A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 17:00 |
So-Ne:
13:00 - 17:00
DOMOV

Noc múzeí 2022 - XVIII. ročník

14. 5. 2022
Kurátor/ka výstavy:
-
Gemersko-malohontské múzeum aj tento rok pripravilo pre svojich návštevníkov podujatie Noc múzeí. V sobotu 14. mája 2022 sa uskutoční už jeho XVIII. ročník. Od 18.00 hod. až do neskorej noci budú brány múzea otvorené. Na návštevníkov čaká bohatá programová skladba, zameraná na remeslá v regióne Gemer-Malohont. Vstupné je 4 € dospelí, 2 € deti a deti do 6 rokov majú vstup zdarma. Každý 100. návštevník dostane od riaditeľky múzea darček.

Podvečer podujatie otvorí riaditeľka múzea – PhDr. Oľga Bodorová o  18.00 hodine na nádvorí múzea. V rámci otváracieho bloku priblížime návštevníkom programovú skladbu a predstavíme hostí večera. Témou 18. ročníka Noci múzeí je hlina a s ňou úzko spojené hrnčiarske remeslo, ktoré príde prezentovať hrnčiarka Danka Bakšová z Hrnčiarskych Zalužian a keramička Tímea Csanková z Gemerských Dechtárov. Obidve sú nositeľky značky Regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Hoci obe inklinujú k hline, ich tvorba je odlišná. Každá má svoje čaro a viditeľnú stopu remeselnej zručnosti. S touto tému bude spojená aj beseda s Oľgou Bodorovou, ktorá je autorkou kníh Hrnčiarstvo v Suchánskej doline (2019) a Hrnčiarstvo v Šiveticiach (2021). Riaditeľka múzea sa tejto téme venuje už viac než 40 rokov. Jej láska k hline a hrnčiarskemu remeslu sa zrodila ešte počas štúdií a trvá dodnes. O túto tému sa rada podelí so záujemcami o hrnčiarstvo v regióne a o jeho osude.

Do remeselnej pestrosti prispeje svojou zručnosťou a tvorbou aj kováčka Andrea Ďurčová Kosecová z Hajnáčky, ktorej učaroval kov. Počas podujatia predvedie svoje kováčske umenie. Nemenej zaujímavá je aj tvorba výrobcu kyjatických hračiek Ladislava Hedvigiho z Rimavských Zalužian, nositeľa značky Regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Drevo a v ňom vyryté tradičné ornamenty vracajú návštevníka do minulosti a zároveň približujú s akými hračkami sa deti hrali pred viac ako sto rokmi. V tomto roku prezentoval kyjatické hračky  na Svetovej výstave EXPO 2020 v Dubaji.

            Priaznivcom tohto podujatia ponúkneme aj novú a zaujímavú výstavu MEYKE: Tradícia v móde - Hagyomány a divatbanmódnej dizajnérky Melindy Molnár-Madarász z Budapešti, ktorá vytvára jedinečné odevy a módne doplnky pre súčasnú modernú ženu v štýle haute-couture (šité ručne a na mieru) a pret-á-porter (šité v štandardných konfekčných veľkostiach). Prezentovaná bude aj kolekcia odevov navrhnutých na základe tradičných maďarských motívov Kalocsa, Matyó, Kalotaszeg, Torockó a Barkó, v ktorých návrhárka preberá nielen dekoratívne umenie tradičného odevu Maďarov, ale aj ich štruktúru, jedinečnosť a hodnotu. O svojej tvorbe porozpráva v rámci komentovanej prehliadky.

V priestore múzea si budú môcť návštevníci pozrieť voz s hotovými hrnčiarskymi výrobkami, ktorý kedysi slúžil na prepravu výrobkov určených na predaj. Voz bol ťahaný konským záprahom. Takto ucelenú ukážku nie je možné pripraviť, ale konský záprah s kočom budú mať naši návštevníci k dispozícii a budú sa môcť previezť nočnými ulicami mesta, čo bude iste netradičným zážitkom. Vyhliadkové jazdy bude realizovať Jozef Krupa, majiteľ ranča Megi, Poltár-Prievrana so svojím kočom, ktorý bude k dispozícii na parkovisku múzea. Trasa povedie z múzea ulicami mesta, ďalej cez námestie a okruh sa uzavrie návratom späť k múzeu.

