A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 18:00 |
So-Ne:
10:00 - 18:00
DOMOV

Marec - mesiac knihy

24. 3. 2022
Kurátor/ka výstavy:
-

Beseda s Oľgou Bodorovou, autorkou knihy Hrnčiarstvo v Šiveticiach

Vo štvrtok 24. marca 2022 sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční beseda s Oľgou Bodorovou, autorkou knihy Hrnčiarstvo v Šiveticiach. O 9.00 hod. bude beseda pre žiakov škôl a o 16.00 hod. pre verejnosť. Vstupné je 2€.

Knižnica Gemersko-malohontského múzea každoročne prezentuje zaujímavé knižné tituly autorov z regiónu Gemer-Malohont. Činí tak v rámci podujatia Marec – mesiac knihy. Tentokrát verejnosti predstaví hodnotnú publikáciu Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Autorkou knihy je PhDr. Oľga Bodorová, etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum začiatkom roka 2022. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako hlavný partner projektu.

Hrnčiarstvo v Šiveticiach je vedecko-populárna publikácia, ktorá na 248 stranách podáva dôležité informácie o hrnčiarstve vo východnej časti historickej stolice Gemer-Malohont,  konkrétne v obci Šivetice. Autorka sa v knihe venuje histórii a technológii hrnčiarstva v širšom regióne, a to od nálezísk hliny až po jej spracovanie, tvarovanie výrobkov, zaujímavým archaickým typom hrnčiarskych pecí, vypaľovaniu hrnčiny, tvarosloviu výrobkov, výtvarnému prejavu a spôsobu predaja.

Hrnčiarstvo v Šiveticiach nadväzuje na publikáciu Hrnčiarstvo v Suchánskej doline, ktorá vyšla v roku 2019. Oba tituly patria k hodnotným, nakoľko prezentujú jedinečnosť  hrnčiarskeho remesla v Gemeri-Malohonte. Vďaka kvalitnej hline, jej ohňovzdorným vlastnostiach a všestrannosti hrnčiarov, patrí hrnčiarstvo k fenoménu, ktorý charakterizuje Gemer-Malohont. Vďaka týmto publikáciám ostanú uchované vedomosti a zručnosti gemersko-malohontských hrnčiarov, hoci len na papieri.  

Fotografie z podujatia

hello world!
Predmet mesiaca júl 2022 - Dámska šnurovačka z roku 1770

Dámska šnurovačka, vystužená kosticami zo zbierok Gemersko-malohontského múzea pochádza z obdobia neskorého rokoka (1780-1795). Tento módny kus od neznámeho výrobcu zo svetlomodrého brokátu s kvetinovým vyšívaním sa nosil ako vonkajšia súčasť vrchného odevu meštianskych šiat. Pochádza z roku 1770 a do múzea sa dostala darom od Antónií Sztrelko pravdepodobne medzi prvými zbierkami počas riaditeľstva Fábryho.

Vráťme sa troška do histórie módy! Francúzska meštianska revolúcia v roku 1789 výrazne ovplyvnila dámske odievanie na prahu 19. storočia. Vyššie spoločenské triedy, ktoré sympatizovali s vládnucim meštianstvom, dávali odievaním najavo rešpekt ich moci.

Angličania sa už od polovice 18. storočia v odievaní osamostatnili, napriek tomu, že na dvorné slávnosti si obliekli GRANDETOILLET, v každodennom živote si osvojili pohodlnejšie oblečenie. Ženy nosili menej natupírovaný účes a obliekli sa do nariasených mušelínových alebo batistových košeľových šiat, ktoré v páse ozdobili opaskom.

V 80. rokoch 18. storočia vtrhla anglická móda aj do Paríža, samozrejme v komplikovanejšom, „francúzskejšom“ štýle. Ženy si zvolili namiesto hodvábu jednoduchšiu látku: batist, bavlnu, plátno, kartón. V móde sú pásikavé textílie, bez ozdoby a mašličiek, nanajvýš si pripnú na golier kvet. Farby sú tmavšie, najpopulárnejšie sú tabakovo hnedá a zeleno-fialovo hnedá. Farba vlasov je tmavá blond, alebo sivá, ženy nosia vlasy menej natupírované, skôr uprednostňujú jemné vlnky, na hlave nosia obrovské, bohato zdobené klobúky.

Do módy prichádza aj FICHU (fišu) - jemná mušelínová šatka okolo krku a pliec, zakrývajúca hlboký výstrih šiat. Driek je stále veľmi úzky, volán nie je vystužený, ale okrúhly. Bočné obručné spodné sukne - PANIER - sa nosili už len pod večerné toalety. Sukňa je vpredu hladká, vzadu husto nariasaná s vlečkou, namiesto paniera sa používa už len vankúšik na zväčšenie zadku, tzv. CUL DE PARIS, sukňa je vystužená množstvom spodničiek.

Ženám sa takisto zapáčil pánsky RIDINGCOAT, ktorý pomenujú po francúzsky na REDINGOT. Ide o dlhý, po driek úzky kabát s veľkými goliermi a gombíkmi, ktoré nepretržite sprevádzajú celú meštiansku módu 19. storočia, ale v móde sú naďalej aj krátke kabátiky, nazývané CARACO.

1 2 3 19

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left