostné vlastnosti rozhodli, že v lete roku 1944 absolvoval výcvik v partizánskej škole v Sviatošine pri Kyjeve. Tu sa sformovala skupina vojakov, výsadok, ktorý bol základom neskoršej 1. česko-slovenskej partizánskej brigády Jana Žižku z Trocnova. Ján Ušiak sa stal jeho veliteľom. 21 mužov v dvoch skupinách bolo v druhej polovici augusta 1944 vysadených v okolí Sklabine na pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Pri Martine sa zúčastnili prvých bojov a mali prvých ranených. Na základe nového rozkazu sa presunuli na západ k hranici a prebili sa na územie Protektorátu Čechy a Morava. Pôvodná skupina sa rozrastala už na slovenskom území, a podobne to bolo aj po prechode na Moravu.
Jánovi Ušiakovi ostával už len mesiac života. Vďaka jednému mesiacu na povstaleckom území a jednému mesiacu na území Protektorátu Čechy a Morava sa Ján Ušiak stal jednou z významných postáv protifašistického odboja Slovenska, Čiech a Moravy. Bol veliteľom najväčšej partizánskej jednotky v priestore Protektorátu Čechy a Morava – 1. československej partizánskej brigády Jana Žižku z Trocnova. V bezvýchodiskovej situácii zranený spáchal samovraždu, aby sa nedostal do rúk Nemcov a gestapa. Záver jeho života je spojený s hrdinstvom, ale aj zradou, tak ako to pri silných príbehoch býva. A „príbeh“ Jána Ušiaka silné svedectvo sprostredkováva.