Tradičné receptúry našich predkov sú často niečím čo sa do modernej doby nehodí, aj napriek tomu, že ide o originálne regionálne jedlá či výrobky. Takým nepochybne je aj jeden, ktorý je spojený s obcou Muráň v regióne Gemer-Malohont. Sú to Muránske buchty.  Obec Muráň je držiteľom ochrannej známky na tento sladký produkt. V roku 2018 bola Muránskym buchtám udelená značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT. V úvodnom bloku predstavíme návštevníkom ľudí, ktorí  znovuoživenie tejto tradície udržiavajú. Počas podujatia si budú môcť návštevníci túto špecialitu na dvore múzea zakúpiť.

Iste zaujme aj výstava Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej, ktorú múzeum otvorilo 5. mája 2022. Výstava je venovaná mladej etnologičke, ktorá vlastní rozsiahlu zbierku svadobných šiat najmä z 20. storočia a zbiera nielen svadobné šaty, ale aj ich príbehy.

Počas podujatia budú už tradične celý večer návštevníkom k dispozícii okrem aktuálnych výstav aj priestory stálych expozícií múzea (Stála vlastivedná expozícia a Protifašistický odboj a SNP v regióne Gemer-Malohont).

Na dvore múzea sa budú môcť návštevníci občerstviť, pochutiť si na cukrovinkách a na muránskych buchtách.  

Sponzori podujatia: Firma GULIK Rimavská Sobota, IK Catering Rimavská Sobota a Bán s. r. o. Rimavská Sobota.  

Fotografie z podujatia

prehliadka výstavy MEYKE: TRADÍCIA V MÓDE - HAGYOMÁNY A DIVATBAN s módnou návrhárkou Melindou Molnár-Madarász
prehliadka výstavy PRÍBEH NEVESTY. SVADOBNÉ ŠATY ZO ZBIERKY JANY MLÁDEK RAJNIAKOVEJ s lektorkou múzea
hrnčiarka Danka Bakšová z Hrnčiarskych Zalužian
keramička Tímea Csanková z Gemerských Dechtárov
beseda o hrnčiarstve s etnologičkou Oľgou Bodorovou
Ladislav Hedvigi, výrobca kyjatických hračiek
jazda na koči (Ranč Megi, Poltár-Prievrana)
18. ročník podujatia Noc múzeí navštívilo 273 návštevníkov
hello world!
Lesk cisárskeho dvora a duch delostreleckých kasární

Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi interaktívny animačný program Lesk cisárskeho dvora a duch delostreleckých kasární. Program je zameraný na známy cisársky pár - cisára Františka Jozefa I. a cisárovnú Alžbetu Bavorskú, známu ako Sisi,  a na osobnosť Jánosa Fábryho – prvého riaditeľa múzea. Uskutoční sa 1. decembra 2022 (štvrtok) o 15.30 hod. Program je určený rodinám s deťmi vo veku od 8 do 10 rokov. Vstupné je 2 eurá.  Účasť je potrebné nahlásiť vopred e-mailom na lindisova@gmmuzeum.sk alebo osobne v pokladni múzea.

Pripravovaná aktivita bude mať za cieľ priblížiť niekoľko rovín a osobností v 2. polovici 19. storočia. Účastníci sa zoznámia zo životom cisárskeho páru vo Viedni. V paralelnom porovnaní sa dozvedia, čo sa v tom čase dialo v Rimavskej Sobote, konkrétne v budove, ktorá pôvodne slúžila ako delostrelecké kasárne. Zároveň budú mať možnosť preniesť sa do začiatku 20. storočia a objaviť tieň, ktorý zostal v skutočnej podobe na jednom z obrazov, vystavených na výstave pripravenej k 140. výročiu založenia múzea Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea.

Cieľom programu bude priblížiť život šľachty (panovníkov) 2. polovice 19. storočia a previazať obdobie, v ktorom žili s dianím v meste Rimavská Sobota (János Fábry a vznik múzea) a tým poukázať na význam minulosti pre súčasnosť. V druhej časti programu si návštevníci otestujú svoju zručnosť pri zostrojení makety budovy bývalých delostreleckých kasární. Maketa im zostane ako suvenír, ktorý si odnesú so sebou.

Animačný program Lesk cisárskeho dvora a duch delostreleckých kasární je sprievodnou aktivitou k výstave Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea, ktorá je realizovaná v finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.  

Drevospracujúce remeslá v Gemeri-Malohonte

Na výstave sú prostredníctvom zbierkových predmetov Gemersko-malohontského múzea prezentované jednotlivé drevospracujúce remeslá rozšírené v Gemeri-Malohonte, ako tesárstvo, debnárstvo, kolárstvo, tokárstvo, stolárstvo, rezbárstvo, či košikárstvo, a to jednak prostredníctvom pracovného náradia, ale aj samotných remeselných výrobkov.

