A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 17:00 |
So-Ne:
13:00 - 17:00
DOMOV
Reštaurovanie historických župných zástav z 18. storočia
13. 1. 2021

Stálu vlastivednú expozíciu Gemersko-malohontského múzea sme začiatkom júla 2020 doplnili o historické župné zástavy, ako symboly a insígnie niekdajšej Gemerskej župy z 18. storočia. Komplexné reštaurovanie dvoch historických zástav z rokov 1741 a 1793 sa podarilo vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia. Odborným garantom a realizátorom projektu bola reštaurátorka Mgr. art. Barbora Figuli, ktorá sa špecializuje na reštaurovanie historického textilu a odevu. Ide pravdepodobne o najstaršie župné zástavy, ktoré sa na území dnešného Slovenska nachádzajú. Obidve obojstranne maľované zástavy sú ručné práce, ktorých výrobca a pôvod sú neznáme. Datovanie spadá do obdobia panovania Márie Terézie (1740 - 1780) a Františka I. (1792 - 1835):

Prvá zástava z roku 1741 má obdĺžnikový tvar, do špica zastrihnutý. Vyhotovená je zo svetlomodrej jemnej látky. Latinský nápis na averze zástavy je ručne maľovaný zlatými písmenami: „VEXILLUM COMITATUS GÖMÖRIENSIS 1741 (Zástava Gemerskej župy)”, okolo písmen sa nachádza hnedý vavrínový veniec. Na okraji zástavy sa nachádza zlatá ornamentálna výzdoba. Žrď je drevená s medenou násadkou, druhotne vyrobená. Na jednej strane žrde sa nachádza cisárska koruna a iniciály panovníka F. I. (pozn. František I.), na druhej strane je text v maďarskom jazyku: „NEMES GÖMÖR KISHONT VÁRMEGYE” (Vznešená župa Gemera-Malohontu). Na žrdi je nasadený medený ozdobný hrot s datovaním 1809. Samotná zástava má dĺžku 120 cm, šírku 155 cm, žrď meria 325 cm.

V poradí druhá župná zástava je vyhotovená z tenkého hodvábu svetlomodrej farby so zlatým lemovaním. Tvar má takisto obdĺžnikový a do špica zastrihnutý. Na averze zástavy sa nachádza pozlátený text v latinčine: „ANNO DOMINI 1793 (roku Pána).“ V strede je umiestnený ručne maľovaný zelený vavrínový veniec a farebný erb Uhorska. Na reverze môžeme čítať latinský text: „INCLYTI COMITATUS GÖMÖRIENSIS (Slávna Gemerská župa)”, uprostred je zelený vavrínový veniec s farebným erbom Gemerskej župy. Zástava má drevenú žrď so železnou násadkou. Zástava má dĺžku 240 cm, šírku 160 cm, žrď meria 284 cm.

Obe zástavy boli v kritickom stave so značným poškodením celej plochy zástavy. Reštaurátorským prieskumom bolo zistené, že v oboch prípadoch ide o hodvábnu tkaninu, ktorá je citlivá na vplyv okolitých podmienok (teplo, svetlo, vlhkosť) a časom vlákna krehnú, strácajú pružnosť a pevnosť a pri manipulácii sa lámu. Podkladová tkanina bola degradovaná, na veľa miestach poškodená, polámaná, veľa fragmentov bolo oddelených od celku alebo úplne chýbalo. Na ploche sa nachádzali aj sekundárne zásahy, záplaty sekundárnou tkaninou aj šitie sekundárnou hodvábnou niťou. Zástavy boli vyblednuté a znečistené viazaným a neviazaným depozitom. Oddeľovali sa nové fragmenty a materiál sa aj pri menšom pohybe lámal. Dôležité preto bolo spevniť materiál pomocnou tkaniny po celej ploche, aj cez maľbu, pretože materiál pod ňou bol rovnako polámaný.

