A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po/Ne:
zatvorené |
Ut-So:
9:00 - 17:00
DOMOV

Predaj 0 EUR bankovky

14. 9. 2022
Kurátor/ka výstavy:
-

Pri príležitosti 140. výročia založenia Gemersko-malohontského múzea vydalo múzeum v spolupráci so spoločnosťou Nunofia s. r. o., ktorá je výhradným držiteľom licencie Euro Souvenir pre územie Slovenskej republiky, nulovú eurobankovku (0 Euro Souvenir). Ide o prvú bankovkou zo série 0 Euro Souvenir, ktorá prezentuje Národnú kultúrnu pamiatku v okrese Rimavská Sobota. Na bankovke je vyobrazená historická budova Gemersko-malohontského múzea z roku 1910 a typický hrniec gemersko-malohontskej hrnčiny. Vydanie nulovej eurobankovky finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj.

Bankovka bude v predaji od 14. septembra 2022 od 8.00 do 18.00 hod. v Pokladni Gemersko-malohontského múzea. Predajná cena je 3 eurá.

Predaj bude prebiehať osobne v Pokladni múzea za stanovených podmienok. Bankovky s číslami do 100 sa predávajú bez možnosti výberu čísla v počte jedna bankovka na osobu. Bankovky s číslami do 1 000 sa predávajú bez možnosti výberu čísla v počte desať bankoviek na osobu. Bankovky s číslami nad 1 000 sa predávajú neobmedzene. Ročníkové čísla 1920 - 2022 sa predávajú s možnosťou výberu v počte jedna bankovka na osobu.

Čísla 1 - 10, 5000, 1882 a 2022 sú nepredajné a zaradené do zbierok Gemersko-malohontského múzea. Čísla 1 000 - 1 100 a 3 000 - 3 400 si ponechala na predaj spoločnosť Nunofia s. r. o.

Gemersko-malohontské múzeum si vyhradzuje právo na výber čísel pre prezentačné účely.

Bankovka je vyrobená zo 100 % bavlneného papiera používaného pri výrobe pravých eurobankoviek a obsahuje niekoľko ochranných prvkov ako originálne eurobankovky (hologram, mikrotlač, UV ochranné prvky, atď.) Vyrobená je spoločnosťou Oberthur Fiduciaire, ktorá vyrába aj pravé bankovky, má veľkosť eurobankovky nominálnej hodnoty 20 Eur a je vyrábaná vo fialovej farbe pripomínajúcej eurobankovku nominálnej hodnoty 500 Eur.

Hlavným motívom nulovej eurobankovky je budova Gemersko-malohontského múzea, ktorá bola postavená podľa projektu budapeštianskeho architekta Ferenca Miksa v roku 1850, ako budova delostreleckých kasární. Počiatky múzea sa datujú do 3. septembra 1882 kedy slávnostne otvorili Umelecko-archeologickú výstavu Gemerskej župy v budove delostreleckých kasární. V šiestich sálach sa prezentovali zbierky, ktoré poskytli osobnosti regiónu ako: Dénes Andrássy z hradu Krásna Hôrka, mestá Rimavská Sobota, Jelšava, Tisovec, šľachtické rodiny Radvánszkyovcov, Borbélyovcov, Okolicsányiovcov, Bornemisszovcov, barón Henrik Luzsénszky z Oždian. Na výstave sa prezentovalo 1 244  exponátov, ktoré po ukončení výstavy vrátili pôvodným majiteľom. Zakladateľmi múzea sa stali János Fábry, Vilmos Groó, Lajos Hűvössy a István Terray. Základom zbierkového fondu sa stalo 568 predmetov, ktoré darovali osobnosti a inštitúcie. Múzeum za vystavenie olejomaľby s názvom Táborenie husárov na Všeobecnej výstave v Paríži roku 1900, ako jediné múzeum na Slovensku, získalo diplom. V roku 1910 múzeum získalo do zbierok od právnika a statkára Istvána Süteőa Munkácsiho múmiu ženy, menom Tasherithnetiak, so sarkofágom z figového dreva. Egyptológovia pripisujú múmii výnimočnosť vzhľadom na jej vek, ktorý sa odhaduje na 50 – 70 rokov. Múzeum v budove sídli dodnes a od 18. mája 1913 má kontinuálne sprístupnenú stálu vlastivednú expozíciu v ôsmych sálach. Od roku 1996 sa špecializuje na dokumentáciu rómskej kultúry, od roku 2005 vydáva zborník Gemer-Malohont (vydaných bolo 17 ročníkov), ročne pripraví osem až deväť výstav a ročne realizuje niekoľko archeologických výskumov. Počas 140. rokov existencie múzeum spravuje v zbierkovom fonde 106 017 prírastkových čísel (73 163 zbierkových predmetov a 32 854 historických tlačí).