Drevo bolo v minulosti základným materiálom, ktorý sprevádzal človeka celým jeho životom. Z pohľadu rozšírenia drevospracujúcich remesiel zastával v rámci Slovenska významnú úlohu región Gemer-Malohont, pričom nezastupiteľné miesto mala i samotná Rimavská Sobota. Už v 17. storočí tu pôsobil spoločný cech mlynárov a tesárov, v 18. - 19. storočí cech mlynárov, tesárov a murárov, tiež cech stolárov a spoločný cech kováčov a kolárov. Podľa evanjelického kňaza Samuela Kollára bolo v roku 1822 v Rimavskej Sobote z drevospracujúcich remesiel 22 stolárov, 12 kolesárov, 4 čutoriari a 1 sústružník. Cechy združujúce remeselníkov drevospracujúcich remesiel pôsobili i v Tisovci, napríklad v 19. storočí cech kolárov a stolárov, či debnárov, tesárov a mlynárov.

Gemer-Malohont bol región bohatý na lesy, a tak významným doplnkovým zamestnaním tu bolo domáce spracovanie dreva a prútia. Sústreďovalo sa najmä severne od Rimavskej Soboty, v obciach: Slizské, Lipovec, Hrušovo, Striežovce, Kyjatice, Babinec, Brádno, Poproč, Rovné, Ratková, Ratkovská Zdychava, Krokava, Polom, Rimavská Píla, Hačava, Rimavská Baňa, Lehota nad Rimavicou a Selce.

Z dreva bolo vyrábané najmä drevené náradie väčšinou pre vlastnú potrebu najčastejšie drevené vidly, hrable, kosiská, brezové metly, kolesá na vozy, pradiarenské a tkáčske náradie, ako fajfy, vretená, brdá, snovadlá, praslice, kolovraty i celé krosná. Z dreveného kuchynského riadu patrili k dôležitému sortimentu lyžice, vidličky, varechy, korýtka, taniere, soľničky, piesty, stupky na tlčenie maku, súdky, vedrá...

20. októbra 2022 (štvrtok) o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy Drevospracujúce remeslá v Gemeri-Malohonte. Kurátorkou výstavy je etnologička Mgr. Ľudmila Pulišová. Výstava je venovaná 140. výročiu založenia múzea a potrvá do 31. marca 2023.

Fotografie z vernisáže výstavy

Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea

Gemersko-malohontské múzeum si v roku 2022 pripomína 140. výročie svojho založenia. Pri príležitosti svojho významného jubilea pripravilo pre návštevníkov výstavu s názvom Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea. Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja a potrvá do 31. marca 2023.

Výstava prezentuje zbierkové predmety nadobudnuté do jednotlivých zbierkových fondov približne v poslednom desaťročí. Mnohé zbierkové predmety sú vystavené vôbec po prvý krát v histórii múzea.

Na výstave sú prezentované aj zbierkové predmety, ktoré boli podrobené reštaurátorským a konzervátorským zásahom. Prezentované, tak budú zbierkové predmety, ktorých fyzický stav bol veľmi nepriaznivý, hrozil im postupný zánik a vďaka fundovaným zásahom reštaurátorov a konzervátorov získali tieto zbierkové predmety „druhý život“ a stali sa perlou jednotlivých zbierkových fondov.

Súčasťou výstavy je aj pop-up výstava inštalovaná na nádvorí múzea o histórií jubilujúcej inštitúcie a formovaní a profilácii  jednotlivých zbierkových fondov.

Pop-up výstava na nádvorí múzea o histórií jubilujúcej inštitúcie a formovaní a profilácii jednotlivých zbierkových fondov.
Pop-up výstava na nádvorí múzea o histórií jubilujúcej inštitúcie a formovaní a profilácii jednotlivých zbierkových fondov.

Gemersko-malohontské múzeum bolo založené 3. septembra v roku 1882, keď v budove pôvodne delostreleckých kasárni na Nám. M. Tompu, profesor biológie na Zjednotenom reformovanom gymnáziu a neskorší prvý riaditeľ múzea Ján Fábry (1830 – 1907), zorganizoval Umelecko-archeologickú výstavu Gemerskej župy. Táto výstava sa stala základom neskoršieho Gemerského župného múzea, ktoré sa tak stalo na území Slovenska, prvým župným múzeom a celkovo piatym najstarším múzeom. Múzeum sa od svojho založenia až do súčasnosti profiluje ako regionálne múzeum dokumentujúce a zachovávajúce prírodné a kultúrne dedičstvo Gemera-Malohontu a v súčasnosti je v zbierkovom fonde múzea evidovaných viac ako 106 000 kusov zbierkových predmetov.