Základným cieľom reštaurovania bolo stabilizovať textilný materiál a zachovať čo najviac jeho častí. Materiál spevniť tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu poškodzovaniu, aby bolo predmet možné vystaviť. Textilná časť zástavy bola najskôr povrchovo očistená od neviazaného depozitu. Čistenie prebiehalo pomocou muzeálneho vysávača, povrch bol odsávaný cez sieťku, aby sa predišlo poškodeniu materiálu. Po suchom procese čistenia bola textilná časť zástavy očistená lokálne mokrým procesom. Pomocou vatového tampónu namočeného v demineralizovanej vode bol povrch jemne čistený. Poškodené miesta bez úbytkov materiálu, tam kde bolo možné trhliny na seba nadpojiť, boli fixované pomocou polyamidového textilného zváracieho prášku a reštaurátorskej ihly. Úbytky materiálu bolo potrebné doplniť, aby došlo k estetickému sceleniu predmetu zvolením vhodného typu a farby materiálu. Počas reštaurovania sa tiež zistilo, že rok na rubovej strane v poradí druhej zástavy je 1705 (nie 1793), tým datovanie spadá do obdobia panovania Jozefa I. (1705 - 1711). Maľba bola doplnená v takej miere, aby predmet spĺňal estetickú, ale aj informatívnu funkciu, aby bol text a symboly na nej dostatočne čitateľné. Celkovo môžeme konštatovať, že sa podarilo spomaliť proces degradácie a poškodzovania predmetu a zachovať jeho formu čo najlepšie v danom čase.

hello world!
Prejsť na
ostatné aktuality
Podporte vydanie Zborníka GEMER-MALOHONT

Občianske združenie Priatelia histórie Novohradu spustilo kampaň na vydanie Zborníka Stretnutia priateľov regionálnej histórie 2021. Odmenou Vám bude nielen limitovaná dvojzväzková verzia zborníka (640 strán, bežná bude mať len 320 strán), ale aj ďalšie publikácie. Zároveň, tak ako to bolo v roku 2020, aj v tomto roku prispením do kampane podporíte aj vydanie Zborníka Gemersko-malohontského múzea GEMER-MALOHONT, 17. ročník, 2021, v rozsahu 250 strán.
Veríme, že nám zachováte vernosť a podporíte vznik Zborníka zo Stretnutia priateľov regionálnej histórie 2021 a Zborníka GEMER-MALOHONT 2021. Vyzbieraná suma je určená výlučne na tlač publikácií.

Kampaň môžete podporiť TU

Prispením do kampane môžete získať nielen dobrý pocit, ale aj zaujímavé odmeny. Je ich naozaj veľa. Je tam mnoho kníh z Novohradu a okolia, ale aj z Gemera-Malohontu, ktoré sa v bežnej distribúcii nikdy neobjavia a tiež niekoľko takých, z ktorých sú tam úplne posledné kusy (Vôňa benzínu, Krídla nad Novohradom, Zborník zo Stretnutia priateľov regionálnej histórie 2016). Súčasťou odmien je aj Zborník Gemer-Malohont, roč. 17, 2021. Čím skôr sa rozhodnete prispieť, tým väčší výber máte.
Ďakujeme za pomoc a podporu!

Reštaurovanie písacieho stola a kresla básnika Mihálya Tompu

Gemersko-malohontskému múzeu sa vďaka účelovým prostriedkom Banskobystrického samosprávneho kraja v rokoch 2020 - 2021 podarilo zreštaurovať pracovný stôl a kreslo popredného maďarského básnika 19. storočia a rodáka mesta Rimavská Sobota, Mihálya Tompu (1817 - 1868). Písací stôl s nadstavbou i kreslo predstavujú nábytok z obdobia biedermeieru druhej polovice 19. storočia. Oba nábytky tvoria súčasť stálej vlastivednej expozície múzea. Pôvodne sa nábytok používal v pracovnej izbe reformovaného kňaza Mihálya Tompu v Chanave. Cieľom reštaurovania bola snaha o prinavrátenie hmotnej podstaty a pôvodného vzhľadu historického nábytku. Za reštaurátorské práce vďačíme reštaurátorovi Tiborovi Kováčovi.

pracovný stôl a kreslo básnika M. Tompu v Stálej vlastivednej expozícii múzea

Celkový vzhľad stola sa vyznačuje jednoduchou, plynulou obrysovou líniou, tak na dyhovanom pláte, ako aj na podstoline s výsuvnou zásuvkou a nadstavbovou časťou s ohrádkou a výsuvnými zásuvkami. Stôl bol značne poznačený prirodzenou degradáciou  materiálov, ale hlavne mechanickým poškodením dyhovania časti horného plátu, bočných častí. Pôvodné dyhovanie plátu bolo na viacerých miestach oddelené od smrekového masívu a na týchto miestach bol viditeľný glejový podklad. Poškodené boli aj časti orechového dyhovania na samotnej podstoline, jednotlivé spoje boli uvoľnené a na celom dyhovaní sa nachádzali mechanické poškodenia pôvodnej šelakovej politúry a dyhovania. Na samotnej výsuvnej zásuvke chýbalo ozdobné kovanie a uzamykací kľúč. Časť sústružených prvkov z nadstavbovej časti chýbalo a to na ľavej a pravej strane horného písacieho plátu. Korpus bol napadnutý aj drevokazným hmyzom.