Druhým motívom, ktorý sa objavuje na nulovej eurobankovke je hlinený hrniec s jedným uchom, tzv. poseďen, dekorovaný špecifickou veľkoplošnou vlnovkou, je z roku 1920, zo Sušian v Suchánskej doline. Ľudové hrnčiarstvo bolo významných fenoménom vďaka kvalitnej bielej ohňovzdornej hline, tzv. poltárskej formácie. Hrnčiarske výrobky, vyrábané v 40 lokalitách Gemera-Malohontu, ako nenahraditeľný kuchynský sortiment, boli distribuované do vzdialenosti 300 – 400 km od regiónu. Najväčšia zbierka tejto hrnčiny sa nachádza v Gemersko-malohontskom múzeu. Hrnčina je početne zastúpená v krajinách distribúcie: Maďarsko, Rumunsko, Chorvátsko, Ukrajina, Poľsko, ako aj u mnohých zberateľov.

Fotografie z predaja

hello world!
Prezentácia filmov - Kornélia Wirtschafterová a Nora Guttmannová

9. februára 2023 (streda) o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia filmov Kornélia Wirtschafterová, Nora Guttmannová, v ktorých sú udalosti 2. svetovej vojny zachytené prostredníctvom spomienok priamych účastníčok. Podujatie je realizované v spolupráci so Slovenským národným múzeom - Múzeom židovskej kultúry - Múzeom holokaustu v Seredi, réžia: Radoslav Dubravský, producent: Martin Korčok. Vstupné je 2 eurá.

Kornélia Wirtschafterová je členkou Židovskej náboženskej obce v Rimavskej Sobote. Od júna 1944 do mája 1945 bola v troch koncentračných táboroch – Auschwitz, Bergen-Belsen a Terezín. V Terezíne boli nazhromaždené vo veľkom množstve knihy, ktoré boli v Nemecku zakázané, Kornélia Wirtschafterová z týchto kníh zobrala tri, pričom dve z nich v roku 2009 venovala Gemersko-malohontskému múzeu. Z 2 000 Židov z Rimavskej Soboty, odvlečených počas 2. svetovej vojny do koncentračných táborov, sa vrátilo iba 100.

Nora Guttmannová je členkou Židovskej náboženskej obce v Trenčíne. Počas 2. svetovej vojny bola väčšina židovského obyvateľstva v Trenčíne deportovaná, niektorým sa podarilo utiecť k partizánom. Po skončení vojny sa do Trenčína vrátilo asi 350 preživších. Nora Guttmannová získala v roku 2021 Pamätnú medailu k 75. výročiu SNP a ukončeniu 2. svetovej vojny ako účastníčka národného boja za oslobodenie z okolia Trenčína.

Z denníka biológa

26. januára 2023 (štvrtok) o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční podujatie Z DENNÍKA BIOLÓGA, ktoré sa viaže k výstave Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea. Komentovaná prehliadka výstavy bude zameraná na prírodovedný výskum a akvizíciu s akcentom na Rimavskú kotlinu, Bodviansku pahorkatinu a Národný park Muránska planina. Výstavou sprevádza biologička múzea RNDr. Monika Gálffyová. Vstupné je 2 eurá.

Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea sú aj prírodovedné zbierky. Počiatky prírodovedného zbierkového fondu súvisia so zberateľskou činnosťou na pôde Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote. Jeho zbierky niesli od svojho vzniku v roku 1853 názov múzeum a jeho dlhoročným správcom bol János Fábry, zakladateľ a prvý riaditeľ dnešného Gemersko-malohontského múzea.

