A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 17:00 |
So-Ne:
13:00 - 17:00
DOMOV

Predmet mesiaca apríl: Ženský odev olašských Rómov

1. 4. 2021 - 30. 4. 2021
Kurátor/ka výstavy:
Mgr. Ľudmila Pulišová

Na území Gemera-Malohontu sa Rómovia začali usadzovať v priebehu 16. a 17. storočia. O trvalé usadenie rómskeho obyvateľstva sa v 18. storočí pokúsila cisárovná Mária Terézia, neskôr i jej syn Jozef II. Aj v súvislosti s ich regulačnými a prohibičnými opatreniami počet Rómov v regióne vzrástol, pričom postupom času sa u nich vykryštalizovalo delenie na dve odlišné skupiny - kočovných olašských Rómov, tzv. Lovárov a usadlých Rómov, tzv. Rumungrov, ktorí sa ďalej delia na: maďarských Rómov, maďarských Rómov nazývaných Kočaň a slovenských Rómov.                       

Pre každú skupinu Rómov sú charakteristické špecifické prejavy materiálnej kultúry, pričom jedným z jej znakov je i odev. Typické prvky si uchoval najmä odev olašských Rómov, na čo mal nemalý vplyv ich kočovný spôsob života v minulosti. Ten spôsobil, že žili vo väčšej izolácii v porovnaní s usadlými skupinami Rómov a uchovali si tak viacero zo svojich pôvodných zvyklostí či zákonov.

Odev kočovných Rómov sa vyznačoval väčšou pestrosťou. Muži radi nosili farebné súkenné nohavice a košeľu, na nohách čižmy a na hlave klobúk. Dôležitou odevnou súčiastkou bola vesta zdobená veľkými striebornými gombíkmi a retiazkou, ktoré patrili k znakom moci a postavenia vajdu.

Typické prvky odievania sa uchovali najmä v ženskom odeve olašských Rómov. Príznačná preň bola sukňa dlhá po členky, zhotovená z farebnej, prípadne lesklej látky. Sukňa bola nazberaná, s vreckom na vnútornej strane, v hornej časti so zaväzovaním na tkanice, alebo s vovlečenou gumou. Na sukňu sa obliekala oválna zástera lemovaná volánom doplnená vreckami. Súčasťou ženského odevu bola tiež blúza s dlhými rukávmi všitými do manžiet.  Väčšina žien zo skupiny olašských Rómov dodnes nosí dlhé vlasy. Vydaté ženy si ich zapletajú do jedného, prípadne dvoch vrkočov s vpletenými tkanicami a následne upravujú do uzla. Slobodné dievčatá najmä v minulosti nosili vlasy rozpustené. Súčasťou pokrytia hlavy bola i šatka, ktorú si ženy uväzovali prevažne vzadu, no bolo možné vidieť ich i s väčšími šatkami prehodenými cez plecia, pričom vo väčších šatkách neraz nosili i deti. U niektorých žien zo skupín olašských Rómov je dodnes vrchným odevom najmä vesta, ktorú často nosia miesto kabátika. K odevným doplnkom patrili tiež šperky, rôzne prstene, náušnice, či retiazky.

Sukňa – súčasť tradičného odevu olašských Rómov. Pôvod: Ákosfalva v Rumunsku, 60. roky 20. storočia. Zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Foto: J. Ferleťáková
Zástera – súčasť tradičného odevu olašských Rómov. Pôvod: Ákosfalva v Rumunsku, 60. roky 20. storočia. Zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Foto: J. Ferleťáková
Blúza – súčasť tradičného odevu olašských Rómov. Pôvod: Ákosfalva v Rumunsku, 60. roky 20. storočia. Zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Foto: J. Ferleťáková

Predmety dokumentujúce rómske etnikum sa postupne stávali i súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea, a to už od jeho vzniku v roku 1882. Ich akvizícia sa zintenzívnila najmä od roku 1996, kedy sa múzeum, ako jedno z troch na Slovensku, začalo špecializovať na dokumentáciu rómskej kultúry. Počas predchádzajúcich období múzeum tak do svojich zbierok získalo artefakty dokumentujúce spolu s bývaním, remeslami, hudobným, či výtvarným prejavom Rómov aj ich odievanie. Jedná sa o bohatý fotografický materiál zachytávajúci napríklad život Rómov v Rimavskej Sobote, časti Dúžavská cesta, zobrazujúci i spôsob odievania žien zo skupiny olašských Rómov, tzv. Lovárov.

