A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po/Ne:
zatvorené |
Ut-So:
9:00 - 17:00
DOMOV

Európsky týždeň mobility

17. 9. - 18. 9. 2022
Kurátor/ka výstavy:
-

Banskobystrický samosprávny kraj pripravil počas víkendu 17. – 18. septembra 2022 polovičné zľavy zo vstupného do piatich múzeí a galérie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. K výzve Nechajte auto doma sa počas tohto víkendu, ktorý sa koná v rámci Európskeho týždňa mobility, pripojilo aj ďalších desať kultúrnych inštitúcií v celom kraji. Na uplatnenie zľavy stačí prísť inak, ako osobným autom.

Nechajte auto doma a príďte počas víkendu 17. – 18. septembra do šestnástich múzeí a galérií po celom kraji. Chodcov, cyklistov, kolobežkárov či tých, ktorí pri ceste za kultúrou využijú vlak alebo autobus, odmení šestnásť vybraných múzeí a galérií polovičnou zľavou zo vstupného.

Akcia, ktorú zastrešil Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK), sa bude konať počas Európskeho týždňa mobility a má prispieť nielen k zníženiu emisií, vyprodukovaných pri využití individuálnej dopravy, ale aj k zvýšeniu návštevnosti kultúrnych inštitúcií.

Kultúru za zvýhodnenú cenu zažijete počas víkendu v nasledovných inštitúciách:

  1. Stredoslovenské múzeum, Námestie SNP 3755/4A, Banská Bystrica
  2. Stredoslovenská galéria, Dolná 141/8, Banská Bystrica
  3. Múzeum Slovenského národného povstania, Kapitulská 23, Banská Bystrica
  4. Slovenské múzeum máp CBS spol, s.r.o., Kynceľová 77, Banská Bystrica
  5. Horehronské múzeum, Námestie gen. M. R. Štefánika 47/55, Brezno
  6. Hutnícky skanzen, Mlynská 312, Hronec
  7. NBS – Múzeum mincí a medailí, Štefánikovo nám. 11/21, Kremnica
  8. Novohradské múzeum a galéria, Námestie Kubínyiho 38/3, Lučenec
  9. Mestské múzeum Lučenec, Ulica Dr. Herza 240/1, Lučenec
  10. SNM – Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku – Dolná Strehová, Ul. Madácha 1,
    Dolná Strehová a Pamätný dom Kálmána Mikszátha, Sklabiná č. 188, Sklabiná
  11. SNM-Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Hrad Modrý Kameň, Zámocká 1,
    Modrý Kameň
  12. Pohronské múzeum, Bernolákova 20/2, Nová Baňa
  13. Gemersko-malohontské múzeum, Nám. M. Tompu 14/5, Rimavská Sobota
  14. Múzeum vo Svätom Antone, Svätý Anton č. 291, 969 72 Svätý Anton
  15. SNG – Zvolenský zámok, Námestie SNP 1, Zvolen
  16. Galéria Jána Kulicha, Ul. Terézie Vansovej 2, Zvolenská Slatina

Otváracie hodiny sú dostupné priamo na webových stránkach jednotlivých múzeí a galérií, pri ceste vlakom či autobusom predložte cestovný lístok, v prípade iného spôsobu dopravy stačí ústne vyhlásenie o tom, aký dopravný prostriedok ste pri ceste za kultúrou využili.

hello world!
Prezentácia filmov - Kornélia Wirtschafterová a Nora Guttmannová

9. februára 2023 (streda) o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia filmov Kornélia Wirtschafterová, Nora Guttmannová, v ktorých sú udalosti 2. svetovej vojny zachytené prostredníctvom spomienok priamych účastníčok. Podujatie je realizované v spolupráci so Slovenským národným múzeom - Múzeom židovskej kultúry - Múzeom holokaustu v Seredi, réžia: Radoslav Dubravský, producent: Martin Korčok. Vstupné je 2 eurá.

Kornélia Wirtschafterová je členkou Židovskej náboženskej obce v Rimavskej Sobote. Od júna 1944 do mája 1945 bola v troch koncentračných táboroch – Auschwitz, Bergen-Belsen a Terezín. V Terezíne boli nazhromaždené vo veľkom množstve knihy, ktoré boli v Nemecku zakázané, Kornélia Wirtschafterová z týchto kníh zobrala tri, pričom dve z nich v roku 2009 venovala Gemersko-malohontskému múzeu. Z 2 000 Židov z Rimavskej Soboty, odvlečených počas 2. svetovej vojny do koncentračných táborov, sa vrátilo iba 100.

Nora Guttmannová je členkou Židovskej náboženskej obce v Trenčíne. Počas 2. svetovej vojny bola väčšina židovského obyvateľstva v Trenčíne deportovaná, niektorým sa podarilo utiecť k partizánom. Po skončení vojny sa do Trenčína vrátilo asi 350 preživších. Nora Guttmannová získala v roku 2021 Pamätnú medailu k 75. výročiu SNP a ukončeniu 2. svetovej vojny ako účastníčka národného boja za oslobodenie z okolia Trenčína.