Slávnostná vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 8. septembra 2022 (štvrtok) o 15.00 hod., v rámci ktorej je pripravený sprievodný program - koncert súboru historickej hudby Ensemble Thesaurus Musicum, kurátorský výklad k výstave a slávnostné odovzdávanie ocenení pri príležitosti 140. výročia založenia múzea. 140 rokov histórie Gemersko-malohontského múzea verejnosti predstaví PhDr. Oľga Bodorová, riaditeľka múzea. Vstup na vernisáž výstavy je voľný.

Výstava Najnovšie a zreštaurované zbierkové predmety Gemersko-malohontského múzea je rozdelená na samostatné celky, podľa jednotlivých zbierkových fondov. V časti prírodné vedy sú vystavené vzácne zafíry z Hajnáčky. Návštevníci môžu vidieť aj vzorky krásne vyvinutých kryštálov kalcitov, dolomitov, magnezitov, ale aj granátov a ďalších minerálov, ako aj dermoplastické preparáty stavovcov – vtákov.

V časti archeológia sú vystavené nálezy novovekej keramiky objavené počas archeologického výskumu zaniknutej studni na ul. K. Mikszátha v Rimavskej Sobote. Prezentované sú aj nálezy stredovekých komorových kachlíc s vyobrazením sv. Barbory objavených na zaniknutom hrade Širkovce – Kapla. Pozornosť na výstave si okrem iného zasluhuje aj unikátny nález kamenného svorníka s maľovanou figurálnou výzdobou objavený počas archeologického výskumu zaniknutého paulínskeho kláštora v Slavci – Gombaseku.

Zo zbierkového fondu história sú vystavené zbierkové  predmety reštaurované alebo zakúpené s finančnou podporou Fondu na podporu umenia alebo z účelových prostriedkov Banskobystrického samosprávneho kraja a osobné predmety, viažuce sa k významným osobnostiam regiónu (historické osoby, umelci, rodáci tohto kraja). Návštevníci si môžu prezrieť obraz s optickým klamom s portrétmi Masaryka, Beneša a Štefánika, zakázané knihy Heineho z koncentračného tábora z Terezína, kožené jazdecké sedlo tzv. uhorského typu z 18. storočia, klasicistickú posteľ sochára Istvána Ferenczyho alebo pozlátené neorokokové zrkadlo rodiny Luzsénszky z konca 19. storočia z Oždian.

V etnologickej časti výstavy boli ako najnovšie zbierkové predmety získané výrobky manufaktúry na výrobu kameniny v Rožňave alebo kolekcia ľudovej hrnčiny pochádzajúca zo Suchánskej doliny. Na výstave je prezentovaný aj veľký drevený cimbal, ktorý bol reštaurovaný vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia reštaurátorom Jánom Valovičom zo Serede.

V časti výstavy história umenia dominujú vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia zreštaurované veľkorozmerné portréty cisárskeho a kráľovského páru – Alžbety (Sisi) Bavorskej od Kornéla Spányika  a Františka Jozefa I. od Lajosa Ábrányiho.

Vo výstave nájdete aj QR-kódy ukrývajúce detailné informácie o vystavených predmetoch.

Na výstave je venovaný aj priestor pre menej známe odborné činnosti a fondy múzea ako archív, fotoarchív, ale i dokumentáciu správy zbierok. Súčasťou výstavy je aj súbor historickej potápačskej techniky Petra Ferdinandyho z Revúcej. Múzeum za túto akvizíciu získalo Cenu Pamiatok a múzeí v kategórii Akvizícia za rok 2016.

V časti výstavy venovanej historickému knižničnému fondu zaujme zreštaurovaná zbierka 12 komédií od antického  autora Aristofanesa, vydaná v Bazileji v roku 1532.

Na výstave sú prezentované zbierkové predmety, ktoré boli do jednotlivých zbierkových  fondov nadobudnuté v poslednom decéniu existencie múzea a sú dokladom akvizičnej činnosti, prostredníctvom ktorej je zachovávané bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo Gemera-Malohontu už neuveriteľných 140 rokov.

Fotografie z vernisáže

1 2 3 25

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left