ČAJORI ROMANI... Kultúra rómskeho etnika v predmetoch ukrytá

27.10.2022

Kurátor/ka výstavy:

-

27. októbra 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční podujatie Čajori romani... Kultúra rómskeho etnika v predmetoch ukrytá, ktoré sa viaže k výstave Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea.

Od 8. septembra 2022 je v priestoroch Gemersko-malohontského múzea sprístupnená výstava Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea venovaná 140. výročiu založenia múzea. Medzi prezentovanými zbierkami sú i predmety z fondu etnológia získané a zreštaurované za posledných 10 rokov.

V roku 2022 sa vo fonde etnológie nachádza 11 151 kusov zahŕňajúcich ľudové staviteľstvo a bývanie, ľudový odev, výrobu z dreva a prútia, nástroje a náradie súvisiace s roľníctvom, pastierstvom, zbierky reprezentujúce jednotlivé remeslá typické pre Gemer-Malohont, ako baníctvo a železiarstvo, drevárstvo, brdárstvo, voštinárstvo, sklárstvo a hrnčiarstvo. Od 1. januára 1996 sa múzeum špecializuje na dokumentáciu rómskej kultúry a fond sa tak rozširuje i o zbierky reprezentujúce rómske etnikum.

I z toho dôvodu séria komentovaných prehliadok jednotlivých kurátorov fondov, viažucich sa k danej výstave, pokračuje rozprávaním o tom, čo robí v múzeu etnológ, čo sa deje s predmetmi po ich získaní do zbierkového fondu, a to s akcentom na artefakty dokumentujúce kultúru Rómov. Prostredníctvom fotografického materiálu budú prezentované tiež výskumy v teréne, ktoré sú v mnohých prípadoch jedným z podkladov pri realizovaní výstav, či nadobúdaní nových zbierok. V priestore výstavy sa v celku venovanom etnológii návštevníci dozvedia príbehy, či udalosti viažuce sa k vystaveným zbierkovým predmetom, pričom v časti zameranej na rómsku kultúru je prezentovaný ženský a mužský odev olašských Rómov z lokality Ákosfalva v Rumunsku, s ktorým sa tiež spája zaujímavý príbeh ako sa dostal do zbierok múzea.

hello world!

Prejsť na

ostatné výstavy

Nebuď drevo

22. februára 2023 (streda) o 9.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční podujatie „Nebuď drevo“, počas ktorého sa predstaví majster ľudovej umeleckej výroby Pavel Ferdinandy z Revúcej, ktorý porozpráva o výrobe pastierskych palíc, ozembuchov a betlehemských kyjakov. Podujatie je určené školským skupinám i jednotlivcom. Účasť je potrebné nahlásiť vopred, do 20. februára 2023. Stretnutie s Pavlom Ferdinandym sa zopakuje v rovnaký deň o 10.30 hod. Vstupné je 2 eurá.

Stretnutie s majstrom ľudovej umeleckej výroby Pavlom Ferdinandym je sprievodným podujatím k výstave Drevospracujúce remeslá v Gemeri-Malohonte, ktorá bola sprístupnená v októbri minulého roka. Výstava prezentuje remeslá ako je tesárstvo, debnárstvo, kolárstvo, tokárstvo, stolárstvo, rezbárstvo, či košikárstvo prostredníctvom pracovného náradia i samotných remeselných výrobkov.

Pavel Ferdinandy sa od roku 2004 venuje výrobe úžitkových, dekoratívnych, vychádzkových, poľovníckych a pastierskych palíc. Postupne sa začal zaoberať i tvorbou betlehemských kyjakov a ozembuchov. Prvé informácie o spracovávaní dreva a rezbárstve získaval od svojich priateľov, neskôr si vedomosti dopĺňal a rozširoval štúdiom najmä staršej odbornej literatúry. Poznatky o metódach výroby rôznych druhov ľudových umeleckých výrobkov zo samorastov nadobudol konzultáciami s etnografmi a pri návštevách múzeí.

Svoje výrobky Pavel Ferdinandy predstavuje na folklórnych podujatiach v Detve, Myjave, Pribyline a Východnej, ale aj počas rôznych remeselníckych jarmokov, napríklad v Banskej Bystrici, Kežmarku, Leviciach, Nitre, Trnave, či pri rozličných akciách miest a obcí Slovenska. Z jeho výrobkov sa tešia i zákazníci v Kanade, USA, Japonsku, Nemecku, Francúzku, Kuvajte a v ďalších krajinách. Keďže patrí k spolupracovníkom Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), s jeho výrobkami sa môžete stretnúť aj v ich špecializovaných predajniach. Stali sa tiež súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea, či Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku. V roku 2020 udelilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ústredie ľudovej umeleckej výroby Pavlovi Ferdinandymu za výrobu zdobených palíc čestný titul majster ľudovej umeleckej výroby.

