A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 18:00 |
So-Ne:
10:00 - 18:00
DOMOV

Kresťanstvo v Indii

6. 4. - 8. 5. 2022
Kurátor/ka výstavy:
PhDr. Anna Galovičová (Spoločnosť Slovensko-indického priateľstva)
TRVANIE VÝSTAVY SA PREDLŽUJE DO 8. MÁJA 2022.
Vo výstavných  priestoroch Gemersko-malohontského múzea bude od 6. apríla do 1. mája 2022 sprístupnená výstava popredného indického fotografa, filmového producenta a historika umenia Benoya  K. Behla  pod názvom Kresťanstvo v Indii/ Christianity in India. Vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 6. apríla 2022 o 15.00 hod.

Autor fotografií Benoy K. Behl prináša pohľad cez objektív fotoaparátu na sakrálne pamiatky, udalosti, interiéry a exteriéry kostolov, akými sú napr. Bazilika sv. Tomáša v Chennai (patrí medzi tri výnimočné baziliky na svete postavené na pozostatkoch apoštolov), Kostol sv. Františka z Assisi, stojaci na hlavnom námestí Starej Goa.

Medzi lovcami perál žilo 20-tisíc kresťanov, ktorých učil Sv. František Xaverský, ktorý zomrel 3. decembra 1552. Jeho telesné pozostatky, dodnes zázračne nedotknuté, sú uložené v miestnej Bazilike Jezuliatka. Dňa 12. mája 1662 bol sv. František kanonizovaný ako svätý patrón Goa. V 16. storočí bola Veľká Goa kľúčovým centrom portugalského náboženského a politického impéria, ktoré sa rozprestieralo od brehov Afriky až k Číne a Japonsku.

Séria 24 fotografií z centra kresťanstva v oblasti Goa (južná India), kde pôsobil najväčší kresťanský misionár sv. František Xaverský zo Spoločnosti Ježišovej, približuje málo známu históriu kresťanstva v Indii a pomáha zblížiť oba civilizačné okruhy – kresťanský a hinduistický. Farebné fotografie prinášajú množstvo pozoruhodných detailov. Kresťanské výjavy z Európy v rukách indických majstrov často prechádzali premenou, ktorou chceli umelci priblížiť kresťanské náboženstvo domácim  (napr. anjel nosí náušnice v tvare orieškov kešu, svätci nadobúdajú rytmický pôvab v tvare krivky “S”, aký možno vidieť na obrazoch indických božstiev).

Súčasťou výstavy je aj krátky komentovaný dokumentárny film pod názvom „V šľapajach svätcov“ a prezentácia publikácie Anny Galovičovej - Dotyk svätca (r. 2021) o živote sv. Františka Xaviera.

Film je dostupný aj v online forme,  https://www.youtube.com/watch?v=wK6qgBY0zms.

Fotografie z vernisáže výstavy

Hudobné a tanečné vystúpenie skupiny Sendreiovci a Kokavakere Lavutara
Hudobné a tanečné vystúpenie skupiny Sendreiovci a Kokavakere Lavutara
Kurátorka výstavy PhDr. Anna Galovičová zo Spoločnosti Slovensko-indického priateľstva.
hello world!
Predmet mesiaca júl 2022 - Dámska šnurovačka z roku 1770

Dámska šnurovačka, vystužená kosticami zo zbierok Gemersko-malohontského múzea pochádza z obdobia neskorého rokoka (1780-1795). Tento módny kus od neznámeho výrobcu zo svetlomodrého brokátu s kvetinovým vyšívaním sa nosil ako vonkajšia súčasť vrchného odevu meštianskych šiat. Pochádza z roku 1770 a do múzea sa dostala darom od Antónií Sztrelko pravdepodobne medzi prvými zbierkami počas riaditeľstva Fábryho.

Vráťme sa troška do histórie módy! Francúzska meštianska revolúcia v roku 1789 výrazne ovplyvnila dámske odievanie na prahu 19. storočia. Vyššie spoločenské triedy, ktoré sympatizovali s vládnucim meštianstvom, dávali odievaním najavo rešpekt ich moci.

Angličania sa už od polovice 18. storočia v odievaní osamostatnili, napriek tomu, že na dvorné slávnosti si obliekli GRANDETOILLET, v každodennom živote si osvojili pohodlnejšie oblečenie. Ženy nosili menej natupírovaný účes a obliekli sa do nariasených mušelínových alebo batistových košeľových šiat, ktoré v páse ozdobili opaskom.

V 80. rokoch 18. storočia vtrhla anglická móda aj do Paríža, samozrejme v komplikovanejšom, „francúzskejšom“ štýle. Ženy si zvolili namiesto hodvábu jednoduchšiu látku: batist, bavlnu, plátno, kartón. V móde sú pásikavé textílie, bez ozdoby a mašličiek, nanajvýš si pripnú na golier kvet. Farby sú tmavšie, najpopulárnejšie sú tabakovo hnedá a zeleno-fialovo hnedá. Farba vlasov je tmavá blond, alebo sivá, ženy nosia vlasy menej natupírované, skôr uprednostňujú jemné vlnky, na hlave nosia obrovské, bohato zdobené klobúky.

Do módy prichádza aj FICHU (fišu) - jemná mušelínová šatka okolo krku a pliec, zakrývajúca hlboký výstrih šiat. Driek je stále veľmi úzky, volán nie je vystužený, ale okrúhly. Bočné obručné spodné sukne - PANIER - sa nosili už len pod večerné toalety. Sukňa je vpredu hladká, vzadu husto nariasaná s vlečkou, namiesto paniera sa používa už len vankúšik na zväčšenie zadku, tzv. CUL DE PARIS, sukňa je vystužená množstvom spodničiek.

Ženám sa takisto zapáčil pánsky RIDINGCOAT, ktorý pomenujú po francúzsky na REDINGOT. Ide o dlhý, po driek úzky kabát s veľkými goliermi a gombíkmi, ktoré nepretržite sprevádzajú celú meštiansku módu 19. storočia, ale v móde sú naďalej aj krátke kabátiky, nazývané CARACO.

1 2 3 19

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left