Odev žien zo skupiny olašských Rómov. Rimavská Sobota – Dúžavská cesta, 1985. Z fotoarchívu Gemersko-malohontského múzea. Foto: J. Ferleťáková
Spôsob viazania šatky u žien zo skupiny olašských Rómov. Rimavská Sobota – Dúžavská cesta, 1985. Z fotoarchívu Gemersko-malohontského múzea. Foto: J. Ferleťáková

V rámci dokumentácie odievania múzeum do svojich zbierok v roku 2012 nadobudlo tiež 27 kusov ženských a mužských odevných súčiastok získaných od Rómov pôvodom z lokality Ákosfalva v Rumunsku. Jedná sa o skupinu olašských Rómov, ktorí sa v danom období venovali predaju obuvi i na jarmoku v Rimavskej Sobote, pričom časť získaných artefaktov sme v rámci spolupráce ponúkli aj SNM – Múzeu kultúry Rómov na Slovensku v Martine a Muzeu romské kultury v Brne.

Sukňa – súčasť odevu olašských Rómov nosené v súčasnosti. Pôvod: Ákosfalva v Rumunsku, 2012. Zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Foto: J. Ferleťáková
Zástera – súčasť odevu olašských Rómov nosené v súčasnosti. Pôvod: Ákosfalva v Rumunsku, 2012. Zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Foto: J. Ferleťáková
hello world!
Rimavská Sobota 1271 - 2021
Vernisáž výstavy sa uskutoční 26. októbra 2021 (t.j. utorok) o 15.00 hod.
Výstava predstaví 750 rokov existencie mesta Rimavská Sobota od praveku, cez stredovek a novovek až po 20. storočie.

Výstava Rimavská Sobota 1271 - 2021 je sprístupnená pri príležitosti 750. výročia prvej upresňujúcej písomnej zmienky o sídle Rimavská Sobota, ktorá pochádza z roku 1271 a uvádza sa v tvare Rymoa Zumbota (Rimavská Sobota). Najstaršia zachovaná písomná zmienka o sídle Rimavská Sobota pochádza z  roku 1268, kedy sa uvádza v tvare Zumbothel (Sobota, Sobotište).

Osady - trhoviská so sobotnými trhmi (Soboty, Sobotištia) začali vznikať v Uhorsku od druhej polovice 11. storočia po tom, ako panovník Belo I. (1060 – 1063) kvôli zvýšeniu počtu veriacich na nedeľných omšiach zakázal nedeľné trhy a presunul trhový deň na sobotu.

Najskôr v 2. polovici 11. storočia tak vznikla na území dnešného mesta osada  pomenovaná podľa dňa v týždni – soboty, kde sa konali trhy – Zumbothel (Sobota, Sobotište).

Prostredníctvom zbierkových predmetov, chceme návštevníckej verejnosti predstaviť viac ako 750 rokov existencie Rimavskej Soboty. Výstava je rozdelená do niekoľkých tematických okruhov, v ktorých bude návštevníkovi predstavené praveké osídlenie mesta od obdobia neolitu (6. tisícročie pred Kr.), cez dobu bronzovú a železnú, najvýznamnejšie archeologické nálezy z obdobia stredoveku (keramika, kachlice a sklenené nálezy), obdobie tureckých vojen, obdobie protihabsburgských povstaní, cechy a remeslá v meste, ako aj najvýznamnejšie udalosti 20. storočia a k nim viažuce sa zbierkové predmety.  

Dominantou celej výstavy bude časová os dlhá 10 m, na ktorej budú prezentované najvýznamnejšie dátumy a udalosti z viac ako 750 ročnej existencie mesta Rimavská Sobota.