Účasť na podujatí môžete nahlásiť na telefónnom čísle 047/5632741, e-mailom: marekova@gmmuzeum.sk alebo osobne v pokladni múzea.

Prezentácia filmov - Kornélia Wirtschafterová a Nora Guttmannová

9. februára 2023 (streda) o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia filmov Kornélia Wirtschafterová, Nora Guttmannová, v ktorých sú udalosti 2. svetovej vojny zachytené prostredníctvom spomienok priamych účastníčok. Podujatie je realizované v spolupráci so Slovenským národným múzeom - Múzeom židovskej kultúry - Múzeom holokaustu v Seredi, réžia: Radoslav Dubravský, producent: Martin Korčok. Vstupné je 2 eurá.

Kornélia Wirtschafterová je členkou Židovskej náboženskej obce v Rimavskej Sobote. Od júna 1944 do mája 1945 bola v troch koncentračných táboroch – Auschwitz, Bergen-Belsen a Terezín. V Terezíne boli nazhromaždené vo veľkom množstve knihy, ktoré boli v Nemecku zakázané, Kornélia Wirtschafterová z týchto kníh zobrala tri, pričom dve z nich v roku 2009 venovala Gemersko-malohontskému múzeu. Z 2 000 Židov z Rimavskej Soboty, odvlečených počas 2. svetovej vojny do koncentračných táborov, sa vrátilo iba 100.

Nora Guttmannová je členkou Židovskej náboženskej obce v Trenčíne. Počas 2. svetovej vojny bola väčšina židovského obyvateľstva v Trenčíne deportovaná, niektorým sa podarilo utiecť k partizánom. Po skončení vojny sa do Trenčína vrátilo asi 350 preživších. Nora Guttmannová získala v roku 2021 Pamätnú medailu k 75. výročiu SNP a ukončeniu 2. svetovej vojny ako účastníčka národného boja za oslobodenie z okolia Trenčína.

Z denníka biológa

26. januára 2023 (štvrtok) o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční podujatie Z DENNÍKA BIOLÓGA, ktoré sa viaže k výstave Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea. Komentovaná prehliadka výstavy bude zameraná na prírodovedný výskum a akvizíciu s akcentom na Rimavskú kotlinu, Bodviansku pahorkatinu a Národný park Muránska planina. Výstavou sprevádza biologička múzea RNDr. Monika Gálffyová. Vstupné je 2 eurá.

Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea sú aj prírodovedné zbierky. Počiatky prírodovedného zbierkového fondu súvisia so zberateľskou činnosťou na pôde Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote. Jeho zbierky niesli od svojho vzniku v roku 1853 názov múzeum a jeho dlhoročným správcom bol János Fábry, zakladateľ a prvý riaditeľ dnešného Gemersko-malohontského múzea.

Prvé prírodovedné zbierkové predmety sa dostali do múzea až v 30. rokoch minulého storočia. Boli to dary dermoplastických preparátov niektorých vtákov žijúcich na území Gemera, poľovnícke trofeje a niekoľko malých zbierok minerálov a nerastov. Od tohto obdobia sa prírodovedný fond postupne rozširoval.

Počas prehliadky výstavy Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea, venovanej 140. výročiu založenia múzea, sa návštevnícka verejnosť zoznámi nielen s novými prírastkami, ale aj s prácou biológa. Práca biológa v múzeu nie je len o príprave nových výstav. Jej neoddeliteľnou súčasťou je aj výskum prírody Gemera-Malohontu, na základe ktorého sa pripravujú mnohé nové výstavy. Je to hlavne výskum stavovcov, prevažne vtákov, ich rozšírenia, druhového zloženia, správania a ďalších aspektov ich života. Okrem výstav je nemenej dôležitým výstupom výskumu aj zber nových zbierok - prírodnín a ich spracovanie. Nové zbierky však pribúdajú do múzea aj nezištným darovaním od mnohých zberateľov.

Monika Gálffyová, kurátorka prírodovedného zbierkového fondu, predstaví aktuálne prírodovedné výskumy, ako prebiehajú a čo počas nich zistila. Zároveň predstaví aj nové zbierkové predmety získané v poslednom desaťročí, akým spôsobom boli získané a čo sa s nimi deje po zaradení do zbierkového fondu múzea.