Výstava je zameraná na perzekučné opatrenia slovenského štátu namierené proti Rómom. V úvode sa venuje nacistickej rasovej politike a prenasledovaniu Sintov a Rómov. Približuje genocídu rómskych komunít, ktorá vyvrcholila likvidáciou „cigánskeho rodinného tábora“ v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Auschwitz – Birkenau. Záverečná časť je zameraná na protirómsku politiku slovenského štátu medzi rokmi 1939 až 1945. Autorom výstavy je historik Matej Beránek z Múzea holokaustu: „Výstava reflektuje konkrétne kroky, ktoré uskutočnil slovenský štát v oblasti protirómskej politiky. Od zavádzania pracovnej povinnosti, reštrikcie v každodennom živote, propagandu namierenú proti Rómom až po represálie po vypuknutí Slovenského národného povstania.“
Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi a zástupca delegácie Slovenskej republiky v Medzinárodnej aliancii pre pripomínanie holokaustu (IHRA) doplnil: „Zanedbávanie genocídy Rómov počas holokaustu prispelo k predsudkom a diskriminácii, ktoré mnohé rómske komunity stále zažívajú. Pociťujúc zodpovednosť čeliť takýmto formám rasizmu a diskriminácie sme v Medzinárodnej aliancii (IHRA) prijali definíciu anticiganizmu/ protirómskej diskriminácie. Bolo by veľkým prínosom pre obyvateľov našej krajiny, ak by sa táto definícia presadila aj v Národnej rade Slovenskej republiky. Tá už v minulosti vyslovila súhlas s pracovnou definíciou antisemitizmu vypracovanou IHRA.“
„Výstavu plánujeme prezentovať v mestách na celom území Slovenska. Keďže bude inštalovaná priamo v uliciach, mnohí naši spoluobčania sa z nej prvýkrát dozvedia o osudoch Rómov počas holokaustu, nevynímajúc územie Slovenska,“ dodal Korčok.