Výstava bude obohatená o prvky virtuálnej reality. Návštevník výstavy si bude môcť vychutnať virtuálnu prechádzku uličkami Rimavskej Soboty v druhej polovici 18. storočia. Bude obdivovať jednotlivé domy mešťanov a pôvodný gotický kostol sv. Jána Krstiteľa na súčasnom Hlavnom námestí, ako aj jednoduchšie príbytky sedliakov v bočných uličkách. Tiež bude môcť spoznať historickú krajinu v okolí mesta Rimavská Sobota.

Digitálna rekonštrukcia je zhotovená na základe historických reálií - veduty s názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote, zhotovenej okolo roku 1771 a reflektuje tak doposiaľ všetky známe historické skutočnosti.

Na výstave budú pomocou QR kódov prezentované aj 3D modely niektorých  vystavených zbierkových predmetov (komorová kachlica, turecká píšťala, prsteň mäsiarskeho cechu a paloš mesta Rimavská Sobota). Po načítaní príslušného QR kódu sa v tablete zjaví 3D model príslušného zbierkového predmetu, ktorý si môže návštevník ľubovoľne otáčať a prezerať z rôznych uhlov a pohľadov.

Autorom prvkov virtuálnej reality prezentovaných na výstave je Mgr. Daniel Bešina, PhD., odborný asistent na Katedre muzeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre.

Syseľ
Vernisáž výstavy SYSEĽ sa uskutoční 9. septembra 2021 (štvrtok) o 15.00 hod.

Diverzita biotopov je jednou z podmienok diverzity rastlinných a živočíšnych druhov. Každý typ krajiny má svoj význam. Lesy, mokrade aj lúky majú svojich obyvateľov, ktorí v inom prostredí neprežijú. A tak majú nezastupiteľné miesto v krajine aj nízkotrávnaté pasienky a lúky, ktoré sú domovom sysľa. Ešte pred 50 – 60 rokmi považovali ľudia na Slovensku sysle za všadeprítomných škodcov poľnohospodárskych plodín. Stačilo však niekoľko desaťročí, intenzívna chemizácia v poľnohospodárstve, zmena obhospodarovania krajiny a miznutie vypásaných nízkotrávnatých lúk, a tieto malé spoločenské hlodavce sa u nás ocitli na pokraji vyhynutia.

Výstava Syseľ predstaví spôsob života jedného z najfotogenickejších hlodavcov. Prostredníctvom fotografií a dermoplastických preparátov spoznáte stavbu jeho tela, spôsob života, vzťah s ľuďmi, jeho domov a ostatné druhy živočíchov a rastlín, s ktorými zdieľa jeden životný priestor. Budete si môcť vyskúšať, aké je to v sysľom tuneli a prostredníctvom hier si budete môcť overiť, či spoznáte aj jeho susedov.

Súčasťou výstavy sú aj prednášky, počas ktorých Ing. Ervín Hapl z o.z. Živá planina porozpráva o živote a praktickej ochrane sysľov. Prednášky sa uskutočnia 6. a 27. októbra 2021 v doobedňajších hodinách pre školské skupiny a o 16.00 hod. pre verejnosť. Počas trvania výstavy budú tiež prebiehať tvorivé dielne, o ktorých Vás budeme informovať.

Výstavu finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj.

Výstava je súčasťou podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva.

Fotografie z výstavy

vernisáž výstavy Syseľ
Výstavu predstavila kurátorka výstavy Monika Gálffyová.
Návštevníkom sa prihovoril aj Ervín Hapl z o.z. Živá planina.
návštevníci výstavy
návštevníci výstavy
výstava Syseľ
výstava Syseľ
výstava Syseľ - syslí tunel v nadživotnej veľkosti
výstava Syseľ
výstava Syseľ
výstava Syseľ
výstava Syseľ - puzzle a pexeso pre deti
výstava Syseľ - omaľovanka a pracovný list pre deti
Výstavu Syseľ dopĺňajú aj nahrávky zvukových prejavov sysľov a videá z pozorovania sysľov na sysľovisku Biele vody pri Muráni.
1 2 3 9
Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left