stav písacieho stola po reštaurovaní

Po presune do reštaurátorského ateliéru boli jednotlivé časti hĺbkovo petrifikované v  roztoku a všetky časti omyté čistým toluénom. Nasledovala asanácia a postupné lepenie poškodených častí za pomoci stolárskych zvierok, lepenie uvoľnených dýh a dokladanie chýbajúcich dýh, ktoré boli zosnímané s historických nábytkov. Pod písacím plátom stola  sa nachádzala veľká výsuvná zásuvka s uzamykacím zámkom. Tento bol demontovaný, mechanicko-chemickým spôsobom vyčistený, bol k nemu dopasovaný dobový kľúč aj chýbajúci kovový ozdobný štítok. Po všetkých týchto úkonoch bolo prevedené tmelenie, brúsenie, mechanicko-chemické snímanie pôvodnej šelakovej politúry za pomoci jemného oceľového rúna a brúsnych hubiek. Tmelené miesta boli farebne doretušované, jednotlivé plochy boli zjednotené a pripravené na tzv. gruntovanie - zaplnenie pórov jemnou pemzou  za pomoci riedkeho šelaku, liehu a oleja. Na takto pripravený povrch bola postupne aplikovaná šelaková politúra.

stav písacieho stola po reštaurovaní

Historické kreslo je vyhotovené z orechového masívu s klasickým čalúnením a použitím kože. Kreslo pôsobí stroho a jednoducho, ale elegantne, predné nohy sú dozdobené profilovými lištami, ktoré sa nachádzajú pod podrúčkami v prevedení čiernej farby. Operadlová časť je profilovaná do tvaru poloblúka. Korpus samotného kresla bol konštrukčne nevyhovujúci, značná časť konštrukčných spojov bola uvoľnená, zadná noha bola pozdĺžne ulomená a sekundárne spojená klincovým spojom, v operadlovej časti chýbala značná časť drevnej hmoty. Pôvodný kožený poťah bol mechanicky pretrhnutý, koža stvrdnutá, lámavá, stratila svoju elasticitu a pružnosť, pôvodná povrchová úprava bola značne znečistená od mastnoty a používania. Po presune do reštaurátorského ateliéru bolo realizované kompletné odčalúnenie jednotlivých vrstiev vrátane kože, ovčieho rúna, slamovej výplne, gurtní a pomocných čalúnnických materiálov. Jednotlivé konštrukčné segmenty, z ktorých bolo kreslo vyhotovené boli postupne demontované. Konštrukčné spoje boli očistené od zbytkov gleju a bola zrealizovaná dorezávka rezbárskym detailom na zadnej operadlovej časti. Postupne sa pristúpilo k mechanicko-chemickému odstráneniu pôvodnej šelakovej politúry. Po asanácií boli všetky drevené diely opätovne konštrukčne spojené za pomoci stolárskych zvierok a gurtní. Postupne bolo kreslo prebrúsené, vytmelené a farebne zjednotené domorením. Na opätovné prečalúnenie kresla bola použitá klasická hovädzia useň s prirodzenými defektmi v požadovanom odtieni. Pôvodná slamená výplň bola nahradená chemicky vyčistenou dobovou africkou trávou, ktorá bola vytvarovaná a prešitá do požadovaného tvaru. Operadlová aj sedadlová časť boli postupne fixované za pomoci čalúnnických klincov, ktoré boli potom prekrývané ozdobnými platinovanými klincami v požadovanom odtieni.

stav kresla pred reštaurovaním
stav kresla po reštaurovaní

Reštaurovanie historického nábytku finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. 

Reštaurovanie jazdeckého sedla z konca 18. storočia

Gemersko-malohontskému múzeum sa vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia podarilo komplexne zreštaurovať historické sedlo maďarského typu z konca 18. storočia. Odborným garantom a realizátorom projektu bola reštaurátorka Mgr. art. Eva Gáliková, ktorá sa špecializuje na reštaurovanie kože, kníh a pergamenu. Zreštaurované historické sedlo môžu návštevníci múzea obdivovať počas prehliadky Stálej vlastivednej expozície.

