A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 17:00 |
So-Ne:
13:00 - 17:00
DOMOV

Pôvab kraslíc

20. 4. 2021 - 20. 6. 2021
Kurátor/ka výstavy:
PhDr. Oľga Bodorová a Mgr. Ľudmila Pulišová

Audiosprievodca výstavou Pôvab kraslíc

Početná zbierka veľkonočných vajíčok, kraslíc, sa nachádza i na pôde Gemersko-malohontského múzea. Začala sa formovať už krátko po jeho vzniku v roku 1882. Dnes sa v zbierke nachádza 200 kusov veľkonočných vajíčok. Múzeum zbierku kraslíc, rozšírenú o ďalšie poznatky a okolnosti vzniku, opätovne sprístupňuje prostredníctvom výstavy Pôvab kraslíc po dvadsiatich rokoch.

Výstava je predĺžená do 20. júna 2021.

Na výstave je, okrem iného, prezentované najstaršie vajíčko nachádzajúce sa v zbierkovom fonde múzea, datované rokom 1889. Je to zároveň aj najstaršie datované vajíčko vo fondoch ostatných múzeí na Slovensku. Nájdeme tu i jedno staršie vajíčko z Dobšinej, ktoré je súčasťou zbierky už od roku 1882. Je zdobené technikou vyškrabovania do predtým zafarbenej škrupiny. Ako ojedinelé a zvláštne zbierkové predmety  múzeum spravuje aj jedno sklené, drevené a mramorové vajíčko.

Gemersko-malohontské múzeum vlastní i päť okovaných vajíčok, ktoré sú zhotovené výnimočnou, dodnes neprebádanou technikou. Napriek zdanlivo malému množstvu okovaných vajíčok je táto zbierka v rámci múzejných fondov na Slovensku jedinečná. Vajíčka zdobené baníckou symbolikou v podobe ručne kovaného kladivka, klieští, nákovy a podkovičky, pripevnených malými klincami o krehký povrch, poukazujú na zručnosť a šikovnosť kováčskych majstrov a tovarišov. Ručne kované je aj datovanie umiestnené v spodnej časti vajíčka, na štyroch vajíčkach je pripevnený rok 1911, piata kraslica je odlišne zdobená a datovaná rokom 1913.

Okrem toho sa na výstave nachádzajú kraslice dekorované rôznymi inými technikami, ako vyškrabovanie, ktoré je vo viacerých prípadoch doplnené okrem rastlinného dekóru i veršovaným textom, batikovanie, maľovanie, otláčanie listov, oblepovanie slamou, voskovanie a obháčkovanie. Zo zemepisného hľadiska najviac zastúpenými lokalitami regiónu sú: Zacharovce, Dobšiná (obývaná tromi etnikami: Maďarmi, Slovákmi a Nemcami), Bátka, Nižná Pokoradz, Nižná Káloša, Rimavská Sobota.

Vajíčka alebo kraslice všeobecne boli v minulosti znakom jarnej prebúdzajúcej sa prírody ako symbol jej znovuzrodenia. Do začiatku 20. storočia boli obetným darom, ktorý dávali naši predkovia na hroby mŕtvych. Neskôr začali vajíčka plniť významnú rolu v rámci Veľkonočných sviatkov, kedy sa stali darom lásky a náklonnosti dievčat voči chlapcom počas Veľkonočného pondelka.

hello world!
Rimavská Sobota 1271 - 2021
Vernisáž výstavy sa uskutoční 26. októbra 2021 (t.j. utorok) o 15.00 hod.
Výstava predstaví 750 rokov existencie mesta Rimavská Sobota od praveku, cez stredovek a novovek až po 20. storočie.

Výstava Rimavská Sobota 1271 - 2021 je sprístupnená pri príležitosti 750. výročia prvej upresňujúcej písomnej zmienky o sídle Rimavská Sobota, ktorá pochádza z roku 1271 a uvádza sa v tvare Rymoa Zumbota (Rimavská Sobota). Najstaršia zachovaná písomná zmienka o sídle Rimavská Sobota pochádza z  roku 1268, kedy sa uvádza v tvare Zumbothel (Sobota, Sobotište).

Osady - trhoviská so sobotnými trhmi (Soboty, Sobotištia) začali vznikať v Uhorsku od druhej polovice 11. storočia po tom, ako panovník Belo I. (1060 – 1063) kvôli zvýšeniu počtu veriacich na nedeľných omšiach zakázal nedeľné trhy a presunul trhový deň na sobotu.

Najskôr v 2. polovici 11. storočia tak vznikla na území dnešného mesta osada  pomenovaná podľa dňa v týždni – soboty, kde sa konali trhy – Zumbothel (Sobota, Sobotište).