Z denníka biológa

26. januára 2023 (štvrtok) o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční podujatie Z DENNÍKA BIOLÓGA, ktoré sa viaže k výstave Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea. Komentovaná prehliadka výstavy bude zameraná na prírodovedný výskum a akvizíciu s akcentom na Rimavskú kotlinu, Bodviansku pahorkatinu a Národný park Muránska planina. Výstavou sprevádza biologička múzea RNDr. Monika Gálffyová. Vstupné je 2 eurá.

Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea sú aj prírodovedné zbierky. Počiatky prírodovedného zbierkového fondu súvisia so zberateľskou činnosťou na pôde Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote. Jeho zbierky niesli od svojho vzniku v roku 1853 názov múzeum a jeho dlhoročným správcom bol János Fábry, zakladateľ a prvý riaditeľ dnešného Gemersko-malohontského múzea.

Prvé prírodovedné zbierkové predmety sa dostali do múzea až v 30. rokoch minulého storočia. Boli to dary dermoplastických preparátov niektorých vtákov žijúcich na území Gemera, poľovnícke trofeje a niekoľko malých zbierok minerálov a nerastov. Od tohto obdobia sa prírodovedný fond postupne rozširoval.

Počas prehliadky výstavy Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea, venovanej 140. výročiu založenia múzea, sa návštevnícka verejnosť zoznámi nielen s novými prírastkami, ale aj s prácou biológa. Práca biológa v múzeu nie je len o príprave nových výstav. Jej neoddeliteľnou súčasťou je aj výskum prírody Gemera-Malohontu, na základe ktorého sa pripravujú mnohé nové výstavy. Je to hlavne výskum stavovcov, prevažne vtákov, ich rozšírenia, druhového zloženia, správania a ďalších aspektov ich života. Okrem výstav je nemenej dôležitým výstupom výskumu aj zber nových zbierok - prírodnín a ich spracovanie. Nové zbierky však pribúdajú do múzea aj nezištným darovaním od mnohých zberateľov.

Monika Gálffyová, kurátorka prírodovedného zbierkového fondu, predstaví aktuálne prírodovedné výskumy, ako prebiehajú a čo počas nich zistila. Zároveň predstaví aj nové zbierkové predmety získané v poslednom desaťročí, akým spôsobom boli získané a čo sa s nimi deje po zaradení do zbierkového fondu múzea.      

Fotografie z podujatia

Predmet mesiaca február 2023 - Laténska keramika

Znalosť produkcie keramických nádob je v priestore Karpatskej kotliny známa od neolitu (mladšej doby kamennej). Z mäkkej a poddanej hliny dokázal neolitický človek vyrobiť pomocou svojich rúk a ohňa všestranne použiteľné keramické nádoby. Keramické nádoby (hrnce, amfory, krčiažky a pod.) boli v období praveku formované a tvarované voľne v rukách.

K zmene technológie produkcie keramiky dochádza až v dobe laténskej (v mladšej doba železnej). V archeologickej terminológií predstavuje vrcholnú etapu pravekého vývoja spoločnosti odohrávajúcu sa v období zhruba od 5. storočia pred Kristom až po prelom letopočtov. Nazvaná je podľa náleziska La Téne na brehu Neuchatelského jazera vo Švajčiarsku. Nositeľmi materiálnej kultúry v dobe laténskej boli Kelti. 

Na území historickej župy Gemer-Malohont sa v období 3. – 2. storočia pred Kristom prvýkrát objavuje keramika zhotovovaná (vytáčaná) na nožnom hrnčiarskom kruhu.

Laténska keramika, predstavuje hrnčinu, ktorá bola severne od Álp vôbec prvýkrát zhotovovaná na nožnom hrnčiarskom kruhu. Technológia vytáčania nádob na nožnom hrnčiarskom kruhu bola závislá od vynájdenia rýchlo rotujúceho nožného hrnčiarskeho kruhu. Kruh otáčajúci sa rýchlo okolo svojej osi sa objavuje prvý krát v 4. tisícročí pred Kristom v Babylone, ktorý je pravdepodobne aj jeho kolískou. Z Babylonu prenikol okolo roku 3000 pred Kristom do Egypta, odkiaľ pochádza aj jeho najstaršie zobrazenie a do Indie, odkiaľ sa dostáva do Malej Ázie, na Krétu a do Grécka, odkiaľ prenikol do Európy. V Európe ho začali používať Kelti, neskôr Rimania a čiastočne sa používal ešte aj v období sťahovania národov, po tomto období nožný kruh upadol do zabudnutia. Nožný hrnčiarsky kruh sa v priestore strednej Európy znovu objavuje až na rozhraní 14. a 15. storočia.

Vystavená laténska keramika pochádza z 3. až 2. storočia pred Kristom a objavená bola na žiarovom pohrebisku v Drni. Pohrebisko v Drni sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie keltské pohrebiská v Karpatskej kotline, na ktorom boli žiarovým spôsobom pochovaní aj vrcholní predstavitelia keltskej spoločnosti. Ďalšie významné osídlenie v dobe laténskej je známe z obce Včelince, kde boli okrem iného objavené zvyšky keltskej hrnčiarskej pece s keramickými nálezmi.

1 2 3 27

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left