Prvé prírodovedné zbierkové predmety sa dostali do múzea až v 30. rokoch minulého storočia. Boli to dary dermoplastických preparátov niektorých vtákov žijúcich na území Gemera, poľovnícke trofeje a niekoľko malých zbierok minerálov a nerastov. Od tohto obdobia sa prírodovedný fond postupne rozširoval.

Počas prehliadky výstavy Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea, venovanej 140. výročiu založenia múzea, sa návštevnícka verejnosť zoznámi nielen s novými prírastkami, ale aj s prácou biológa. Práca biológa v múzeu nie je len o príprave nových výstav. Jej neoddeliteľnou súčasťou je aj výskum prírody Gemera-Malohontu, na základe ktorého sa pripravujú mnohé nové výstavy. Je to hlavne výskum stavovcov, prevažne vtákov, ich rozšírenia, druhového zloženia, správania a ďalších aspektov ich života. Okrem výstav je nemenej dôležitým výstupom výskumu aj zber nových zbierok - prírodnín a ich spracovanie. Nové zbierky však pribúdajú do múzea aj nezištným darovaním od mnohých zberateľov.

Monika Gálffyová, kurátorka prírodovedného zbierkového fondu, predstaví aktuálne prírodovedné výskumy, ako prebiehajú a čo počas nich zistila. Zároveň predstaví aj nové zbierkové predmety získané v poslednom desaťročí, akým spôsobom boli získané a čo sa s nimi deje po zaradení do zbierkového fondu múzea.      

Fotografie z podujatia

Predmet mesiaca február 2023 - Laténska keramika

Znalosť produkcie keramických nádob je v priestore Karpatskej kotliny známa od neolitu (mladšej doby kamennej). Z mäkkej a poddanej hliny dokázal neolitický človek vyrobiť pomocou svojich rúk a ohňa všestranne použiteľné keramické nádoby. Keramické nádoby (hrnce, amfory, krčiažky a pod.) boli v období praveku formované a tvarované voľne v rukách.

K zmene technológie produkcie keramiky dochádza až v dobe laténskej (v mladšej doba železnej). V archeologickej terminológií predstavuje vrcholnú etapu pravekého vývoja spoločnosti odohrávajúcu sa v období zhruba od 5. storočia pred Kristom až po prelom letopočtov. Nazvaná je podľa náleziska La Téne na brehu Neuchatelského jazera vo Švajčiarsku. Nositeľmi materiálnej kultúry v dobe laténskej boli Kelti. 

Na území historickej župy Gemer-Malohont sa v období 3. – 2. storočia pred Kristom prvýkrát objavuje keramika zhotovovaná (vytáčaná) na nožnom hrnčiarskom kruhu.

Laténska keramika, predstavuje hrnčinu, ktorá bola severne od Álp vôbec prvýkrát zhotovovaná na nožnom hrnčiarskom kruhu. Technológia vytáčania nádob na nožnom hrnčiarskom kruhu bola závislá od vynájdenia rýchlo rotujúceho nožného hrnčiarskeho kruhu. Kruh otáčajúci sa rýchlo okolo svojej osi sa objavuje prvý krát v 4. tisícročí pred Kristom v Babylone, ktorý je pravdepodobne aj jeho kolískou. Z Babylonu prenikol okolo roku 3000 pred Kristom do Egypta, odkiaľ pochádza aj jeho najstaršie zobrazenie a do Indie, odkiaľ sa dostáva do Malej Ázie, na Krétu a do Grécka, odkiaľ prenikol do Európy. V Európe ho začali používať Kelti, neskôr Rimania a čiastočne sa používal ešte aj v období sťahovania národov, po tomto období nožný kruh upadol do zabudnutia. Nožný hrnčiarsky kruh sa v priestore strednej Európy znovu objavuje až na rozhraní 14. a 15. storočia.

Vystavená laténska keramika pochádza z 3. až 2. storočia pred Kristom a objavená bola na žiarovom pohrebisku v Drni. Pohrebisko v Drni sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie keltské pohrebiská v Karpatskej kotline, na ktorom boli žiarovým spôsobom pochovaní aj vrcholní predstavitelia keltskej spoločnosti. Ďalšie významné osídlenie v dobe laténskej je známe z obce Včelince, kde boli okrem iného objavené zvyšky keltskej hrnčiarskej pece s keramickými nálezmi.

1 2 3 27

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left