A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Ne:
9:00 - 17:00
DOMOV

Románske plevové tehly z kostolov v Gemerskom Jablonci a Žípe - Predmet mesiaca september 2023

01.09.2023 - 30.09.2023
Kurátor/ka výstavy:
PhDr. Alexander Botoš

Gemersko-malohontské múzeum predstavuje predmet mesiaca september 2023.

Znalosť výroby tehál pochádza približne z 9. tisícročia pred n. l. Táto, vtedy ešte nepálená tehla je dokonca staršia ako produkcia keramiky. S prvými pálenými tehlami sa stretávame na sumerských palácových a chrámových stavbách zo 7. tisícročia pred n. l.

Do našich končín znalosť výroby tehál priniesli Rimania, ktorí túto technológiu prebrali od Etruskov a rozšírili ju do všetkých kútov svojej rozsiahlej ríše, siahajúcej až k brehom Dunaja. Vysoká kvalita rímskej keramiky umožňovala vytvárať zložité stavebné konštrukcie. Na strechách budov s miernym sklonom ležala ťažká keramická krytina. Od názvu tejto rímskej strešnej tašky tegula (škridlica) si slovenčina, ale aj  maďarčina odvodila termín tehla/tégla.

Zatiaľ čo na našom území po zániku Rímskej ríše výroba stavebnej keramiky upadla, v Stredomorí sa táto tradícia udržovala a neskôr opätovne prenikala do severnejších častí Európy. U nás sa znovu objavila s nástupom románskej architektúry.

Prvé tehlové stavby u nás sú vidiecke kostoly. Ich výskyt nebol plošný a zdá sa, že ani nesúvisel s dostupnosťou iných stavebných materiálov. Po celý stredovek sa  na území Slovenska tehla využívala prevažne ako doplnkový stavebný materiál popri kameni. Stavali sa z nej najmä klenby,  špalety okien a dverí. Výnimkou sú napríklad  románsko-gotické kostoly v prevažnej miere situované na  južnom Slovensku.

V románskom období sa používal osobitý druh tehál označovaný ako tzv. plevovky. Plevovky boli používané  približne v 11. až 14. storočí, sú špecifické obsahom organického plniva (obilných pliev) v  hline. Tehly sú typické mäkkým výpalom a pórovitým povrchom.  Rozmery tehál boli veľmi variabilné, čo bolo pravdepodobne spôsobené ručnou výrobou tehál.

V zbierkach Gemersko-malohontského múzea sú uložené plevovky objavené archeológom A. Botošom počas archeologických výskumov románskeho kostola Sv. Abdona a Sennena v Gemerskom Jablonci a v interiéri neskorománskeho – gotického  kostola v Žípe. Plevové tehly z oboch kostolov sú datované do obdobia 13. storočia.

hello world!

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Novohradské múzeum a galéria LučenecHorehronské múzeum BreznoPohronské múzeum v Novej BaniStredoslovenské múzeumStredoslovenská galéria
Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left