Prostredníctvom zbierkových predmetov, chceme návštevníckej verejnosti predstaviť viac ako 750 rokov existencie Rimavskej Soboty. Výstava je rozdelená do niekoľkých tematických okruhov, v ktorých bude návštevníkovi predstavené praveké osídlenie mesta od obdobia neolitu (6. tisícročie pred Kr.), cez dobu bronzovú a železnú, najvýznamnejšie archeologické nálezy z obdobia stredoveku (keramika, kachlice a sklenené nálezy), obdobie tureckých vojen, obdobie protihabsburgských povstaní, cechy a remeslá v meste, ako aj najvýznamnejšie udalosti 20. storočia a k nim viažuce sa zbierkové predmety.  

Dominantou celej výstavy bude časová os dlhá 10 m, na ktorej budú prezentované najvýznamnejšie dátumy a udalosti z viac ako 750 ročnej existencie mesta Rimavská Sobota.

Výstava bude obohatená o prvky virtuálnej reality. Návštevník výstavy si bude môcť vychutnať virtuálnu prechádzku uličkami Rimavskej Soboty v druhej polovici 18. storočia. Bude obdivovať jednotlivé domy mešťanov a pôvodný gotický kostol sv. Jána Krstiteľa na súčasnom Hlavnom námestí, ako aj jednoduchšie príbytky sedliakov v bočných uličkách. Tiež bude môcť spoznať historickú krajinu v okolí mesta Rimavská Sobota.

Digitálna rekonštrukcia je zhotovená na základe historických reálií - veduty s názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote, zhotovenej okolo roku 1771 a reflektuje tak doposiaľ všetky známe historické skutočnosti.

Na výstave budú pomocou QR kódov prezentované aj 3D modely niektorých  vystavených zbierkových predmetov (komorová kachlica, turecká píšťala, prsteň mäsiarskeho cechu a paloš mesta Rimavská Sobota). Po načítaní príslušného QR kódu sa v tablete zjaví 3D model príslušného zbierkového predmetu, ktorý si môže návštevník ľubovoľne otáčať a prezerať z rôznych uhlov a pohľadov.

Autorom prvkov virtuálnej reality prezentovaných na výstave je Mgr. Daniel Bešina, PhD., odborný asistent na Katedre muzeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre.

Syseľ
Vernisáž výstavy SYSEĽ sa uskutoční 9. septembra 2021 (štvrtok) o 15.00 hod.

Diverzita biotopov je jednou z podmienok diverzity rastlinných a živočíšnych druhov. Každý typ krajiny má svoj význam. Lesy, mokrade aj lúky majú svojich obyvateľov, ktorí v inom prostredí neprežijú. A tak majú nezastupiteľné miesto v krajine aj nízkotrávnaté pasienky a lúky, ktoré sú domovom sysľa. Ešte pred 50 – 60 rokmi považovali ľudia na Slovensku sysle za všadeprítomných škodcov poľnohospodárskych plodín. Stačilo však niekoľko desaťročí, intenzívna chemizácia v poľnohospodárstve, zmena obhospodarovania krajiny a miznutie vypásaných nízkotrávnatých lúk, a tieto malé spoločenské hlodavce sa u nás ocitli na pokraji vyhynutia.

Výstava Syseľ predstaví spôsob života jedného z najfotogenickejších hlodavcov. Prostredníctvom fotografií a dermoplastických preparátov spoznáte stavbu jeho tela, spôsob života, vzťah s ľuďmi, jeho domov a ostatné druhy živočíchov a rastlín, s ktorými zdieľa jeden životný priestor. Budete si môcť vyskúšať, aké je to v sysľom tuneli a prostredníctvom hier si budete môcť overiť, či spoznáte aj jeho susedov.

Súčasťou výstavy sú aj prednášky, počas ktorých Ing. Ervín Hapl z o.z. Živá planina porozpráva o živote a praktickej ochrane sysľov. Prednášky sa uskutočnia 6. a 27. októbra 2021 v doobedňajších hodinách pre školské skupiny a o 16.00 hod. pre verejnosť. Počas trvania výstavy budú tiež prebiehať tvorivé dielne, o ktorých Vás budeme informovať.

Výstavu finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj.

Výstava je súčasťou podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva.

Fotografie z výstavy

vernisáž výstavy Syseľ
Výstavu predstavila kurátorka výstavy Monika Gálffyová.
Návštevníkom sa prihovoril aj Ervín Hapl z o.z. Živá planina.
návštevníci výstavy
návštevníci výstavy
výstava Syseľ
výstava Syseľ
výstava Syseľ - syslí tunel v nadživotnej veľkosti
výstava Syseľ
výstava Syseľ
výstava Syseľ
výstava Syseľ - puzzle a pexeso pre deti
výstava Syseľ - omaľovanka a pracovný list pre deti
Výstavu Syseľ dopĺňajú aj nahrávky zvukových prejavov sysľov a videá z pozorovania sysľov na sysľovisku Biele vody pri Muráni.
1 2 3 9
Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left