A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 18:00 |
So-Ne:
10:00 - 18:00
DOMOV

Biológia vzrušenia

24. 06. 2021 - 31. 08. 2021
Kurátor/ka výstavy:
Ing. Jozef Csütörtöky, PhD.
24. júna 2021 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy Biológia vzrušenia.

Putovná pamätná výstava Hansa Selyeho, autora teórie stresu, podáva obraz o životnej dráhe tvorcu teórie stresu Hansa Selyeho od študentských rokov v Komárne po vedecké výskumy v Montreali. Hans Selye bol jedným z mála velikánov modernej biológie.

Výstavu pripravilo Podunajské múzeum v Komárne v spolupráci s Maďarským národným múzeom – Múzeom histórie medicíny I. Semmelweisa v Budapešti a Múzeom Györgya Klapku v Komárome. Kurátorom výstavy je Ing. Jozef Csütörtöky, PhD., riaditeľ Podunajského múzea v Komárne.

Pamätná výstava Hansa Selyeho, svetoznámeho vedca experimentálnej medicíny, je rozdelená do jedenástich tematických celkov. Historický úvod predstavuje mesto Komárno na začiatku 20. storočia. Úvodné panely sú venované rodine Selyeových a školským štúdiám Hansa Selyeho v Komárne. Najrozsiahlejšia časť výstavy je venovaná vedecko-výskumnej činnosti Hansa Selyeho a popisu teórie stresu. Výstava oboznamuje návštevníka aj so svetoznámym Medzinárodným inštitútom stresu v Montreale.

Hans Selye bol mimoriadne aktívny aj v oblasti publikačnej činnosti, napísal 40 kníh a okolo 1 700 vedeckých štúdií. Niektoré jeho diela ako napr. „Život a stres“ a „Od snov k objavom“ boli preložené do viacerých jazykov sveta. Vo svojich knihách rozpráva umne, živo a osobne nielen o tom, čo stres je  a nie je, ale aj o tom, ako sa tohto objavu dopracoval, ako ho možno využiť pre lepšie telesné i duševné zdravie človeka.

Hans Selye od začiatku 60. rokov viackrát navštívil Bratislavu, prednášal na viacerých univerzitách v Maďarsku. Získal osemnásť čestných doktorátov od univerzít z celého sveta. Za vypracovanie teórie stresu bol desaťkrát nominovaný na udelenie Nobelovej ceny za medicínu, ale ani raz mu ju neschválili. Jeho rozsiahle výskumy sa dotýkali viacerých oblastí medicíny, čo mohlo byť príčinou neudelenia Nobelovej ceny.

Záverečná časť výstavy prezentuje tri inštitúcie - gymnázium, univerzitu a nemocnicu v Komárne a Komárome, ktoré sú nositeľmi mena svetoznámeho vedca.

Výstava mala premiéru v Komárne pri príležitosti 110. výročia narodenia Hansa Selyeho, potom bola inštalovaná v Bratislave, v Komárome, v Galante, v Dunajskej Strede, vo Veľkom Mederi, v Tatabányi a v Štúrove.

Fotografie z vernisáže výstavy

vernisáž výstavy Biológia vzrušenia, 24. 6. 2021
vystúpenie Základnej umeleckej školy v Rimavskej Sobote počas vernisáže výstavy Biológia vzrušenia, 24. 6. 2021
vernisáž výstavy Biológia vzrušenia, 24. 6. 2021 (vpravo: kurátor výstavy Ing. Jozef Csütörtöky, PhD.)
vernisáž výstavy Biológia vzrušenia, 24. 6. 2021
hello world!
Predmet mesiaca júl 2022 - Dámska šnurovačka z roku 1770

Dámska šnurovačka, vystužená kosticami zo zbierok Gemersko-malohontského múzea pochádza z obdobia neskorého rokoka (1780-1795). Tento módny kus od neznámeho výrobcu zo svetlomodrého brokátu s kvetinovým vyšívaním sa nosil ako vonkajšia súčasť vrchného odevu meštianskych šiat. Pochádza z roku 1770 a do múzea sa dostala darom od Antónií Sztrelko pravdepodobne medzi prvými zbierkami počas riaditeľstva Fábryho.

Vráťme sa troška do histórie módy! Francúzska meštianska revolúcia v roku 1789 výrazne ovplyvnila dámske odievanie na prahu 19. storočia. Vyššie spoločenské triedy, ktoré sympatizovali s vládnucim meštianstvom, dávali odievaním najavo rešpekt ich moci.

Angličania sa už od polovice 18. storočia v odievaní osamostatnili, napriek tomu, že na dvorné slávnosti si obliekli GRANDETOILLET, v každodennom živote si osvojili pohodlnejšie oblečenie. Ženy nosili menej natupírovaný účes a obliekli sa do nariasených mušelínových alebo batistových košeľových šiat, ktoré v páse ozdobili opaskom.

V 80. rokoch 18. storočia vtrhla anglická móda aj do Paríža, samozrejme v komplikovanejšom, „francúzskejšom“ štýle. Ženy si zvolili namiesto hodvábu jednoduchšiu látku: batist, bavlnu, plátno, kartón. V móde sú pásikavé textílie, bez ozdoby a mašličiek, nanajvýš si pripnú na golier kvet. Farby sú tmavšie, najpopulárnejšie sú tabakovo hnedá a zeleno-fialovo hnedá. Farba vlasov je tmavá blond, alebo sivá, ženy nosia vlasy menej natupírované, skôr uprednostňujú jemné vlnky, na hlave nosia obrovské, bohato zdobené klobúky.

Do módy prichádza aj FICHU (fišu) - jemná mušelínová šatka okolo krku a pliec, zakrývajúca hlboký výstrih šiat. Driek je stále veľmi úzky, volán nie je vystužený, ale okrúhly. Bočné obručné spodné sukne - PANIER - sa nosili už len pod večerné toalety. Sukňa je vpredu hladká, vzadu husto nariasaná s vlečkou, namiesto paniera sa používa už len vankúšik na zväčšenie zadku, tzv. CUL DE PARIS, sukňa je vystužená množstvom spodničiek.

Ženám sa takisto zapáčil pánsky RIDINGCOAT, ktorý pomenujú po francúzsky na REDINGOT. Ide o dlhý, po driek úzky kabát s veľkými goliermi a gombíkmi, ktoré nepretržite sprevádzajú celú meštiansku módu 19. storočia, ale v móde sú naďalej aj krátke kabátiky, nazývané CARACO.

1 2 3 19

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left