Jazdecké sedlo má mimoriadnu dokumentárnu hodnotu, je významným dokladom z hľadiska umeleckého remesla i dobovej cechovej produkcie. Sedlo bolo pred reštaurovaním na mnohých miestach poškodené, niektoré časti absentovali. Celkovo bol predmet povrchovo znečistený, drevené konštrukčné prvky boli uvoľnené, sekundárne nevhodne spojované, poškodené plesňami a už neaktívnym drevokazným hmyzom. Kostené dekory boli tiež mechanicky poškodené, časť dekorov chýbalo. Kožená časť bola na mnohých miestach deštruovaná, s veľkým rozsahom úbytkov, povrchovo silno znečistená a poškodená už neaktívnym hmyzom a plesňami. Technický stav celku jazdeckého sedla bolo možné hodnotiť ako podstatne narušený.

stav pred reštaurovaním
stav pred reštaurovaním
stav po reštaurovaní
stav po reštaurovaní

Vizuálne najzaujímavejšou časťou sú kostené dekory jazdeckého sedla. Štyri kostené platničky - dekory hrušiek jazdeckého sedla vykazovali menšie mechanické poškodenia a úbytky, s povrchovým prachovým depozitom. Na prednej rázsoche vľavo, na zadnej rázsoche vpravo a na vnútornom oblúku prednej rázsochy vľavo (v dĺžke 2,5 cm) sa zachovali kostené oblúkové vložky na hranách rázsoch sedla – ako osobitý výtvarný dekor jazdeckého sedla. Na jednej z kostených platničiek vidieť jednorožca, zobrazeného ako vzpínajúci sa na zadných nohách (heraldicky: „jednorožec v skoku“); telo, hriva a chvost koňa, z čela vyrastá rovný roh; symbol čistoty, odvahy a dvorskej lásky. Na druhej strane platničky je gryf , zobrazený v skoku, so zbrojou (pazúry, otvorený zobák s vyplazeným jazykom, v pravici s vytaseným mečom); dolná časť tela – lev so zdvojeným chvostom, horná časť tela – orol s krídlami; symbol pomsty a ochrany. Druhá platnička je opatrená zobrazením jeleňa - dozadu hľadiaci nakročený jeleň, na vnútornej strane je zobrazenie hlavy býka - zobrazená pri pohľade spredu. Kožený sedlový vankúš je ručne zošívaný, s dekoratívnym uplatnením spôsobu výplne (výplň sedlového vankúša ovčím rúnom a kukuričným šúpolím) a jej ohraničenia retiazkovým stehom. Koža bola celkovo povrchovo prešpinená, deformovaná, s mimoriadne veľkým rozsahom mechanických poškodení (oslabenie kože, pretrhnutie, chýbajúce časti), poškodená hmyzom a pravdepodobne aj plesňami, miestami znečistená fľakmi.

kostený dekor v podobe jednorožca v skoku
kostený dekor v podobe gryfa zobrazeného v skoku so zbrojou
kostený dekor v podobe jeleňa

V priebehu reštaurovania jazdeckého sedla bolo zistené, že konštrukčne ide o tzv. maďarský typ sedla – tiszafüredský typ, s drevenou sedlovou kostrou – lyžiny a rázsochy, s výstužou pod sedlovým vankúšom surovou kožou (táto sa aplikovala za mokra, v procese schnutia došlo k jej napnutiu, a tak dodala sedlovému vankúšu pružnosť a voľnosť tvarujúc aj posedlie, zároveň prispievala k rovnomernému rozloženiu váhy jazdca na sedlovú kostru), s charakteristickým tvarovaním a výškou rázsoch s hruškami zdobenými zväčša dekorom – v súčasnosti sa tomuto typu sedla najviac približuje sedlo westernové.

Z rozmerov sedla vyplýva, že bolo určené pre jazdca – muža; a pre teplokrvné plemeno koní (na základe tvaru a rozmerov sedlovej komory). Na základe odberu štyroch malých vzoriek dreva zo sedlovej kostry pre vykonanie xylotomickej a dendrochronologickej analýzy sa zistilo, že všetky časti sú vyhotovené z jablone. Kožené časti boli z prifarbovanej jelenej/srnčej kože, výstuž pod vankúšom bola zo surovej hovädzej kože – pergamenu.

Hlavným cieľom reštaurovania bolo prinavrátenie dobrého technického stavu zbierkového predmetu, zabránenie jeho ďalšej deštrukcie použitím vhodných metód obnovy za účelom v čo najvyššej možnej miere spoločensky prezentovať umelecko-historickú a výtvarnú integritu historického jazdeckého sedla z konca 18. storočia, ktoré doposiaľ nebolo vystavené v stálej expozícií múzea.

priebeh reštaurovania
priebeh reštaurovania
priebeh reštaurovania
priebeh reštaurovania

Reštaurovanie sedla z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu. 

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left