A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 18:00 |
So-Ne:
10:00 - 18:00
DOMOV

Múzeum ako ho (ne)poznáš

12. 07. - 16. 07. 2021
Kurátor/ka výstavy:
-

Gemersko-malohontské múzeum usporiada v čase letnej sezóny detskú aktivitu pod názvom Múzeum ako ho (ne)poznáš. Určená je deťom vo veku 9 - 12 rokov. Aktivita sa bude realizovať v termíne 12. - 16. júla 2021 s maximálnym počtom 12  účastníkov. Poplatok za jedno dieťa je 50 eur a rodičia môžu prihlásiť dieťa do 30. júna 2021 (na e-mail: lindisova@gmmuzeum.sk). Prihlásené deti budú môcť tráviť svoj voľný čas v priestoroch múzea od 8:00 ráno až do 12:00.

Programová skladba korešponduje so skladbou zbierkových fondov múzea a tiež s koncepciou stálej expozície. Prvý deň bude venovaný prírode, hlavne biológii, o ktorej bude rozprávať biologička múzea. Ďalej sa deti dozvedia ako vznikajú skameneliny a v záverečnej hodinke si budú môcť jednu skamenelinu aj odliať a následne odniesť ako suvenír.

Druhý deň bude spojený s tajomstvami ukrytými pod zemou, pretože v nej ich objavuje archeológ. Do tejto témy sa deti ponoria v utorok s archeológom múzea a okrem edukatívnej (teoretickej) časti ich čaká aj experimentálna časť. Prenesú sa na pomyselné archeologické nálezisko a budú hľadať tajomstvá v ňom ukryté, s využitím moderných technológií. Nebude chýbať ani kresebná, či rekonštrukčná dokumentácia nájdených pokladov, ktoré si po skončení odnesú so sebou.

V strede týždňa sa účastníci zoznámia s históriou. Spolu s historičkou múzea sa zamerajú nielen na históriu múzea a budovy múzea, ale aj nášho mesta. Súčasťou bude aj zábavná hra zameraná na zakladateľa múzea profesora Jána Fábryho a tiež aj prechádzka historickou časťou mesta Rimavskej Soboty so zreteľom na historické budovy a zaujímavosti.

Štvrtok bude patriť vidieckemu životu a šikovným rukám našich predkov. Túto časť programu sme zamerali na tému etnológie a deťom ju predstaví etnologička múzea. Silnou zložkou minulosti regiónu Gemer-Malohont je hrnčiarstvo. Hrnčiari kedysi vyrábali rôznorodé hrnčiarske výrobky a vyvážali ich ďaleko za hranice Gemera. Práve preto bude tvorivá časť v tento deň zameraná práve na toto remeslo a na dekór, ktorý hrnčiari používali. Deti si budú môcť vlastnoručne vymaľovať terakotovú vázičku takými ornamentmi, aké kedysi používali gemerskí hrnčiari. Vyzdobená vázička im zostane ako suvenír.

Výtvarné umenie uzavrie pestrú paletu múzejných činností, ktoré sa pokúsime účastníkom aktivity priblížiť. Táto téma sa zameria na významných maliarov regiónu v minulosti. Historička umenia však priblíži deťom aj súčasné umenie a to formou workshopu s výtvarníkom z regiónu.

Tlačová správa z podujatia

Fotografie z detskej letnej aktivity Múzeum ako ho (ne)poznáš

hello world!
Predmet mesiaca júl 2022 - Dámska šnurovačka z roku 1770

Dámska šnurovačka, vystužená kosticami zo zbierok Gemersko-malohontského múzea pochádza z obdobia neskorého rokoka (1780-1795). Tento módny kus od neznámeho výrobcu zo svetlomodrého brokátu s kvetinovým vyšívaním sa nosil ako vonkajšia súčasť vrchného odevu meštianskych šiat. Pochádza z roku 1770 a do múzea sa dostala darom od Antónií Sztrelko pravdepodobne medzi prvými zbierkami počas riaditeľstva Fábryho.

Vráťme sa troška do histórie módy! Francúzska meštianska revolúcia v roku 1789 výrazne ovplyvnila dámske odievanie na prahu 19. storočia. Vyššie spoločenské triedy, ktoré sympatizovali s vládnucim meštianstvom, dávali odievaním najavo rešpekt ich moci.

Angličania sa už od polovice 18. storočia v odievaní osamostatnili, napriek tomu, že na dvorné slávnosti si obliekli GRANDETOILLET, v každodennom živote si osvojili pohodlnejšie oblečenie. Ženy nosili menej natupírovaný účes a obliekli sa do nariasených mušelínových alebo batistových košeľových šiat, ktoré v páse ozdobili opaskom.

V 80. rokoch 18. storočia vtrhla anglická móda aj do Paríža, samozrejme v komplikovanejšom, „francúzskejšom“ štýle. Ženy si zvolili namiesto hodvábu jednoduchšiu látku: batist, bavlnu, plátno, kartón. V móde sú pásikavé textílie, bez ozdoby a mašličiek, nanajvýš si pripnú na golier kvet. Farby sú tmavšie, najpopulárnejšie sú tabakovo hnedá a zeleno-fialovo hnedá. Farba vlasov je tmavá blond, alebo sivá, ženy nosia vlasy menej natupírované, skôr uprednostňujú jemné vlnky, na hlave nosia obrovské, bohato zdobené klobúky.

Do módy prichádza aj FICHU (fišu) - jemná mušelínová šatka okolo krku a pliec, zakrývajúca hlboký výstrih šiat. Driek je stále veľmi úzky, volán nie je vystužený, ale okrúhly. Bočné obručné spodné sukne - PANIER - sa nosili už len pod večerné toalety. Sukňa je vpredu hladká, vzadu husto nariasaná s vlečkou, namiesto paniera sa používa už len vankúšik na zväčšenie zadku, tzv. CUL DE PARIS, sukňa je vystužená množstvom spodničiek.

Ženám sa takisto zapáčil pánsky RIDINGCOAT, ktorý pomenujú po francúzsky na REDINGOT. Ide o dlhý, po driek úzky kabát s veľkými goliermi a gombíkmi, ktoré nepretržite sprevádzajú celú meštiansku módu 19. storočia, ale v móde sú naďalej aj krátke kabátiky, nazývané CARACO.

1 2 3 19

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left