A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 18:00 |
So-Ne:
10:00 - 18:00
DOMOV

Predmet mesiaca apríl: Ženský odev olašských Rómov

1. 4. 2021 - 30. 4. 2021
Kurátor/ka výstavy:
Mgr. Ľudmila Pulišová

Na území Gemera-Malohontu sa Rómovia začali usadzovať v priebehu 16. a 17. storočia. O trvalé usadenie rómskeho obyvateľstva sa v 18. storočí pokúsila cisárovná Mária Terézia, neskôr i jej syn Jozef II. Aj v súvislosti s ich regulačnými a prohibičnými opatreniami počet Rómov v regióne vzrástol, pričom postupom času sa u nich vykryštalizovalo delenie na dve odlišné skupiny - kočovných olašských Rómov, tzv. Lovárov a usadlých Rómov, tzv. Rumungrov, ktorí sa ďalej delia na: maďarských Rómov, maďarských Rómov nazývaných Kočaň a slovenských Rómov.                       

Pre každú skupinu Rómov sú charakteristické špecifické prejavy materiálnej kultúry, pričom jedným z jej znakov je i odev. Typické prvky si uchoval najmä odev olašských Rómov, na čo mal nemalý vplyv ich kočovný spôsob života v minulosti. Ten spôsobil, že žili vo väčšej izolácii v porovnaní s usadlými skupinami Rómov a uchovali si tak viacero zo svojich pôvodných zvyklostí či zákonov.

Odev kočovných Rómov sa vyznačoval väčšou pestrosťou. Muži radi nosili farebné súkenné nohavice a košeľu, na nohách čižmy a na hlave klobúk. Dôležitou odevnou súčiastkou bola vesta zdobená veľkými striebornými gombíkmi a retiazkou, ktoré patrili k znakom moci a postavenia vajdu.

Typické prvky odievania sa uchovali najmä v ženskom odeve olašských Rómov. Príznačná preň bola sukňa dlhá po členky, zhotovená z farebnej, prípadne lesklej látky. Sukňa bola nazberaná, s vreckom na vnútornej strane, v hornej časti so zaväzovaním na tkanice, alebo s vovlečenou gumou. Na sukňu sa obliekala oválna zástera lemovaná volánom doplnená vreckami. Súčasťou ženského odevu bola tiež blúza s dlhými rukávmi všitými do manžiet.  Väčšina žien zo skupiny olašských Rómov dodnes nosí dlhé vlasy. Vydaté ženy si ich zapletajú do jedného, prípadne dvoch vrkočov s vpletenými tkanicami a následne upravujú do uzla. Slobodné dievčatá najmä v minulosti nosili vlasy rozpustené. Súčasťou pokrytia hlavy bola i šatka, ktorú si ženy uväzovali prevažne vzadu, no bolo možné vidieť ich i s väčšími šatkami prehodenými cez plecia, pričom vo väčších šatkách neraz nosili i deti. U niektorých žien zo skupín olašských Rómov je dodnes vrchným odevom najmä vesta, ktorú často nosia miesto kabátika. K odevným doplnkom patrili tiež šperky, rôzne prstene, náušnice, či retiazky.

Sukňa – súčasť tradičného odevu olašských Rómov. Pôvod: Ákosfalva v Rumunsku, 60. roky 20. storočia. Zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Foto: J. Ferleťáková
Zástera – súčasť tradičného odevu olašských Rómov. Pôvod: Ákosfalva v Rumunsku, 60. roky 20. storočia. Zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Foto: J. Ferleťáková
Blúza – súčasť tradičného odevu olašských Rómov. Pôvod: Ákosfalva v Rumunsku, 60. roky 20. storočia. Zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Foto: J. Ferleťáková

Predmety dokumentujúce rómske etnikum sa postupne stávali i súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea, a to už od jeho vzniku v roku 1882. Ich akvizícia sa zintenzívnila najmä od roku 1996, kedy sa múzeum, ako jedno z troch na Slovensku, začalo špecializovať na dokumentáciu rómskej kultúry. Počas predchádzajúcich období múzeum tak do svojich zbierok získalo artefakty dokumentujúce spolu s bývaním, remeslami, hudobným, či výtvarným prejavom Rómov aj ich odievanie. Jedná sa o bohatý fotografický materiál zachytávajúci napríklad život Rómov v Rimavskej Sobote, časti Dúžavská cesta, zobrazujúci i spôsob odievania žien zo skupiny olašských Rómov, tzv. Lovárov.

