A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 18:00 |
So-Ne:
10:00 - 18:00
DOMOV

Kraslice Tünde Benko z Fiľakova. Prezentácia spojená s tvorivou dielňou.

9. 6. 2021
Kurátor/ka výstavy:
-

9. júna 2021 o 15.30 hod. sa v Gemersko-malohontskom múzeu uskutoční prezentácia kraslíc a tvorby Tünde Benko z Fiľakova, ktorá zdobí kraslice voskovo-batikovou technikou, pričom používa ornamenty typické pre región Novohrad a Gemer-Malohont. Návštevníci si z prezentácie môžu odniesť ozdobenú kraslicu. Vstupné je 2€, a v cene je tiež prehliadka výstavy Pôvab kraslíc.

Podujatie sa uskutoční v súlade s aktuálne platnými protiepidemiologickými opatreniami. Maximálny počet účastníkov je 15.

Pedagogička a remeselníčka Tünde Benko sa narodila v Košiciach, vyrastala v obci Veľká Ida a v súčasnosti žije s manželom v obci Šíd pri Fiľakove. Už viac ako dvadsať rokov pôsobí na Základnej škole Lajosa Mocsáryho vo Fiľakove ako pedagogička prvého stupňa. V škole vedie krúžky, v ktorých deti spoznávajú zvyky, tradície a gastronómiu predkov. Zároveň pripravuje deti aj na rôzne súťaže. Už niekoľko rokov spolu s kolegami organizuje regionálnu folklórnu súťaž v ľudovom speve Počul si zvesť? (Hallottad-e hírét?). Je jednou zo zakladateliek remeselníckeho priateľského kruhu Motolla, je členkou Spolku palóckych ľudových remeselníkov a členkou Združenia maďarských remeselníkov na Slovensku.

Zdobeniu kraslíc sa začala venovať ako malé dievčatko. So starou mamou zdobili kraslice inou technikou ako v súčasnej dobe, vosk nanášali pomocou zápaliek. Techniku, ktorou zdobí kraslice dnes, sa naučila v tábore pre zahraničných pedagógov v Maďarsku. Jej majsterka sa volá Csilla Bérczi Szendrö. Tradičné kraslice zdobené voskovo-batikovou technikou z regiónu Južný Novohrad sú vyrobené z vyfúknutého vajíčka, na ktoré je pomocou trubičky s roztopeným včelím voskom nanesený „napísaný“ ornament. Ornamenty väčšinou pochádzajú z publikácie Gyula Fabiána z Etnografického zborníka z roku 1908 a z vlastnej zbierky. Kraslice sú farbené prírodnými farbivami - vývarom zo šupky cibule a vývarom z bobule bazy. Sú v celom svojom procese vyrobené ručne.

Tünde Benko považuje za veľmi dôležité, aby si mladá generácia obľúbila a osvojila mnohoraké odvetvia ľudového umenia a na tento vznešený účel využíva každú príležitosť. Zdobenie kraslíc má ako svoju záľubu. Kraslice rozdáva na Veľkonočný pondelok svojim kúpačom. Na Veľkonočný pondelok spolu s členmi remeselníckeho krúžku Motolla robia tvorivé dielne počas podujatia Palócka Veľká noc na Fiľakovskom hrade.

Jej srdcovou záležitosťou je oživenie výroby tradičných novohradských kraslíc. Zúčastňuje sa rôznych vzdelávacích aktivít spojených s odovzdávaním tradičných výrobných techník ľudového umenia ako odborná lektorka. Od roku 2006 svoje kraslice predkladá pred hodnotiacu komisiu. Jej kraslice sa dostali aj do Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, do Podunajského múzea v Komárne a boli prezentované aj na výstave Élő Népművészet (Živé ľudové umenie) v budapeštianskom Szépművészeti Múzeum v roku 2005. Získala mnoho ocenení, vrátane ceny Pro Cultura HungaricaKomenského pamätnú plaketu.

Bola jej udelená značka Regionálny produkt Novohrad.

V rámci štipendia podporeného Fondom na podporu umenia vytvorila zbierku kraslíc zdobených motívmi z viacerých regiónov. Vytvorenú zbierku kraslíc prezentovala v roku 2020 na výstave v Mestskom múzeu vo Fiľakove a v roku 2021 v Novohradskom múzeu a galérii v Lučenci.

Podujatie je realizované s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

Fotografie z podujatia

hello world!
Predmet mesiaca júl 2022 - Dámska šnurovačka z roku 1770

Dámska šnurovačka, vystužená kosticami zo zbierok Gemersko-malohontského múzea pochádza z obdobia neskorého rokoka (1780-1795). Tento módny kus od neznámeho výrobcu zo svetlomodrého brokátu s kvetinovým vyšívaním sa nosil ako vonkajšia súčasť vrchného odevu meštianskych šiat. Pochádza z roku 1770 a do múzea sa dostala darom od Antónií Sztrelko pravdepodobne medzi prvými zbierkami počas riaditeľstva Fábryho.

Vráťme sa troška do histórie módy! Francúzska meštianska revolúcia v roku 1789 výrazne ovplyvnila dámske odievanie na prahu 19. storočia. Vyššie spoločenské triedy, ktoré sympatizovali s vládnucim meštianstvom, dávali odievaním najavo rešpekt ich moci.

Angličania sa už od polovice 18. storočia v odievaní osamostatnili, napriek tomu, že na dvorné slávnosti si obliekli GRANDETOILLET, v každodennom živote si osvojili pohodlnejšie oblečenie. Ženy nosili menej natupírovaný účes a obliekli sa do nariasených mušelínových alebo batistových košeľových šiat, ktoré v páse ozdobili opaskom.

V 80. rokoch 18. storočia vtrhla anglická móda aj do Paríža, samozrejme v komplikovanejšom, „francúzskejšom“ štýle. Ženy si zvolili namiesto hodvábu jednoduchšiu látku: batist, bavlnu, plátno, kartón. V móde sú pásikavé textílie, bez ozdoby a mašličiek, nanajvýš si pripnú na golier kvet. Farby sú tmavšie, najpopulárnejšie sú tabakovo hnedá a zeleno-fialovo hnedá. Farba vlasov je tmavá blond, alebo sivá, ženy nosia vlasy menej natupírované, skôr uprednostňujú jemné vlnky, na hlave nosia obrovské, bohato zdobené klobúky.

Do módy prichádza aj FICHU (fišu) - jemná mušelínová šatka okolo krku a pliec, zakrývajúca hlboký výstrih šiat. Driek je stále veľmi úzky, volán nie je vystužený, ale okrúhly. Bočné obručné spodné sukne - PANIER - sa nosili už len pod večerné toalety. Sukňa je vpredu hladká, vzadu husto nariasaná s vlečkou, namiesto paniera sa používa už len vankúšik na zväčšenie zadku, tzv. CUL DE PARIS, sukňa je vystužená množstvom spodničiek.

Ženám sa takisto zapáčil pánsky RIDINGCOAT, ktorý pomenujú po francúzsky na REDINGOT. Ide o dlhý, po driek úzky kabát s veľkými goliermi a gombíkmi, ktoré nepretržite sprevádzajú celú meštiansku módu 19. storočia, ale v móde sú naďalej aj krátke kabátiky, nazývané CARACO.

1 2 3 19

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left