Odev žien zo skupiny olašských Rómov. Rimavská Sobota – Dúžavská cesta, 1985. Z fotoarchívu Gemersko-malohontského múzea. Foto: J. Ferleťáková
Spôsob viazania šatky u žien zo skupiny olašských Rómov. Rimavská Sobota – Dúžavská cesta, 1985. Z fotoarchívu Gemersko-malohontského múzea. Foto: J. Ferleťáková

V rámci dokumentácie odievania múzeum do svojich zbierok v roku 2012 nadobudlo tiež 27 kusov ženských a mužských odevných súčiastok získaných od Rómov pôvodom z lokality Ákosfalva v Rumunsku. Jedná sa o skupinu olašských Rómov, ktorí sa v danom období venovali predaju obuvi i na jarmoku v Rimavskej Sobote, pričom časť získaných artefaktov sme v rámci spolupráce ponúkli aj SNM – Múzeu kultúry Rómov na Slovensku v Martine a Muzeu romské kultury v Brne.

Sukňa – súčasť odevu olašských Rómov nosené v súčasnosti. Pôvod: Ákosfalva v Rumunsku, 2012. Zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Foto: J. Ferleťáková
Zástera – súčasť odevu olašských Rómov nosené v súčasnosti. Pôvod: Ákosfalva v Rumunsku, 2012. Zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Foto: J. Ferleťáková
hello world!
Predmet mesiaca júl 2022 - Dámska šnurovačka z roku 1770

Dámska šnurovačka, vystužená kosticami zo zbierok Gemersko-malohontského múzea pochádza z obdobia neskorého rokoka (1780-1795). Tento módny kus od neznámeho výrobcu zo svetlomodrého brokátu s kvetinovým vyšívaním sa nosil ako vonkajšia súčasť vrchného odevu meštianskych šiat. Pochádza z roku 1770 a do múzea sa dostala darom od Antónií Sztrelko pravdepodobne medzi prvými zbierkami počas riaditeľstva Fábryho.

Vráťme sa troška do histórie módy! Francúzska meštianska revolúcia v roku 1789 výrazne ovplyvnila dámske odievanie na prahu 19. storočia. Vyššie spoločenské triedy, ktoré sympatizovali s vládnucim meštianstvom, dávali odievaním najavo rešpekt ich moci.

Angličania sa už od polovice 18. storočia v odievaní osamostatnili, napriek tomu, že na dvorné slávnosti si obliekli GRANDETOILLET, v každodennom živote si osvojili pohodlnejšie oblečenie. Ženy nosili menej natupírovaný účes a obliekli sa do nariasených mušelínových alebo batistových košeľových šiat, ktoré v páse ozdobili opaskom.

V 80. rokoch 18. storočia vtrhla anglická móda aj do Paríža, samozrejme v komplikovanejšom, „francúzskejšom“ štýle. Ženy si zvolili namiesto hodvábu jednoduchšiu látku: batist, bavlnu, plátno, kartón. V móde sú pásikavé textílie, bez ozdoby a mašličiek, nanajvýš si pripnú na golier kvet. Farby sú tmavšie, najpopulárnejšie sú tabakovo hnedá a zeleno-fialovo hnedá. Farba vlasov je tmavá blond, alebo sivá, ženy nosia vlasy menej natupírované, skôr uprednostňujú jemné vlnky, na hlave nosia obrovské, bohato zdobené klobúky.

Do módy prichádza aj FICHU (fišu) - jemná mušelínová šatka okolo krku a pliec, zakrývajúca hlboký výstrih šiat. Driek je stále veľmi úzky, volán nie je vystužený, ale okrúhly. Bočné obručné spodné sukne - PANIER - sa nosili už len pod večerné toalety. Sukňa je vpredu hladká, vzadu husto nariasaná s vlečkou, namiesto paniera sa používa už len vankúšik na zväčšenie zadku, tzv. CUL DE PARIS, sukňa je vystužená množstvom spodničiek.

Ženám sa takisto zapáčil pánsky RIDINGCOAT, ktorý pomenujú po francúzsky na REDINGOT. Ide o dlhý, po driek úzky kabát s veľkými goliermi a gombíkmi, ktoré nepretržite sprevádzajú celú meštiansku módu 19. storočia, ale v móde sú naďalej aj krátke kabátiky, nazývané CARACO.

1 2 3 19

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left